I Miss You, Hugs and Kisses

“Film, ktorý sa chystáte zhliadnuť je fikcia, aj keď jeho základná myšlienka bola inšpirovaná skutočnou udalosťou. Okolnosti príbehu a charaktery postáv boli zámerne zmenené. Akákoľvek podobnosť s reálnou udalosťou, či so žijúcimi prípadne už mŕtvymi osobami, je čisto náhodná.“ Jednoznačné vyhlásenie, ktoré sa paradoxne nenachádza v samotnom úvode filmu, ale až v siedmej minúte (pripomenie sa aj na záver), vymedzuje v istom zmysle inšpiračný zámer produkcie. Ako podklad príbehu Murraya Markowitza (scenár a réžia) poslúžila teda skutočná udalosť, ktorá sa odohrala 18. júla 1973. V jej pozadí figuroval muž menom Peter Demeter - rodený Maďar, ktorý v roku 1956 emigroval do Kanady a stal sa jej občanom. Svoju úspešnú kariéru odštartoval v Toronte (podieľal sa na územnom rozvoji krajiny), oženil sa s modelkou Christine Ferrari v roku 1967, ktorej mŕtve telo sa 18. júla 1973 našlo po úkladnej vražde ležať na zemi v garáži rodinného domu manželov Demeterovcov (lokalita Mississauga, Ontario). O rok na to bol Peter Demeter odsúdený za vraždu prvého stupňa na doživotie. Na základe zdravotných problémov bol nútený podstúpiť vo väzení chemoterapiu. ### Toľko asi ku inšpiračnému pozadiu filmu. Dramatický krimi thriller s prvkami hororu označený ako “I Miss You, Hugs and Kisses“ stojí za viac, než len za historickú raritu. Ono sa v podstate jedná o seriózny thriller, ktorý si svoju slávu (na druhej strane aj prekliatie) vyslúžil ako cenzurovaný, vo Veľkej Británii až zakazovaný titul označený ako “video nasty“. Prečo sa tak stalo, na to nech si každý jednotlivec urobí názor sám. Aj napriek istým spoločensky nekorektným scénam (podotýkam videná Uncut verzia od distribučnej spoločnosti “Vestron Video“), si zákaz film nezaslúžil. Tento spôsob aplikovaný cenzormi za účelom poškodenia filmu s následným odstránením z distribúcie vrhá iba čierny tieň na hlavy samotných ochrancov mravu. Všetko zakážeme a hotovo! Ešteže sa karta otočila. Úvodné sekundy “I Miss You, Hugs and Kisses“ v štýle BLOOD FEAST (gore, zvukový doprovod, mediálne informácie) síce naznačujú podobnú krvavú hostinu akú predviedol v roku 1963 Herschell Gordon Lewis, opak je však pravdou. O nechutnostiach (aj keď nájdu sa) to tento krát nie je. Tie tvoria iba vedľajšiu príchuť príbehu rozprávaného retrospektívne, nie nosnú časť prezentácie. Aj tak sa ale “I Miss You, Hugs and Kisses“ ocitlo po boku napr. už spomínaného BLOOD FEAST a iných titulov na zozname tzv. “Video Nasties“, a to konkrétne v auguste 1984, kedy britskí cenzori z BBFC zakazujú (Uncut) verziu vydanú distribučným štúdiom “Intercity“. V októbri toho roku je film zo zoznamu vyradený. O dva roky no to sa zásluhou štúdia “Heron“ dostáva na trh “I Miss You, Hugs and Kisses“ znova, tentoraz pod alternatívnym názvom “Drop Dead Dearest“ (verzia skrátená o 1 minútu a 6 sekúnd, Rated: 18). K znovuvydaniu na akomkoľvek médiu sa od osemdesiatych rokov doposiaľ nepristúpilo. (08.01.2011)

Problémový psychologický thriller, kde nechutnosti jen doplňují mysteriózní děj. (27.02.2023)