Nylonový mesiac
Psychologický / Drama
Československo, 1965, 87 min
Režie:
Eduard GrečnerHudba:
Ilja ZeljenkaObsah
-
Psychologická dráma podľa predlohy Jaroslavy Blažkovej. Príbeh si všíma život mladých ľudí, ich snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Na pozadí rušného života súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, doteraz vo vzťahu k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje. (oficiální text distributora)
Psychologická dráma podľa predlohy Jaroslavy Blažkovej. Príbeh si všíma život mladých ľudí, ich snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Na pozadí rušného života súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, doteraz vo vzťahu k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje. Komentáře uživatelů k filmu (8)
-
Flego
Dosť dlho som sa hľadal v určitom zmätku, ktorý tvorcovia nastolili. Podstata príbehu sa dala vyrozprávať lepšie. Určite lepšie zarezonovalo prostredie Bratislavy, ktoré bolo neustále atakované kamerou ( v dobrom slova zmysle ), dokonca aj vtedy, ak sa jednalo o obyčajný dialóg. Zaujímavosťou je, že si epizódku zahrali aj Lasica, Satinský a Ilja Zelienka ( hudba ), ktorí si zahrali samých seba.(19.9.2011)
-
nirvana91
Ešte na strednej som v čítanke objavila skvelý úryvok, ževraj z knihy Nylonový mesiac. Tak som zašla pekne-krásne do knižnice, že si to prečítam. Lenže prehrýzť sa cez ten začiatok, to bolo umenie. Keď som sa teda dozvedela, že je natočený film podľa predlohy J. Blažkovej, čítanie som vzdala. Aj keď kniha isto mala niečo do seba. Film z čias keď som ja ani nebola na svete a v ktorom každé slovo znelo tak ľubozvučne až to je pre uši nezvyk, ma ale ani zďaleka nedostal ako tá pasáž v čítanke (pre zaujímavosť, tento úsek knihy- „...bol príjemný, chvíle osamote boli intímne a búrlivé, ich vzťah sa vyvíjal logicky. Všetko, ako čakala. Všetko zodpovedalo jej predstavám. A ona potrebovala neočakávanosť. Ako soľ. Túžila po šialených scénach, v ktorých by bolo treba ihneď konať a bez šablóny. Zaujímali ju výnimočnosti, ľudia s neobvyklými vlastnosťami a ľudské súkromie s tajomstvami...“ - proste úžasný). Takých Pánov Architektov sa teraz nájde ale ešte viacej je takých žien ako Vanda. Takých, čo vedia stáť nohami na zemi aj bez druhých. Samostatné, sebavedomé, žiadúce, nepoddajné. Taká je dnes doba. Vtedy bola asi táto Vanda výnimočná. Dnes je to módny trend byť ako Vanda. Dosť však rozoberania. Film som pozerala na viac krát, niektoré scény ma nudili k smrti (hlavne tie pohrebné), zato bigbítová kapelka to tam trochu oživila. Slabé hodnotenie 2 hviezdičky. Možno si to toľko nezaslúži ale ja to bohužiaľ vidím tak.(19.12.2011)
-
wosho
Viděl jsem jen kousek, přesto mě to torzo mnou spatřené dostalo-proto hodnotím *****. Vím, že bych ro neměl dělat, ale i to málo mě stačí, abych se na tvorbu pana Grečnera hlouběji podíval. A to asi bude těžké.(26.5.2009)
-
kebom
Veľmi dobrá i keď posmutnelá psychologická dráma natočená na základe knihy od J. Blažkovej z roku 1961. Kedže spisovateľka emigrovala nebola kniha a žiaľ ani film uvádzaný. Premiéru mal 11.02.1966 a nakrúcal sa v Bratislave, Jasnej pod Chopkom a Vysokých Tatrách. STV2 film odvysielala v roku 2005...(27.11.2006)
-
fragre
