Zakázané hry

Dospelí v druhej svetovej vojne pochovávali hromadne mŕtvych do jám, zatiaľ čo deti, naši ústredná hrdinovia pochovávajú "nižšiu" formu života, zvieratá, do hrobov a uctievajú si ich krížmi. Z toho vyplýva, že deti nie sú iba naivnejšie, ako dospelí, ale sú jednoducho humánnejšie. Clement sa v mnohých záberoch zameriava na detaily zvierat, akoby tým vytváral u diváka rovnaký malý svet, ktorý si pre seba stvorili Paulette a Michel. Je obdivuhodné, ak niektorý tvorca prejaví snahu o zobrazenie vojny iným spôsobom, ako sme vo väčšine prípadov zvyknutí. Podobné filmy: atmosférou Horalka a detským pohľadom na vojnu Dovidenia, chlapci. (19.10.2012)

Potešilo ma, že som na ČT2 natrafil na tento film, navyše v zreštaurovanej verzii. Úvodný nálet som zhltol s otvorenými ústami a uznaním, že na rok výroby 1952 je to vážne bezchybné. Detský pohľad na vojnu a smrť ponúka skvelý filmový zážitok. Neprekvapí, že dievčatko chodí v náručí s mŕtvym psom a ani smrť rodičov ju až tak nepoznamenala. Je to práve tým vekom, kde si tie hrôzy vojny ešte neuvedomuje. Detskí herci predvádzajú veľmi slušné a presvedčivé herecké výkony, čo u detí nebýva bežné. Smutnejší úvod rozjasní podstatne veselší tón, ktorý bude film sprevádzať takmer až do konca. Napríklad takú modlitbu si budem dlho pamätať. " Otče náš, ktorý si na nebesiach, hovno, hovno, hovno, bobky, bobky, hovno..." 90%. (28.10.2012)

Zakázané hry otvárajú pandorinu skrinku tabuizovaných zobrazení násilia a krutosti medzi deti, ktoré trpia vo vojnovom šialenstve. Niežeby sa im fyzicky odňali končatiny alebo kto vie čo, ale otvárajú ich mikrosvet a konfrontujú ich s formami, ktorými by sa nikdy nemali vystavovať. Výborne zobrazený aranž emócií, nepochopenia konania dospelých a celistvosť bytia v neistých a stresových časoch, kedy sa viac koná než premýšľa. (18.10.2021)

Tak roztomilou dětskou dvojici jsem dlouho neviděla. Vůbec mně nepřipadalo, že to hrají jak byli přirození. I když co se týká těch "zakázaných her", to už tak přirozené nebylo. Ovšem v době, v které se to odehrává tyhle "zakázané hry" nebyly až tak od věci, to musím uznat. Jejich dušičky to všechno vnímaly dětskýma očima a tak tomu podřídily svůj pohled na události kolem nich. Jak už se tady píše, je to velmi jemný, citlivý a dojemný film a já s jistotu vím, že na tenhle s určitostí nezapomenu. "Výzva od hanagi 2019" (07.01.2019)

Ani druhý film René Clémenta, ktorý som v priebehu posledných dní videl ma nejako zvlášť nenadchol. Previesť na plátno detské videnie sveta je ťažká úloha a Clémentovi sa ju nepodarilo splniť s takou dokonalosťou, s akou to viackrát dokázal Karel Kachyňa. Na druhej strane stvárnenie života a duševného obzoru dedinčanov bolo zvládnuté excelentne. Celkove to bol film, na ktorý pravdepodobne rýchlo zabudnem, ale uznávam, že v roku 1952 nebolo nakrútených veľa filmov, na ktorých by sa čas podpísal takou malou mierou, ako na tomto. (04.11.2012)