Plakáty
Obsah
-
Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých
úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného
života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž-
stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz-
nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické
príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa
odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku. (oficiální text distributora)
- komentáře
- zajímavosti
- ext. recenze
- galerie
- videa
- v bazaru
- ve filmotéce
- diskuze
Komentáře uživatelů k filmu (19)
-
Bluntman
LFŠ 2009(27.7.2009)
-
Flipper
Nazdravie. Aby vám nožičky dobre skackali Kohútik járabí nikdy neznel smutnejšie. Akási pochmúrna odysea do hlbín alkoholu na všemožný spôsob, psychologický rozmanitá, viacnásobne interpretovaná, vyzbrojená jednou výhodou. Atmosférou, ktorá miestami až klaustrofobickou kamerou núti prežívať osudy hrdinov. Bolo mi osobne viacmenej ukradnuté, o čom točia vsakoval som atmosféru, ktorá opila zážitkom. Doporučujem fľašku červenej Pergoly.(4.12.2010)
-
Iggy
Takové trochu Formanovy Lásky jedné plavovlásky po slovensky. Jen kdybych měl říct, o čem film vlastně je, tak moc nevím. Snad prostě o událostech jedné noci, které se kdysi kdesi možná staly, možná ne. Prostě život sám zachycený na jednom místě během jedné noci.(11.8.2010)
-
Tatatranka
Svět v neonové kouli. Živo v úkrocích družby. - Život na věšáku, za oponou. Až skončí tato noc, bude den.(17.11.2011)
-
ScarPoul
Po všetkých stránkach uvoľnení , iný , ale pritom dokonalý film. Peter Solan je predsa len režisér, ktorý vie točiť, a ktorý tak trocha vždy posúval latku vyššie. Kým sa skončí táto noc, je na jednu stranu veľmi komorný príbeh, z pár postavami, ktoré sú navzájom poprepletané len nocou strávenou v tom istom bare. Práve tento bar je strediskom nezabudnuteľnej ba priam až bohémskej atmosféry, ktorá doslova pulzuje, kde každý zvuk trúbky a každý glg napoleona znamená hutnejšiu a reálnejšiu atmosféru. Po chvíľke sa jednoducho ocitneme sami v príbehu. Sledujeme osudy Miloša a Kvetinku - ich prvé zoznámenie s dvoma pražáčkami, ktoré prežívame rovnako rozpačito ako oni. Rovnako aj postava Júliusa Pántika, ktorá je dokonala a ku koncu až tragická nás sprevádza dejom a skvelými dialógmi. Film sa po celý čas na nič nehral a snažil sa znázorniť starosti a strasti všetkých zúčastnených a formou akým nám tieto udalosti boli vypovedané, hraničí z majstrovstvom. Na poli slovenského filmu asi jeden z najlepších filmov 60. rokov. Tibor Vichta je génius. Pretože napísať takýto scenár , natočiť takýto film a postavy zahrať tak ako to spravili herci v tomto filme ma napĺňa hrdosťou, ale zároveň smútkom, pretože takéto filmy sa dnes netočia.(29.10.2009)
-
nascendi
Tento film ma zaujal už pri jeho premiérovom uvedení. Viacero scén a zápletiek som úspešne v diskusiách používal ako príklady správania. Napriek tomu štyri hviezdičky a miesto v mojej Top 100 dostal až teraz. Prekážala mi figúrkovitosť Polónyiho postavy vynálezcu, nepochopil som pointu v postave mládenca opakovane a neúspešne sa pokúšajúceho o náštevu podniku a ešte zopár detailov. V kvalitne napísanom, nakrútenom a zahranom filme sa však stratili. Nakoniec ma presvedčilo porovnanie s rovnako hodnotenými českými filmami.(24.11.2008)
-
Murrro
Jeden z klenotov slovenskej kinematografie, uchvacujúci scenárom Tibora Vichtu, sviežou Solanovou réžiou a vynikajúcimi hereckými výkonmi. Zážitok z neho mi nepokazil ani fakt, že vyššie uvedený obsah filmu hýri spojlermi...(23.11.2008)