Times there are a changing po slovensky. Více než děj, který mi připadá občas jen nahozený, chytí atmosféra doby, kdy se leccos láme a staré mravy a pořádky už neposkytují ani vodítko, ani oporu. Přes všechen ten rej a mumraj postav a dějů je leckdy v pozadí chování hlavního hrdiny cítit melancholii, někdy prázdnotu a snad i zoufalství, s čímž kontrastuje optimismus beatové generace, na kterou to vše teprve čeká. Mimochodem: ta rhytm´n´bluesová kapela je skvělá (The Beatmen?) a záběry z koncertu vynikající. Pro ty, kteří si potrpí na "zlatá šedesátá" je to muß.(22.5.2011)
-
farmnf
Fragre to přesně vystihuje, tam jde o šedesátkovou atmosféru Bratislavy. O bigbít. Deža Ursinyho jsem poznal hned aniž bych tušil, že je i v seznamu herců (jako Dezider...chacha). Dodívat se mi ale zatím nepodařilo, asi špatný den. Zkusím to příště a pak hodnocení zvednu. Koho to zaujalo, neměl by promarnit skvělé díly seriálu http://www.csfd.cz/film/70690-bigbit/ konkrétně o slovenské rockové scéně.(10.4.2012)
-
Proserpina
„Máte tam medzi tým šalátom aj niečo o jazze? Požičajte nám! - Mám tu jednu knihu o konci sveta...presne takýto váš rev bude sprevádzať našu poslednú hodinu.“ K filmu som sa dostala vďaka tomu, že v ňom je možno autenticky uzrieť kapelu The Beatmen. Spočiatku ma trochu mrzelo, keď som zistila, že hudobné vsuvky nebudú hlavnou náplňou filmu, vzápätí som ale objavila dejovú líniu zaoberajúcu sa vzťahom dvoch ľudí. Vandine očné linky som úplne žrala a vždy som sa tešila, akou ďalšou hláškou odpovie na Andrejove „vyznania“. (Príklad: „Nechcem nič, len nosiť ťa celý život v náručí, dokážeš to pochopiť? - Buď taký láskavý a nechaj ma chodiť na vlastných nohách.“) Myslím, že som sa v nej celkom našla, a zaujímalo by ma, či je dnes ešte veľa ľudí, ktorý by chceli žiť v škrupinkovom hoteli, zatvorený ako v orechu. A mŕtveho som tiež ešte nepobozkala – v dvadsiatom prvom storočí!(13.2.2012)
-
sarah_w.
Po dlhej dobe od natočenia filmu sme mali možnosť na našej univerzite zhliadnuť tento film v rámci Seminára slovenského filmu, dokonca osobne za prítomnosti režiséra Eduarda Grečnera, ktorý film uvádzal a po jeho ukončení viedol aj krátku diskusiu. Napriek tomu, že film nebol pozitívne hodnotený v dobe svojho natáčania a uvedenia na filmový trh, kritiky boli nepriaznivé zjavne hlavne kvôli emigrácii autorky J. Blažkovej, spoluscenáristky do Kanady za lepším životom. Film má niektoré scény trochu zdĺhavé, avšak napriek tomu sa pri ňom nenudíte. Dozviete sa v ňom všetko, nie je však pridlhý. Dojem z hlavných postáv filmu je na začiatku zmätočný, následne sa však až neuveriteľne dostávate do centra deja a čoraz viac si uvedomujete, že to, čo je opisované v tomto filme, v inej podobe doteraz pretrváva a vy sa viete stotožniť s chovaním hlavnej hrdinky filmu Vandy, ktorá sa odmieta viazať na muža a je extrémne nespokojná s tým, že by ju mal muž ochraňovať a nosiť na rukách počas celého jej života. Nylonový mesiac je taktiež mimoriadne zaujímavou sondou do rokov 50tych, ktoré nenápadným, ale o to účinnejším spôsobom pranieruje a zaujímavo pozdvihuje mladú beatnickú generáciu plnú vlasáčov, jazzu a Beatles. Po odprezentovaní tohto výborného filmu nás režisér Grečner rozosmial vyhlásením, že sa stal patrónom všetkých vlasatých ľudí v Bratislave počas doby natáčania filmu, nakoľko im vypisoval "omluvenky", že vlasatí sú kvôli účinkovaniu v komparze či vo vedľajších úlohách vo filme, čiže si vlasy nemuseli ostrihať. Ťažko povedať, kde v dnešnej dobe môže človek tento film zohnať, ale pokiaľ naň niekde narazíte, určite ho nepremeškajte!(24.11.2010)
