Deadline

Ten Druhy

Taký krvavý režijný debut by som od Azzopardiho naozaj nečakal! Aj preto, že som doteraz videl filmy z jeho neskoršej tvorby, napríklad drámu o náboženskom fanatikovi Savage Messiah (2002) alebo nenápadnú, no zaujímavú ducharinu Still Small Voices (2006). Azzopardi tu porovnaní s Deadline poriadne ubral a začal sa orientovať smerom k psychologickej hrôze a nápaditému príbehu, v ktorom je násilie zobrazované opatrne a podávané v malých dávkach. Aj preto ma jeho debut prekvapil explicitnou brutalitou. Kompozične je to tiež premyslený príbeh, vyskladaný ako mozaika obrazov, ktoré v závere splynú. Deadline zachytáva zdanlivo každodenný život spisovateľa a scenáristu (Stephen Young). Výjavy z jeho života (rodina, práca, vzťahy) sa prelínajú z desivými predstavami a útržkami z jeho tvorby. A tam už ide o poriadny horor. Nespomeniem si, v ktorom filme som naposledy videl takú dlhú a pomerne detailnú scénu krvavého rozdrvenia človeka v ozubenom súkolí, ktorá trvá až do chvíle, kým z neho zostane iba hlava. Navyše sa tomu hroznému divadlu prizeral čierny cap, symbol diabla. Autor hororových príbehov sa nakoniec stal súčasťou týchto vízii. Miestami to už nebol gorefest, ale splatter paráda. Na začiatok 80. rokov to bolo pomerne kvalitné.(7.1.2011)