Rozprávkový príbeh o pyšnej Marčuši a lenivom Peckovi podľa slovenskej ľudovej rozprávky.
(1) - Pyšná dievka Marčuša
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedina a v tej dedine v dvoch domoch vyrástli pekní mladí ľudia. Mládenec sa vola Pecko a bol veľmi, veľmi lenivý. Dievčina sa volala Marčuša, bola pekná a aj bohatá, ale veľmi, veľmi pyšná. A tak ich rodičia mali veľké starosti. "Ktorá len si to moje nemehlo vezme", nariekala Peckova mama. "A ktorýže pytač by zniesol tú našu pyšnú dievku", horekovali Marčušini rodičia. No a ako to už býva zvykom, protiklady sa priťahajú a aj títo dvaja sa nakoniec nájdu. Samozrejme, nie náhodou. Ich stretnutie zorganizujú "dobrí" kamaráti, ktorí sa na nich neuveriteľne zabávajú. Napokon sa však stane to, čo nikto z nich nečakal. Pecko a Marčuša sa do seba zamilujú..
(2) - Pecko sa učí remeslu
V prvej časti sa Marčuša s Peckom rozhodli, že budú spolu gazdovať. No rodičia ich chceli oboch vychovať a odnaučiť od ich zlých vlastností a tak im veru veľmi v začiatkoch nepomáhali. A tak sa Pecko rozhodol, že on svoju vyvolenú od hladu umrieť nenechá, a preto sa začne učiť dáke remeslo, aby ich oboch uživil. No pretože má obe ruky ľavé, každý majster ho zo svojej dielne vyhodí. Ale Pecko sa napokon vynájde...
(3) - Marčuša a Pecko gazdujú
V záverečnej časti našej rozprávky Pecko s Marčušou sa pomaly začínajú učiť spolu gazdovať. Pecko sa zdá byť už šikovnejší, no Marčuša ešte stále musí prekonať svoju namyslenú povahu. Už nikto nebude za ňu variť, prať a ponožky štopkať. Všetko musí pekne zvládnuť sama. A veru si aj občas poplače a aj za mamkou sa ide posťažovať, ale nič naplat. Ak chce dobre žiť, tak sa musí vedieť sama šikovne zvŕtať. A to všetko sa deje na očiach dedinskej veselej chasy, ktorá sa zabáva na tom, ako sa títo dvaja spolu trápia. No neboli by fašiangy fašiangmi, keby sa ľudia trochu neuvoľnili a trochu toho šibalstva jeden druhému odpustili. A tak sa Pecko s Marčušou dohodnú, že veru svojim kamarátom, tiež pekne "
podkúria"...
(oficiální text distributora)
