tomashrabek

Skôr než pevným tvarom je Štvorec mozaikou viac či menej súvisiacich scén, ktoré skúmajú také množstvo sociálnych tém, že ide o skvelý materiál pre diskusiu nad vínom. Dokážem pochopiť, ak tento film nesadne každému – je voľnejší, občas nejasný, občas doslovný a občas nepríjemne utínajúci pred či po momente, keď by to bolo žiadúce. Podnetov k premýšľaniu a extrémne vtipných momentov však ponúka viac než dosť.

Výborný kraťas o ničivých dôsledkoch fanatických závislostí na človeka i okolie. Temný príbeh je okorenený humorom s takou ľahkosťou, že vás pri nádherných záverečných titulkách bude mrzieť, že nemôžete v skazenom svete poľskej rodinky pobudnúť o niečo dlhšie.

Po dlhej dobe veľká spokojnosť s Marvelom. Hravé a históriou skvelo okorenené teenage dobrodružstvo z moslimskej komunity, kde vlastne nikto nie je záporákom. Nízke hodnotenie na čsfd mi príde ako primeraná cena za marvelácky produkt, ktorý sa nebojí vybočovať a byť naozaj svojský.

"Tři matky samoživitelky, které každodenně bojují s nelehkými životními situacemi i lhostejností systému." – popis na iVysílání. Bohužiaľ, dokument svoju vlastnú premisu nenapĺňa ani zďaleka. Volí absolútne neprezentatívne matky-samoživiteľky (i keď, samozrejme, nič proti nim), takže tému nerozkrýva ani nedetabuizuje, ale naopak, prispieva k mýtizácii a skresleniu pohľadu na to, kto sa za slovom "samoživiteľka" ukrýva. Nie, zabezpečené ženy s podporou bývalých partnerov to vo väčšine prípadov nie sú. Snímok vôbec nezobrazuje "ľahostajnosť systému", o ktorej by sa dali v súvislosti so samoživiteľkami natočiť dokumenty tri, a už vôbec neproblematizuje nerovné postavenie muža a ženy pri porozvodovej/single výchove. Autorka dokumentu si samozrejme môže zvoliť perspektívu, akú chce, a nikto jej toto právo neupiera. Ale marketovať tento film ako sociologickú sondu a demýtizačný dokument je nielen klamlivé, ale aj spoločensky nezodpovedné. Ako sociologická sonda totiž Sólomámy neuspejú ani v porovnaní so Zámenou manželiek. Samoživiteľky si zaslúžili (a zaslúžia) kvalitnejšie zastúpenie v médiách, najmä v tých verejnoprávnych. Snáď nabudúce.

(KVIFF 2022) Zopár zaujímavých momentov v homeopaticky riedkej koncentrácii. Skôr než štúdia covidového oddelenia slúži Okresná nemocnica ako ukážka limitov observačnej dokumentárnej metódy.

(KVIFF 2022) Showreel toho najhoršieho, čo môžete vo festivalom arthouse filme vidieť. EDIT po udeľovaní cien: Neexistujúci strih, plytké postavy a citové vydieranie v posledných 15 minútach filmu, ku ktorému nie je žiaden funkčný build-up, stále evidentne fungujú na poroty filmových festivalov, a tak skoro sa ich nezbavíme.

(KVIFF 2022) Presne vysústružený crowdpleaser, ktorý síce satiricky bodá, ale len veľmi opatrne a povrchovo. Baví však extrémne.

(KVIFF 2022) Silná výpoveď o generácii, ktorá vyrástla v tieni chýb svojich otcov. Vydá sa ich cestou? Odpustí im? Úsporná forma ide emocionálne až na dreň, aj keď tunajšiemu publiku to k doceneniu zrejme nestačí. Škoda. Pre mňa nečakane mocné festivalové prekvapenie.

(KVIFF 2022) Pomerne nesústredený film rozkročený medzi žánrami tak, že vyznieva plocho. Nie je to ani dobrý horor, ani dobrá športová dráma, a nakoniec ani dobrá štúdia zžívania sa s tinnitom. Ako človek, ktorý ho má, som však ocenil tých pár scén, kde mal hlavnú rolu, ich realistické vyznenie a skvelý sound design.

(KVIFF 2022) Absolútne presná exekúcia, ktorá dáva vyniknúť prehlbujúcej sa izolácii medzi ľuďmi, ktorí sa milujú, ale nedokážu spolu komunikovať. Zamrzelo ma, že na konci film ustúpi svojmu konceptu namiesto toho, aby priniesol aspoň náznak nádeje či rezolúcie. Herci do jedného skvelí a kamera im je skvelým parťákom. Vznikne aj u nás niekedy komorný film, ktorý pôjde podobne pod povrch?