M.D.C. - Maschera di cera
-
Gaston Leroux's The Wax Mask
Horor
Itálie / Francie, 1997, 98 min
Režie:
Sergio StivalettiObsah
-
V Paríži v roku 1900 fantóm s oceľovými pazúrmi namiesto rúk zavraždí manželský pár. Jediným svedkom udalosti je Sonia, dcérka oboch zavraždených. O dvanásť rokov neskôr sa rímsky švihák Luca staví, že prebdie noc v miestnom novootvorenom múzeu voskových figurín, ktorého tvorca Boris Volkoff je špecialistom na technicky brilantné stvárnenie slávnych vražedných scén. Luca stávku prehrá. Krátko nato sa dospelá Sonia - v snahe čeliť traumatickému zážitku z detstva - zamestná v tomto múzeu ako kostymérka. S prekvapením zisťuje, že ateliér jej zamestnávateľa pripomína skôr vedecké laboratórium než sochársku dielňu. Rýchlosť, s akou do múzea pribúdajú nové exponáty je priamo úmerná rýchlosti, s akou sa v okolí strácajú ľudia. Novinár Andrea zaujímajúci sa o záhadné zmiznutia vytvorí so Soniou dvojicu, ktorá postupne odhalí nielen tajomstvo figurín, ktoré sú "ako živé", ale i záhadu parížskeho fantóma. Stivalettiho invenčná variácia je v poradí treťou filmovou adaptáciou poviedky Gastona Lerouxa Voskové múzeum. Film, ktorého scenár podľa námetu Daria Argenta napísal Lucio Fulci mal byť ďalšou položkou vo Fulciho filmografii. Po jeho predčasnej smrti prevzal režisérsku stoličku Sergio Stivaletti, majster špeciálnych efektov a častý spolupracovník oboch legendárnych talianskych hororových ikon. VOSKOVÁ MASKA je prvým filmom talianskej hororovej školy s uplatnením CGI efektov (computer-generated imagery). (MIMIC)
V Paríži v roku 1900 fantóm s oceľovými pazúrmi namiesto rúk zavraždí manželský pár. Jediným svedkom udalosti je Sonia, dcérka oboch zavraždených. O dvanásť rokov neskôr sa rímsky švihák Luca staví, že prebdie noc v miestnom novootvorenom múzeu voskových figurín, ktorého tvorca Boris Volkoff je špecialistom na technicky brilantné stvárnenie slávnych vražedných scén. Luca stávku prehrá. Krátko nato sa dospelá Sonia - v snahe čeliť traumatickému zážitku z detstva - zamestná v tomto múzeu ako kostymérka. S prekvapením zisťuje, že ateliér jej zamestnávateľa pripomína skôr vedecké laboratórium než sochársku dielňu. Rýchlosť, s akou do múzea pribúdajú nové exponáty je priamo úmerná rýchlosti, s akou sa v okolí strácajú ľudia. Novinár Andrea zaujímajúci sa o záhadné zmiznutia vytvorí so Soniou dvojicu, ktorá postupne odhalí nielen tajomstvo figurín, ktoré sú "ako živé", ale i záhadu parížskeho fantóma. Stivalettiho invenčná variácia je v poradí treťou filmovou adaptáciou poviedky Gastona Lerouxa Voskové múzeum. Film, ktorého scenár podľa námetu Daria Argenta napísal Lucio Fulci mal byť ďalšou položkou vo Fulciho filmografii. Po jeho predčasnej smrti prevzal režisérsku stoličku Sergio Stivaletti, majster špeciálnych efektov a častý spolupracovník oboch legendárnych talianskych hororových ikon. VOSKOVÁ MASKA je prvým filmom talianskej hororovej školy s uplatnením CGI efektov (computer-generated imagery). Komentáře uživatelů k filmu (3)
-
T2
║Rozpočet $3milióny║(27.4.2009)
-
MIMIC
S hororom talianskeho strihu si diváci spájajú nechutnosti, nechutnosti a nechutnosti, ktoré snáď majú pôvod v okrídlenom termíne rímskeho ľudu "chlieb a hry" (rozumej "chlieb a horor"), neochotu upustiť od erotických prvkov objavujúcich sa i tam, kde ich použitie má nulové opodstatnenie, ďalej tzv. "logické diery v scenári" vyplývajúce raz z neodolateľne pôvabného nedostatku know-how, inokedy (napr. u Argenta) zo snahy po extravagancii v najlepšom zmysle slova atď. Človek, ktorý zhliadne tento film, bezpečne spozná krajinu pôvodu, zároveň však prežije menší šok, pretože tak nečakane vysoký stupeň profesionálnej bravúry (nespočívajúci napr. len v CGI ale hlavne v inteligentnom scenári, v ktorom inteligentne napísané scény na seba inteligentne nadväzujú) je to posledné, čo by čakal. Pravdupovediac mám z toho dosť zmiešané pocity, pretože svojská štylistická rafinovanosť talianskych hororových džentlmenov (často, elitársky a s obľubou mylne interpretovaná ako talianska nekultivovanosť) sa mi nesmierne páči. Na druhej strane ako môžem pohrdnúť filmom, ktorý vôbec nemá hluché miesta, režisérska zručnosť a vynaliezavosť sa dá rátať v kilotonách a kde CGI efekty sú nielen zaujímavejšie, ale i lepšie než v ľubovoľnom porovnateľnom americkom filme? Tento film by mal naozaj vidieť každý, kto si myslí, že taliansky horor sa rovná ľudské zvyšky poflakujúce sa v domoch pri cintoríne hľadajúc vhodnú triesku :-) Napr. scéna, v ktorej zomrie inšpektor Lanvin nie je zaujímavá tým, čo sa mu stane, skôr spôsobom, ako je to nakrútené (porovnaj napr. so smrťou Marilyn Monroe v "Niagare"). Typický argentovský dvojznak červenej a modrej tentoraz nielen estetizuje, lebo použitie oboch farieb priamo vyplýva z toho, čo sa vo filme deje. V podstate ide o sci-fi horor, nakoľko spôsob zhotovovania (hm) figurín je na rok 1912 príliš "techno", čo v závere viedlo tvorcov k neuveriteľne bizarnej srandičke, vďaka ktorej ide o must have B-movie, akože ja sa volám Ja. Možno chválim príliš, ale to je nadšením z objavu jedinečného guilty-pleasure. Proste tam milujem každú scénu. A môže vôbec niekto, koho matkou je Tisícročná včela, nemilovať niečo, čo súvisí s voskom? :-)(4.11.2008)
-
prf.grass
Povedený horor z produkce Daria Argenta, podle scénáře Lucia Fulciho. Kombinace těchto dvou hororových veličin v jednom filmu pro mě bylo nesmírně atraktivní a jednoduše jsem si nemohl tento kousek nechat ujít. Čekejte spíše argentovku než fulcovinu, každopádně palec nahoru pro reřiséra Sergia Stivalettiho.(20.9.2011)
