Reklama

Reklama

Obsahy(1)

„Dvě minuty a bylo po ´Zápasu století´. Tak Végh v kleci poslal k zemi Vémolu.“ nebo „Lvi dožrali. Végh knokautoval Vémolu v prvním kole“. Tak zněly titulky po dlouho očekávaném MMA zápasu Attily Végha a Karlose „Terminátora“ Vémoly, v němž Attila jako první na světě knokautoval neporazitelného Vémolu. Nový dokumentární film mapuje celoživotní cestu sportovce a novodobé hvězdy Slovenska Attily Végha a ukazuje, jak se Attila na tento zápas století připravoval. Díky vyprávění jeho rodiny, přátel i soupeřů můžete sledovat kroky, jež Atillu dovedly až na samý trůn MMA v USA, přestože k tomu neměl v dětství moc předpokladů. Příběh Attily je příběhem skromného chlapce z Gabčíkova, kterého odhodlání, tvrdá dřina, ale i přátelská povaha dovedly až na vrchol. Film konfrontuje jeho dosavadní kariéru a odhaluje jeho prohry i vítězství a divák může díky dosud nezveřejněným záběrům proniknout nejen do jeho soukromého života, ale i do zákulisí MMA, který je aktuálně nejdynamičtěji se vyvíjejícím sportem na světě. (Bohemia MP)

(více)

Videa (2)

Trailer 1

Recenze (67)

NinonL 

všechny recenze uživatele

Sympatický dokument o skromném a výtečném bojovníkovi MMA Attila Véghovi. Životopis od dob sportovních začátků, přes mnohé úspěchy i pády po poslední "zápas století" s nesympatickým a namyšleným Karlosem Vémolou. Nejen pohled na vysportovaná mužská těla, ale i dokument o síle a vůli člověka, která dokáže zlomit všechny rekordy. ()

verbal odpad!