-
dANo
Peter Solan vie, ako z hercov dostať tie správne herecké výkony a v tomto filme to platí niekoľkonásobne... Dančiak, Labuda aj Pántik sú jednoducho svetoví! Scenár filmu takisto znesie prísnejšie kritériá, aj keď je pravda, že ľuďom, ktorí nezažili tie časy, kedy vlastne u nás neexistovali bohatí ľudia, to až tak veľa nemusí povedať. Ale ináč, psychológia postáv je fakt výborne vykreslená.(24.11.2008)
-
fefee
Výborný psychologický filmík zo slovenskej scény, geniálne zahrané postavy, totálne realisticky poňatá atmosféra, jednoducho nádhera... PS: Pántik bol geniálny!!!(23.11.2008)
-
klúčik
Jedna noc v bare pod vedením Petra Solana. Dve dievčatá si sporia peniažky, aby si mohli užiť pár dní na horách. V noci v bare sa stretnú s realitou. Dančiak, Labuda sú výborný, ale najlepšia postavička je Pántik. Ten chlap chce vedieť, ako je to keď má niekto peniaze, tak prepije výplaty spolupracovníkov. Jeho famózna hra na trúbku, to je zážitok- neprekonateľné C. Film je o vykreslení charakterov, ľudí z baru. No zabudol som na zájazd starých ľudí, ktorí sa prišli pozrieť, ako sa tancuje v bare. Peter Solan je určite jeden z najlepších slovenských režisérov, tento film sa mu vydaril.....85%.(5.12.2010)
-
fragre
Dobová příbuznost s filmy Formanovými je na bíle dni. Totéž mistrné zachycení trapnosti, nudy, marných nadějí a zoufalých pokusů se vymaniti z této pavučiny všednosti, které končí blamáží a rezignací. Nenápadná tragédie u které se dá i zasmát. Dvojice chalanov v podání pánů Dančiaka a Labudy je skvělá.(22.4.2012)
-
_mathew
Človek ani nevie, aké klenoty ukrýva obdobie 70-tych rokov v slovenskom filme. Nielen Solan, ale aj ďalší z tejto zlatej generácie vytvorili skvosty, na ktoré sa dá z hrdosťou pozerať aj dnes. Nielen Pántik, ale aj Dančiak, Labuda a ďalší zahrali skvelé svoje postavy zo života.(24.11.2008)
-
JohnFarst
60. roky znamenali pre slovenskú kinematografiu časy najväčšieho rozmachu. Začínali tu pôsobiť noví, neopozeraní a invenční filmári ako Uher, Hanák, Jakubisko alebo Solan. Ich filmy priniesli do našich kín nové témy, pohľady a hlavne úplne iný spôsob filmovej reči. Filmy ako Slnko v sieti alebo Kristove roky patria dnes už medzi zlatý fond slovenskej kinematografie. K nim určite patrí aj snímka Petra Solana Kým sa skončí táto noc. Príbehu, odohrávajúcom sa v nočnom bare tatranského hotela, prívlastok novátorský patrí ako máloktorému inému. Scénar Tibora Vichtu, nadväzujúci na jeho pôvodnú poviedku Prv než sa skončí tento deň, bol v podstate iba príbehom bez konkrétnych dialógov. Situácie boli len načrtnuté a odohrané, vlastne improvizované mali byť samotnými hercami. Tu sa zrodil jeden zo základných pilierov úspechu. Solan do hlavných úloh obsadil čerstvých absolventov VŠMU Dančiaka a Labudu, mladé, neopozerané české herečky Gýrovú a Zelenohorskú, ktorým bravúrne sekundujú herci ako Pántik, Polónyi alebo Ďurdík. Práve herecké improvizácie tandemu Labuda-Dančiak z filmu vytvárajú jedinečný filmový zážitok. Ich prejav je uvoľnený, čo z postáv robí uveriteľných ľudí, ktorých môžeme pri bare stretnúť hocikedy aj my. V ich dialógoch je cítiť mladícka drzosť, koketovanie a hlavne nenútenosť. Vo viacerých scénach si herci dokonca skočia do reči, čo len umocní pocit autenticity a zbližovania deja s divákom. Idea priblížiť sa k divákovi nás vlastne sprevádza celou štruktúrou filmu. Dej v konečnom dôsledku nerieši nič „podstatné“, je len mozaikou viacerých ľudských vzťahov narážajúcich do seba na križovatke, ktorou je v tomto prípade vysokohorský bar. „Nech sa páči, ďalej...