Poetry in Motion

Radko

Básnici v akcii. Dokumentarista Ron Mann zachytil recitáciu a výpovede o písaní a prednese poézie dvadsiatichštyroch amerických poetov. Pestrá zmeska druhov veršov a foriem ich verejnej prezentácie prestrihávaná zábermi rozprávajúceho Charlesa Bukowského. V jednej z viet vystihol aj môj pocit z filmu: "Väčšina básnikov nestojí za nič a neoplatí sa ich nezrozumiteľné bláboly čítať." Pri zhrňujúcom pohľade na akékoľvek umenie, v tomto prípade na básnické, sa ukazuje, že vždy minimálne 80% všetkej tvorby je odpad. Prehliadka exaltovaných, prepatetizovaných výpovedí, hysterických zrevaní alebo formálnych ozvláštnení na hranici počúvateľnosti len zriedka skvalitní napr. kvalitná jazzová skupina. Dojem zanechalo tak zo päť - zväčša overených - osobností: Tom Waits a jeho lyrická bluesová vybrnkávačka, Allen Ginsberg s ostrou politicko-sociálnou iróniou a obžalobou podopretou výbornou rockovou kapelou, William Burroughs s pod kožu sa zadierajúcim drásavo znelým hlasom odhaľujúcim paranoidné spiknutia večne hroziacej polície neštítiacej sa vrážd a schopnosti ovplyvňovať násilím celú spoločnosť, Gary Snyder s básňou o prsiach ženy, sústrediacich v sebe celý chemický priemysel a odovzdávajúci ho potomstvu a ešte jeden básnik (meno mi vypadlo), ktorý mi bol sympatický jeho tvorbou pod vplyvom totálnej opitosti. Jeho trúnkom podopreté výpovede mali niečo do seba.(10.11.2005)