všechny recenze uživatele

(Šepot) “Dobrý deň, vážení diváci, volám sa akože Dejfyt Naturesorrow a vítam vás u sledovania ďalšieho dielu zo série National Retardgraphic, tentoraz s názvom Nebezpečné primáty. Nachádzam sa kdesi v juhomaďarskej džungli popri pralesnom meste Dunaszerda a je tu so mnou populárny domorodý sprievodca Sickambitious Nbuzna Nagelharo Pitcholabembe. Zložité meno, však? Preto ho ja aj celý štáb radšej voláme Szeles, lebo keby sme ho zakaždým mali nazývať celým menom, má táto sračka tri dni. Pozdrav divákov, Szeles. „Helééé, tak čauky mňauky diváááácy.“ „Viete, tento Szeles od prirodzenia hovorí takým čudným západniarskym dialektom. No aby sme ho nemuseli zložito dabovať, sľúbil, že sa pokúsi hovoriť iba po maďarsky. Čiže dnes sme tu preto, aby sme sa vydali po stopách vzácnych, psychiatrickým ústavom v Prešporku prísne chránených Goríl Tupohlavých a nakrútili životopis obávaného najagresívnejšieho lokálneho samca, pridunajskými kmeňmi nazývaného Attila, hovado Boží. A na Attilu by sme podľa stopárov mali naraziť už za touto húštinou.“ “Au, bazsik, kérmidretvár!“ „Míntenkér, ty chujko nagélovaný. A jasne sme si povedali, že budeme hovoriť iba hornouhorsky!“ „Dobre, dobre, len sa neposer, Dejfyt! Ha, pozri, máme šťastie, tamto v tým oktagóne akurát serie do rohu! To je, čo, vidieť takéto prírodné čudo správať sa prirodzene v jeho prirodzenom prostredí!“ „No ty kokso, to je kreatúra! Ale chrbát si oholil, asi budú inteligentné!“ „Hlavne potichu, Dejfyt, nech si nás nevšimne. Mohol by nám rozšliapať hlavy. Nikdy nevieš, čo môže taký vygumovaný kokot spraviť, keď chytí amok.“ „Pozri, pozri Szeles, tamto sa prediera ďalší! A vyzerá nasrato! A ako sa s vrčaním bije po kozách! Vážení diváci, hádam sa schyľuje akejsi teritoriálnej bitke o to, kto bude najvypatľanejší alfaodkundes celého Naďmárošu!“ „Jaj, Dejfyt, ja myslím, že to je samotný Karol Mentálny Výmol!!! Možno si už o ňom počuj. Pred pár rokmi zdrhol z olomouckej ZOO a doteraz sa nepodarilo zahnať ho späť do výbehu. Tak toto bude ozaj ostré, dojebú sa ako dva besní animálni retardi, robí im to dobre. Vlastne počkaj, oni to sú besní animálni retardi, čiže normálka.“ „Ty, Szeles, a čo tam ta partička pištiacich atrofovaných kravaťákov, to sú čo za kokoti?“ „To sú safari turisti a korporační sponzori. Tí celý ten cirkus platia a spolu s ďalšími agresívnymi poloopicami s ovarovými krkmi, čo trénujú na šampióna Mentally Malformed Aggressors, tvorí aj majoritnú časť publika. To vieš, keď celý deň predávaš poistky, zízaš v ofise do grafov a lížeš riť generálnemu managerovi, dvakrát ti potom nestojí. Ale večer dáš štyri litre za lístok, kukneš, ako si dvaja vymastenci rozomelú ksichty, preškrtajú si zubné karty a vzájomne sa prizabijú, hneď sa ti ako čarom prekrví ego a narastú ti virtuálne ramená, že aj smelo primrdáš tej inokedy hrozivej päťdesiatkilovej kurve, čo máš doma, pretože jebe suseda, keďže ty si impotent. Pozri, Karol práve dostal na piču! Teraz je v riti. Pri svojej kvalifikácii a vzdelaniu už asi nebude kopať za Ultimately Fatuous Cocotnuts, ale spadne nižšie. Tipujem do TSL – Technické Služby League.“ „A myslíš, Szeles, že až tento akože nový šampión s radostným revom poskáče klietku, pobije sa po kozách a prestane sa pritierať ku tomu dvojmetrovému homošovi v kvádre, môžeme mu hodiť banánik a pokúsiť sa pomocou škrekov a posunkov o rozhovor?