“ Týmito slovami otvára film čašník a akoby nás pozýval stať sa jedným zo zákazníkov večerného divadla. Film sa až na tri krátke scény nepohne z baru, čo bola nesmierne ťažká úloha hlavne pre kameramana, aby sa vedel v tak malom prostredí adaptovať, a aby diváka nezačal postupne nudiť opakovanými zábermi. Tomuto sa Vincent Rosinec s veľkou dávkou imaginácie vyhol a jeho kamera je po celý čas veľmi živá. „Nepodliehal uzavretosti priestoru, blúdil medzi aktérmi a v rôznych plánoch akcie objavoval tie málo – alebo veľavravné posunky, nepatrné gestá, prchavé výrazy tváre, ktoré v konečnom dôsledku autentifikujú správanie zúčastnených.“ (Martin Kaňuch, s. 14) Solan týmto filmom však rozohral s divákom určitú hru založenú na pozornosti a odhaľovaní skrytých významov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že natočil úsmevný film o náhodnom stretnutí, no pozornejšiemu oku neunikne, že ide priam o ľudskú tragikomédiu „formanovských“ rozmerov. Práve český Solanov súčasník sa neskôr preslávil podobne ladenými filmami, zaoberajúcimi sa ľudskou dušou a jej problémami. Kým sa skončí táto noc si onú dušu zoberie a postupne ju odhaľuje, až kým na konci nezistíme, že sa pozeráme na niekoho úplne iného ako sme si spočiatku mysleli. Je to sonda do mysle človeka bez umeleckých prikrášlení a kompromisov. Naskytne sa nám tu aj primárny paradox – človek, ktorý príde do baru hrať sa na vyššiu spoločnosť a pri tom, potúžený alkoholom, zo seba vydáva aj najskrytejšie tajomstvá. Bar trápenia všetkých postáv nezakryl, len ich priamočiaro umocnil. Spojenie baru a noci by mohlo byť akýmsi symbolom úniku z reálneho denného života. Vo filme sa nám naskytne vskutku pozoruhodná vzorka ľudských charakterov. Okrem mladých inštalatérov Kvetinku a Miloša sú dôležitými postavami najmä české úradníčky Olga a Mira, stavebný majster Baláž, neuznaný vynálezca Kravárik a tragický manželský pár Holubovcov. Film je zaujímavý a iný tým, že z chovania, pohybov a vyjadrovania postáv je cítiť človečina. Tá sa prejavuje v jednoduchej túžbe ľudí po láske, dobrodružstve, utrácaní peňazí, uznaní alebo vysporiadaní sa so svojou minulosťou. Spájacím prvkom všetkých aktérov sú mladí kamaráti-montéri, ktorí si chcú „užiť“ večer v noblesnom bare. Majú hlboko do vrecka a aj napriek tomu sa snažia vyvolávať dojem noblesnosti a exkluzívnosti predovšetkým pred náhodnými neznámymi – dvomi mladými úradníčkami z Prahy. V priebehu noci sa pod vplyvom atmosféry v bare vykryštalizujú ich skutočné charaktery: túžba po náhodnej erotike, pitie drahého alkoholu na dlh... Celé ich konanie vyznieva civilne a pravdivo možno aj vďaka tomu, že jednotlivé repliky mnohokrát vznikali improvizáciou priamo pri natáčaní. Podobný dojem vyvolávajú aj postavy českých úradníčok, ktoré si na luxusnú dovolenku v Tatrách šetrili celý rok. Na prvý pohľad sa snažia pôsobiť svetácky ale v skutočnosti sú akosi stratené vo veľkom svete. Aj z ich prejavov cítime nesmelú a neskúsenú mladosť, ktorú sa snažia zakryť svetáckym vystupovaním. Asi najzáhadnejšou postavou počas celého príbehu je osamelý pijan Baláž, ktorý všetko dianie v bare ironicky komentuje. Jeho chovanie by bolo ospravedlniteľné, keby peniaze, ktoré tak ledabolo prepíja a rozdáva, boli jeho. Tragédia všedného človeka je asi najviac badateľná práve na Pántikovej postave. „Dnes každý bere, tak ber aj ty“ povie v jednej zo svojich replík čím nepriamo dáva najavo dôvod svojho chovania. Či má táto veta aj