Reklama

Reklama

Hranice

(festivalový název)
všechny plakáty
Trailer

Obsahy(1)

Dokument o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence i ľudské osudy na dlhé desaťročia. V noci 30. augusta 1946 bola dedina Slemence na východnej hranici Európy rozdelená Červenou armádou na dve časti. Jedna časť, Veľké Slemence, zostala na Slovensku [vtedajšie Československo], druhá dostala názov Malé Slemence a pripadla Ukrajine [vtedajší Sovietsky zväz]. Nezmyselne vytýčená hranica, podobná povestnému berlínskemu múru, rozdeľuje majetky, cintorín a najbližšie rodiny aj v súčasnosti. Dokumentárny film zobrazuje trpkú skúsenosť obyvateľov Slemeniec, ktorí na najstráženejšej hranici Európskej únie snívajú svoj sen o jej otvorení. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (21)

CheGuevara 

všechny recenze uživatele

Jaroslav Vojtek je opravdový přeborník v naťukávání zajímavých témat, aby je pak odbyl dvěma třemi myšlenkami. Obávám se, že dokumentarista, který nerozumí jazyku svých respondentů, jednoduše nemůže natočit dobrý film. O Vojtkovi to bohužel platí dvojnásob. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

K štátom na východ od slovensko-ukrajinskej hranice mám silnú citovú väzbu. Až takú, že toto, aj keď dobre spravené ma ničím neprekvapilo, ba dokonca som odišiel už počas titulkov, pretože očakávania boli väčšie. ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Sa divím, že toto natočili Slováci. Veď je to pohľad na Maďarov, ktorí sú spätý s týmto územím a veľa z nich zotrváva cez všetky nezmysly osudu stále na mieste. Myslenie tých ľudí absolútne nechápem, či už to, že pri budovaní Schengenskej hranice boli niektorí rozčarovaní z toho, že im nehrali maďarskú hymnu, ale slovenskú, pritom sa jednalo o slovenské územie, o ich zotrvávaní na mieste a pritom sa nesnažili ujsť a to niektorí aj vedeli kedy a kde ujsť, ale nepokúšali sa väčšinou o to, skôr pašovali veci. Musím to však brať, ako pohľad na jednoduchých ľudí s dobrým srdcom, ktorých rozdelila nezmyselná hranica a ich dúfanie v lepšie zajtrajšky. Ako dokument nič moc, bolo to také nakrúcanie rozhovorov hala bala, avšak aspoň to bolo zachytenie dlhšieho obdobia. Nechápem, ako to mohlo vyhrať nejakú cenu, lebo to nejak skvelé nie je, skôr nuda, nostalgia a smútok a civenie do prázdna, tragikomédia plná paradoxov voľne ponechaná plynutiu času, ktorý robil dej. ()

Aelita 

všechny recenze uživatele

Film ukazuje v lokálním měřítku globální svět, co se týká hranic mezi lidmi. Ty se vytvářejí politicky, ekonomicky, historicky, úředně, ideologicky i jinak jak konkrétními lidmi, tak i "samovolně" jako projev strukturování lidstva. V pravěku lidi oddělovala prostranství, v době kultur a civilizací lidi oddělují hranice neboli umělé překážky. Globalizace vede ke smíšení a zestejnění kultur i lidí a tím samým k unifikaci světa neboli ke snížení entropie, což je pro lidi dobře, protože stejnorodost oddaluje tepelnou smrt vesmíru. Hranice zatím zmizely pro finanční kapitál a pro nadnárodní korporace, manažery a kosmopolity, kteří jsou doma všude a nikde. Pro obyvatelstvo jednotlivých lokalit (států, měst a osad) zmizení hranic je dobrá i špatná hudba budoucnosti, která není tak vzdálená, jak se zdá na první pohled. Internet, technologie a finance na tom pilně pracují. ____ Krátce řečeno dojetí se nekonalo. ()