“ „Ten homoš, to je bača Ondro, ten všetkých tých tupohlavov pasie. Spravil si živnosť na vzájomnom rozjebávaní sa agresívnych sprostých kokotov, vraví, že je to šport, ktorý buduje charaktery, a slušne na tom mrzačeniu zarába. A tiež im robí akože to PíáR, aby nevyzerali až tak ako agresívni sprostí kokoti a všetci sa im nesmiali. Kukaj, už ho polop dofajčil, ideme to skúsiť.“ „Dobrý deň, pán Attila, volám sa Dejfyt Naturesorrow a som z National Retardgraphic. Blahoželám k bezškrupulóznemu dojebaniu konkurenčného samca. Môžem otázočku?“ „Eeeeee, ja by som akože odpovedal svoj akože názor, že som taký milučký a nežnučký medvedík, vo voľnom čase rád romanticky a zasneno zízam do polí, tvárim sa múdro a môžeš ma volať Attilka. Tiež som skromnučký, pokorný fantastický opočlovek a fasa chalan, môžeš sa aj Řiťmusa opýtať, ten to potvrdí! Poobjímame sa, hej?“ „Radšej by som to nerobil, smrdíš ako Lunická žumpa, Attilka. A ešte som sa na nič nespýtal.“ „Eeeee, tak určite, aj bábätká a mačiatka milujem! Dobre som to, Ondro, povedal, však?“ (Spokojné prikývnutie pasáka) „No pekné, Attilka, ale ja by som sa chcel opýtať, prečo, keďže si taký milučký medvedík, v dokumentíku, ktorý tuná Szeles napiču prestrihal, a aj v tlači, jeden z tvojich bývalých a budúcich krotiteľov v podstate vyhlásil, že si namachrované arogantné tupé hovado?“ „Eeeeee, nuž, ja by som akože svoj názor odpovedal ...“ (zmätený pohlaď na pasáka, ktorý si s panickým výrazom napnutými prstami pravej ruky kmitavo prechádza cez krk) „... aha. Čo ty do mňa jebeš, ty kokot vyjebaný! Najprv ti ten mikrofón vopchám do riti, potom ti odorvem hlavu a našťam ti do krku. Ja ti ukážem sa na mňa povyšovať, ty intelechtuálny chuj!!!“ „Teraz si ho rozbesnil, Dejfyt. Pracme sa odtiaľto, než ti ten nesvojprávny kokot pomliaždi gebuľu!“ „Okej, okej, ale ešte by som rád vyspovedal nejakých divákov. Čo tam ten hlúčik nadšene jasajúcich a do vzduchu boxujúcich detí? Choď tu, chlapček, ako sa voláš?“ „Zidan Deméter, more.“ „A koľkože máš rokov?“ „Deväť, more.“ „No pekne, a povedz divákom, čím by si chcel byť, až vyrastieš?“ „Deväť! Zidan!“ „Hej, koľko máš rokov a ako sa voláš už vieme, teraz prezraď, čím by si chcel byť, až skončíš školu!“ „Chcel som byť Rytmusom, more, ale teraz už chcem byť ako Attila, lebo Ritmus je len priposratý cigoš, čo sa hrá na drsniaka! Čiže až dokončím zvláštnu školu, všetkých skurvencov dookola rozjebem, lebo budem ememej! Aj ujo Horváth povedal, že zarobím viac ako zo sociálky a že sú to aj lepšie love, než kopať kanále! Pozri, ako už viem vajcia rozjebávať, ty starý pičus ...“ (BUM) „Au, kurva, sopliak poondiaty. Bolo mi to treba? Že som radšej nezobral to nakrúcanie gueréz v Ugande! Vypni už tu kameru, ty kokot, a zožeň mi nejaký ľad!!!“ Mentál Moulinex Agresivita rozhodně není sport, natož bojové umění. Je to jen devastační způsob, jak z vypatlaných agresivních pičusů udělat bez jakéhokoliv volního, morálního či etického vedení nebezpečné vypatlané agresivní pičusy tím, že je skvěle naučíte rozšlapávat jiným vypatlaným agresivním pičusům hlavy a odstřelíte jim jakékoliv zbytky humánních zábran někoho přizabít, s velmi pravděpodobnou následnou aplikací i na psychicky nenarušené lidi v jejich okolí. Jakákoliv glorifikace těchto dementálů, jakož i dávání je za vzor dosud nevyhraněným a jakž takž stabilním potratům dělnické třídy, je přinejmenším společensky patologická. () (méně) (více)