hlbší, politický význam by mohlo byť predmetom dlhých diskusií. Jeho príbeh je pri tom celkom jednoduchý. Tak ako snáď každý, chcel aspoň jeden večer vedieť, aké to je, mať veľa peňazí. Smutný a tragický je fakt, že pre to musel okradnúť svojich kamarátov - spolupracovníkov. Jeho osamotenosť a bezvýchodiskovosť situácie, v ktorej sa ocitol, podčiarkuje tragická scéna pokusu o hru na trúbku. Ďalším „Jozefom Makom“ v príbehovej mozaike je elektrikár Kravárik. V jednoduchosti a nenápadnosti tejto postavy je vidieť scénaristická brilantnosť Tibora Vichtu. Podarilo sa mu v nej zachytiť „človeka - milión“, ktorému ku šťastiu chýba iba uznanie ostatných. Jednou z najvýpovednejších scén filmu je rozhovor Kravárika s bývalým majorom z Tobruku, Holubom. Každý si melie to svoje, Kravárik o svietiacej zemeguli, ktorú vymyslel a Holub o tom, ako bol cez vojnu uznávaným mužom. Navzájom ich svoje príbehy nezaujímajú až do chvíle, keď Holub požiada Kravárika aby opravil vysávač jeho mame. Z uznávaných ľudí sa razom stávajú smiešne karikatúry, z vážneho sa stalo trápne. Z rešpektovaného majora sa stal zbabelec, ktorý sebe dáva prilievať do džúsu gin a od svojej ženy sa na verejnosti nechá komandovať. Stal sa z neho „magor z Tobruku“. Každý z príbehov je iný, no každý je osobný. Možno aj ten neznámeho muža, ktorý trikrát príde do baru, obzrie si ho a odíde, má svoju hlbšiu myšlienku ako oboznámenie diváka s prostredím pred, počas a po nočných udalostiach. „Kým muzikanti odpracú svoje nástroje, otvoria sa nielen mnohé fľaše ale aj individuálne a spoločenské traumy“(Zuzana Uličianska) Uprostred šesťdesiatych rokov nám Solan ponúkol unikátny pohľad na spoločnosť. Uprednostnil civilnosť pred samoúčelnosťou a vznikol tak ojedinelý filmový experiment, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani dnešní tvorcovia. Ba naopak. Kým sa skončí táto noc je aj po viac ako štyridsiatich štyroch rokoch film, ktorý dokáže oslovovať stále nové generácie divákov práve svojou otvorenosťou a ľudskosťou.(25.12.2009)
-
zona
Po zhlédnutí tohoto filmu (a několika dalších, které vyšly loni i letos na DVD v edici SME) začínám mít pocit, že slovenský film stál v 60. letech ještě výš než český.(6.11.2009)
-
Ygnor
Nebojím se použít slova hraničící s naprostou dokonalostí opěvující scénář, civilní herecké výkony, znamenitou kameru pod taktovkou Pana režiséra. Povinný film nejen pro studenty katedry psychologie.(28.5.2006)
-
Theker
Jeden z najlepších slovenských filmov vôbec (u mňa sa bije o prve miesto so Slnkom v Sieti). Úžasne vykreslené a zahrané charaktery.... Úplne som zabudol že je to psychologický film. No nieje. Je to príbeh jednej noci, ktorý môžete kedykoľvek prežiť i vy. Film nieje nijako "ťažko stráviteľný" ako iné psychologické filmy. Skvelí Dančiak, Labuda, Pántik... A na pódiu uvidíme aj Marcelu Laiferovú :)(24.11.2008)
-
pierre9
Presne ako píše Theker, ide o jednu noc, ktorú môže kedykoľvek prežiť každý z nás a to filmu pri úžasných hereckých výkonoch trojice Dančiak, Labuda, Pántik pridáva na zaujímavosti. Už aj keby sme opomenuli psychologický rozmer snímky, je sa na čo pozerať, no keď ho vezmeme do úvahy, nedá sa nič len vrelo odporučiť.(8.10.2009)
-
Fifer
O jednom povedeném večírku. Mladý Labuda je úžasný.(30.1.2012)
-
Prubner
Herecké výkony a improvizace při natáčení - to je všechno hezké, ale kdyby se v tom filmu aspoň něco zajímavého dělo a kdyby to nebyla taková nuda.(20.3.2012)
82%
Hodnocení uživatelů
Fanklub filmu
Premiéry
| Na DVD od: | 02.10.2009 SME |
|---|