Zuzanka.R 

všechny recenze uživatele

Dokument plný paradoxů. Státní hranicí rozdělí na dvě části jednu vesnici. Vetší část je slovenská a menší ukrajinská, ale jak prohlásí jeden z obyvatelů v hospodě - hodně lidí ve vesnici pochází z Maďarska...takže rozdělili maďarskou vesnici na slovenskou a ukrajinskou část...aby těch paradoxů nebylo málo. ()

rudeboy 

všechny recenze uživatele

Film o maďarskej obci na slovensko-ukrajinskom pohraničí natáčal režisér Jaro Vojtek približne 7 rokov. Za tú dobu sa mu podarilo naozaj dôsledne dostať "pod kožu" miestnym obyvateľom. Až tak, že sa mu s postupom času dokázali bez ostychu otvoriť a rozprávať o svojich problémoch a krivdách, ktoré na nich napáchali vládne inštitúcie (či už minulé za totality alebo dnešné riadené z Bruselu). Do popredia sa tak dostáva konflikt jednotlivca so štátnym aparátom. Na príbehoch obyčajných ľudí Vojtek demonštruje necitlivosť zákonov voči obyčajnému človeku. Príbeh filmu je naozaj zaujímavý, no po filmárskej stránke mne osobne nevyhovoval režisérov "antirežíjny" (citujem samotného Jara Vojteka) prístup. Miestami bol dej len zhlukom rozprávaní jednotlivých obyvateľov. Áno filmu to dodávalo na autenticite a bezprostrednosti, no mne sa žiadalo trochu viac učesať celkový proces rozprávania a trochu ho obohatiť o autorskú štylizáciu. Režisérov prístup k problematike akceptujem, film každému odporúčam, no medzi slovenskými dokumentami posledných rokov mám iných favoritov. Lepšie tri hviezdičky. ()

Vertigo666 

všechny recenze uživatele

Úplně první hodnocení na CSFD, hold světová premiéra...a k filmu, jo šlo to, neměl ani hluchý místa, bylo to docela fajn. ()

ghatos 

všechny recenze uživatele

Časosběrný nevýrazný materiál. Sice se podařilo částečně vykreslit situaci v pohraničí, ale to je poměrně málo. Není tam nic zásadního. 43%. ()

simply 

všechny recenze uživatele

Rozhodně silné a zajímavé téma, ale mohlo to být pojato trochu jinou formou. Ze začatku mě Hranica celkem zaujala, po cca 10 minutách bylo jasné, že film je pouze serií pospojovaných výpovědí obyvatel bez nějakého nosného prvku. Taky by mohla být vysvětlena historie maďarské vesnice, nejzajímavější věc a bylo jí věnováno cca 5 minut. ()

agassi68 

všechny recenze uživatele

Cítil som sa hodený o 30 rokov späť. Takto podobne to vyzeralo aj na južnom slovensku na tzv. "dolniakoch". Aj tam bol život jednoduchý, plný práce na poliach a záhradách. Akurát nemali hranicu, ktorú by vytýčil opitý starosta s pomocou silného priateľa zo ZSSR. Títo ľudia si veľmi dobre uvedomujú ako sa im ublížilo a celý život sa s tým snažia vysporiadať. Nikto sa ich nepýtal, či s tým súhlasia, čo mi pripomenulo delenie Československa v 90 tych rokoch.. ()

Illioplius 

všechny recenze uživatele

Historické súvislosti sa dozvieme v podstate len zo spomínania miestnych, na ktoré, podľa mňa, nie je až taký veľký spoľah. Je to škoda, ale v dokumentoch tohto druhu to tak býva. Treba ho brať ako výpoveď o stave v čase nakrúcania, avšak ani tak nie je bez väčších nedostatkov. Za jeden z hlavných nedostatkov považujem, že asi 90 % hovoreného slova je v maďarčine. To prirodzene zmenšuje pôžitok zo sledovania filmu, navyše treba čítať (zjednodušené) titulky. Je pre mňa nepochopiteľné, že hlavné vystupujúce osoby aj samotnému kameramanovi (predpokladám, že on je tvorcom dokumentu) rozprávali po maďarsky, pričom ešte k tomu sa zdalo, že on túto reč neovláda. Dokument sa často sústredil na nezaujímavé drobnosti zo života niektorých obyvateľov obcí, nie až tak na stav ako taký. Za neuspokojivý považujem aj výber „respondentov“, keďže ich tvorili prevažne starší a jednoduchší ľudia, ktorých hádam jedinou radosťou sú lacné cigarety a lacný chľast. Tvorca dokumentu sa nepokúsil popýtať sa mladých alebo povedzme obyvateľov inej triednej príslušnosti. Tak trochu nevyužitá príležitosť. ()

