Život na úteku
Drama / Válečný
Československo, 1975, 80 min
Režie:
Jozef RežuchaHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Milan Kňažko, Ivan Mistrík, Ernest Šmigura, Václav Neužil st., Laco Halama, Jan Tříska, Vladimír Petruška, Eduard Bindas, Štefan Mišovic, Andrej Mojžiš, Anton Mrvečka, Slavo Záhradník, Ján Kramár, Dušan Blaškovič, Ján Géc, Elo Romančík, Oľga Borodáčová, František Desset, Karol Spišák, František Kovár, Jan Teplý st., Juraj Slezáček, Ján Klimo, Bohuslav Drozd, Alžbeta Barthová - PietorováObsah
-
Voľné pokračovanie tohto filmu je Choď a nelúč sa.
Životopisný film o letcovi Ľudovítovi Kukorellim, ktorý po okupácii Československa organizoval útek skupiny letcov do Juhoslávie a po napadnutí ZSSR pomáhal vlastencom ptebehnúť do Maďarska. Za svoju činnosť bol niekoľkokrát súdený, ale vždy sa mu podarilo za dramatických okolností z väzenia utiecť. (oficiální text distributora)
Voľné pokračovanie tohto filmu je Choď a nelúč sa.Komentáře uživatelů k filmu (4)
-
sator
Jediné co mě zaujalo, bylo předabování J.Třísky Jiřím Krampolem.Asi předzvěst toho, když později vzal Tříska čápa přes čáru,tak Krampol za něj nadaboval Belmonda :-)(14.7.2009)
-
tonho
Ľudovít Kukorelli je hlavný hrdina filmu, ktorý je biografiou (alebo hagiografiou ?) jednej z najznámejších postav odboja v období Slovenského štátu (1939 – 45). Predtým, ako sa pridal k partizánom, bol dôstojníkom letectva a práve túto etapu jeho života opisuje prvá časť filmu. Jeho pokračovaním, ktoré vzniklo o 4 roky neskôr je film Choď a nelúč sa. Film, aj jeho pokračovanie boli nakrútené na čiernobiely materiál. Neviem, či to bol zámer, ktorého cieľom bolo zvýšiť autenticitu filmov, alebo nedostatok farebného materiálu, každopádne sa u nás v druhej polovici 70. rokov 20. storočia nakrúcali prevažne farebné filmy. V úlohe Kukorelliho sa predstavil Milan Kňažko, ktorý je síce dobrým hercom, ale scenár mu neposkytuje priestor na to, aby ukázal svoj talent, keďže jeho postava „šuští“ papierom, je jednoduchá, čiernobiela, schematická a psychologicky nevierohodná. Kapitán Dabač z rovnomenného filmu z roku 1959 je určite psychologický vierohodnejšou postavou ako Ľudovít Kukorelli. Vojnová téma sa v našej socialistickej kinematografii tešila veľkej obľube, 70. roky znamenali v tomto smere krok späť, nielen v porovnaní so 60. rokmi ( napr. Zvony pre bosých), ale aj v porovnaní s Kapitánom Dabačom, ktorý vznikol na sklonku 50. rokov. Vojnové filmy, ktoré sa u nás nakrúcali ako na bežiacom páse, boli skôr štátotvorné a keďže štátostranou bola v období komunistickej totality KSČ, slúžili tieto filmy komunistickej propagande resp. preceňovali význam KSČ, komunistov v odboji, v SNP. V 70. rokoch sa našlo len zopár svetlých výnimiek (Keby som mal pušku, Trofej neznámeho strelca).(9.2.2011)
-
Prubner
Film o Kukorellim - bez jediného nápadu, schematický, klišovitý. Je to sice napěchováno akcí, ale hlavní hrdina je vylíčen příliš idealizovaně, nemá jedinou slabost, jedinou zlidšťující vlastnost, jediné, na co myslí, je odboj.(10.1.2010)
-
brasek
Celkom mi spočiatku vadilo prelínanie deja z prítomnosti do minulosti a naopak. Celý snímok sa mi zdal taký kŕčovitý. Nemyslím si, že Kukorelli je vykresľovaný bez jedinej slabosti, ale postavy boli také jednofarebné a zahľadené len do jednej línie.(29.8.2010)