Reklama

bobstock 

všechny recenze uživatele

Pro fanouška MMA povinnost vidět. Neskutečný sympaťák slovenský bijec a dříč, který ukazuje, kam se padá a kam se dá vylézt po té strašné fyzické a psychické mordovině. Kvalitou dokumentu od tvůrce se dá polemizovat, ale o tom, kdo je zatím králem středoevropského MMA těžko. Tohle už asi Karlos nedá s jeho chatrným stavem ramene..75% ()

jakeer 

všechny recenze uživatele

S dokumentmi je to tak, že keď je silná a zaujímavá téma, tak už to samo o sebe je výhra. A Attila silnou témou je - teraz je v kurze a jeho životný príbeh sa musí páčiť (vyrástol v skromných pomeroch, na začiatku kariéry mal najmä zanietenie, k tomu ohromný úspech v Amerike, následný pád, potom návrat, až napokon víťazstvo v "zápase storočia"). Ešte k tomu je to príjemný chlapík. A nech sú zábery z prvej polovice filmu (popisujúcej cestu na vrchol) akokoľvek zaujímavé a fanúšikovi MMA nevídané, a emócie sa u mňa dostavili, tak prácu dokumentaristu musím hodnotiť negatívne. S Petrom Větrovským som videl rozhovor na YouTube (podcast U kulatého stolu) a zanechal na mňa dojem. Na tak mladého človeka úžasné CV - ako dvadsiatnik prezident fortunaligového klubu, následne založenie úspešnej agentúry, ktorá organizuje koncerty so svetovými hviezdami... Keď som sa dozvedel, že tak rozhľadený a príčetný človek sa podujal urobiť dokument o Attilovi Véghovi, ani vo sne by mi nenapadlo, že ho bude režírovať on sám. Samozrejme, mohol by mať nejaký skrytý talent a prekvapiť nás, lenže on ničím podobným nedisponuje. Dokument nie je remeselne dobre zvládnutý, zle sa narába so strihom a najmä s hudbou. Avšak, čo je neodpustiteľné (a prečo dávam také nízke hodnotenie, hoci som sa v pdostate bavil) je, že dokument klame! Viaceré scény sú dohrávané. Scénka na terase popisujúca nenútený rozhovor Attilu s Mečárom je ešte ok. Avšak, akože náhodný telefonát, keď režisér natáča v Gabčíkove ilustráky a Attila mu oznámi, že sú so ženou v očakávaní je do oči bijúci fejk. Taktiež aj akože autentická esemeska od promóterov Oktagonu, že mu zápas odriekol americký súper kvôli Rizinu. Attila je akože prekvapený, rozhorčený a musí sa ísť mimo záber vydýchať - v nasledujúcom strihu je už vydýchaný. Ani taký pohoďák ako Attila toto dobre nezahral a v dokumente popisujúcom realitu to nemá čo hľadať. Štylizované zábery s perfektným filmovým timingom počas Attilovho tréningu (najmä beh na ceste) sú už hriechom menším, skôr je to vec vkusu. Druhá polovica filmu je už venovaná zápasu storočia. Minimálny priestor tu však dostáva Attilov oponent, pričom najmä vďaka nemu mal tento zápas taký náboj (a asi aj vďaka nemu sa väčšina divákov tohto filmu začala zaujímať o MMA). Väčší priestor ako Vémolovi sa tu nepochopiteľne venuje Zwickerovi, pričom on bol iba prostredníkom k tomu, prečo sa stal zápas storočia takým zaujímavým (Vémola na vrchole vs Végh, bývalý šampión Bellatoru v úpadu). Neviem, či Karlos nedal na viac materiálu súhlas, ale rozhodne je to škoda. Na záver zábery z pôrodnice - nech si každý zhodnotí, či to do dokumentu patrí. Petrovi Větrovskému v jeho pracovnom živote fandím, je to obdivuhodný človek, ale filmovej či dokumentaristickej tvorbe nech sa už prosím nevenuje. ()

Sany33 

všechny recenze uživatele

Príbeh: Cesta najväčšieho slovenského bojovníka v doterajšej histórií Slovenska. Prevedenie: Na Větrovského prvotinu je to až prekvapivo dobré. Cením si najmä snahu chalanov z juhu Slovenska hovoriť po Slovensky, lebo viem aký je to v mnohých prípadoch problém. Podstatný bol aj výsledok zápasu s Carlosom pretože ak by sa skončil inak tak by zrejme dokument nemal až taký hipe. Pocity: Ja mám všeobecne rád športové dokumenty. Väčšinou rozprávajú o ľuďoch, ktorý niečo dokázali a museli obetovať veľmi veľa aby sa dostali tam kde sú teraz. Attila nie je výnimka. A mne nezostáva iné iba mu týmto komentárom vyjaviť svoje uznanie. A navyše si ho idem aj ako večne pozitívneho človeka, ktorý mi svojimi Insta storkami dokáže vždy urobiť deň. 79% ()

Galerie (37)

Zajímavosti (4)

  • Režisér sa s odstupom času zmienil, že urobil v strižni zopár chýb a totiž, že film je o 10 minút dlhší než by mal byť. Véghovi sa narodil syn 14 dní po termíne a Větrovský už nemal potrebný odstup, aby to stihol v kľude dostrihať, lebo film išiel už o 2 dni do kín. (Biopler)
  • Větrovský mal malú dušičku pri distribúcii snímky. Film mal však prvý víkend 14 800 pozretí, čo je na slovenskom trhu úžasné číslo. Potom to kúpil Netflix, neskôr HBO a režisér zhodnotil dielo ako veľký úspech. (Biopler)
  • Végh počas nakrúcania prehral súboj so Zwickerom, po zápase v šatni plakal a chcel natáčanie ukončiť s tým, že tvorcom uhradí náklady. Větrovský ho povzbudzoval vskutku filmársky, že bude ako Rocky Balboa: „Teraz si prehral, ale potom porazíš Vémolu, ten je tiež vždy raz dole, raz hore.“ V skutočnosti sa toto prianie vyplnilo. Végh porazil Vémolu v súboji poloťažkej váhy označovanom ako "zápas storočia" v novembri 2019. (Biopler)

Reklama

Reklama