Citová výchova jednej Dáše

Je to vyslovene utrpenie. Citová výchova jednej Dáše je zmätočný film o dospievaní, predpokladajme, že aj láske aj keď mám o tom svoje pochybnosti a o rozdielu medzi generáciami, ktoré ale nie sú rozdielne v názoroch ale v postavení. Samozrejme že je to zasadené do socializmu a úprimne je to príbeh sakra desivý. Celá tá zábava pre mladých aj utrpenie ktoré prežívajú,je umocnená ani neviem ako to slušne povedať, absolútnou nezaujímavosťou prostredia, postáv a réžijnej invečnosti. Zeman je skrátka fušer. Podobný film by dokázal natočiť naozaj každý a verím tomu, že aj môj sused Fero by tam vložil podstatne viacej osobitosti ako je tomu v tomto prípade. Ja uznávam, že doba bola ťažká a že zlaté 60 roky boli nenávratne stratené, ale toto je skrátka moc. Zbytočný a nezaujímavý film. (29.03.2013)

Asi do polovice je to celkom zaujimave a zo zivota; a potom sa to zacne akosi prasit a motat, straca to nit, kazdy slope a rehoce sa a potom ma depresie. Proste ako ist lanovkou do polky kopca a potom sa to zrube cele aj s kabinkou aj s kablami dolu kopcom a polomrtvi pasazieri sa bezmocne koprcaju dolu prekrasnym udolim. Tak ja neviem, co za chore hlavy totok toci, to uz je niekolky film z toho obdobia, kde celkovy dojem je dobry, ale od polovice je to ujete. Koniec som vobec nepochopil, asi mam malu hlavu alebo co. 2*, viac-menej z milosti. (08.02.2022)

Dovolím si nadhodnotiť, kedže v prípade Hry na telo som trochu podhodnotil. Ján Zeman nebol žiaden majster, ale snažil sa dotýkať pomerne nepríjemných vecí, čo v období normalizácie stojí za povšimnutie. Citová výchova nesporne zostarla, asi ako interiérové zariadenie všetkých miestností, ktoré sa vo filme vyskytnú. Dáša ani jej prvý milenec nemajú v rodine poriadne vzory, i ked tá rodina si práve myslí opak a potom sa iba nestačia čudovať. Dialogy občas riadne bolia, jednotlivé situácie však nie sú zvolené najhoršie, ani celkové pesimistické vyznenie života bez pevného bodu. Film ma nikdy nenudil, čo je spôsobené určite aj tou občasnou nechcenou vtipnosťou. (29.02.2016)

Tragikomický príbeh o zložitých vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, citové vzplanutie maturantky Dáši a pokrytectvo socialistického malomeštiaka. Témy pre tvorcov značne cez čiaru, oni totiž nedokázali z námetu vyťažiť vôbec nič. Kŕčovité spracovanie pôsobí strnulo a nudne. Dvorskú nahovorila Oľga Zöllnerová, Brabec sa potrápil so slovenčinou sám. (08.07.2019)

Život Československu v období 1968-1989 znamenal často uzavretie rodiny v sieti známostí tých, čo mali prístup k vyskladneným zdrojom. Miestna honorácia tak pozostávala z mäsiarov, čašníkov, krčmárov a kadejakých vedúcich predajní. Intelektuáli húfne kritizovali malomeštiacke móresy husákovskej smotánky, no akonáhle dostali príležitosť, veľmi radi sa korili úzkoprofilovým tovarom a najmä ich nositeľom do domácností, či na rôzne oslavy. Takto dochádzalo aj k rôznym rodinným prepojeniam. A kto priveľmi vyskakoval, toho dostihla všadeprítomná eštébácka (ne)viditeľná ruka. Rozptýlenie zabezpečovali rôzne neverné aférky, bez akéhokoľvek strachu z nakazenia. O tomto je Citová výchova jednej Daše, príbehu dospievajúcej slečny slovenského malomesta. Žiaľ, miestami pôsobí rovnako zúfalo, nudne a strnulo ako doba, v ktorej sa odohráva a nezachraňuje to ani sprievodná hudba Jara Filipa. (06.04.2013)