korok 

všechny recenze uživatele

Zajímavý dokument o obci Slemence, což je taková "Korea" na slovensko-ukrajinské (dříve sovětské) hranici, tragikomicky rozdělená bolševiky na dvě části a jejím středem probíhá státní hranice. O situaci a historii se ale dozvídáme pouze z nepříliš obšírného vzpomínání obyvatel. Škoda tedy, že dokument nebyl protkán nějakým doprovodným komentářem historiků o dějinách obce a samotném rozdělení v roce 1946. Zajímavé by byly jistě informace, proč k rozdělení došlo v takového formě, zdali se jednalo pouze o rozmar a neempatii sovětů, či je k tomu vedly nějaké závažnější důvody, proč zrovna tudy musela vésti hranice. Vždyť se tehdy jednalo o dvě "bratrské" země z východního bloku. Inu cesty bolševiků byly vždy nevyzpytatelné a nepochopitelné. ()

Biopler 

všechny recenze uživatele

Hum-buk dokument, ktorý nemá pevný bod. Informačné neobohatenie, takto sa nerobí dokument. Zaujmú a dojmú vás však životné príbehy ľudí žijúcich pri nezmyselnej hranici, ktorá len potvrdzuje, že čo komunizmus napáchal nie je len v hlavách, ale ešte stále aj v hmotnej podobe po vyše 20 rokoch. A nepomohol ani vstup do "skvelého" klubu Európska únia. ()

DoubleJo 

všechny recenze uživatele

V posledom case ma zacali dako viac bavit dokumenty a ked som videl ze jeden vynimocny slovensky davaju vo filmovom klube nelenil som.Priznam sa,ze mi bola cela tema filmu cudzia a nevedel som vobec nic.A to bol film este po madarsky,kedze cela dedinka,sice na ukrajinsko-slovenskych hraniciach,bola v podstate obyvana skoro samymi madarmi,a ja madarcinu proste nemam rad.Ale vobec mi to nevadilo,pretoze si ma ziskali tie pribehy rodin,ktore boli rozdelene tou nezmyselnou hranicou.V jednom momente,skoro na zaver filmu,som az citil ako sa mi slzicka natlacila do oka.A ked po filme bola beseda s panom reziserom,ktory vela veci este doplnil a vela zaujimavosti nam povedal,tak zazitok z tohoto filmu bol pre mna este o to vacsi.Po ceste domov sme sa s kamosom stavili na jedno pivko a asi este hodinu sme sa rozpravali o tom.Zanechalo to v nas naozaj silne dojmy,v konecnom dosledku mozem len odporucit. ()

Boulderman 

všechny recenze uživatele

Opravdu podařený dokument, který otevírá otázku nutnosti parcelování si světa. Jsem odpůrcem veškerých hranic, národy, vesnice a rodiny mají žít spolu. Tady je vidět naprostá nesmyslnost lidského konání. Ten, co tu vesnici rozdělil, byl totální hňup. Nepochopitelné. ()

wassty86 

všechny recenze uživatele

Dokument plný paradoxů. Život po rozdělení vesnice hraniční "oponou". Ukázka toho, že vytváření umělých hranic, ať už kdekoli na světě, bude vždy někde ovlivňovat životy lidí. Obraz toho, že lidé jsou i přesto schopni vždy své životy přizpůsobit a zvyknout si. Dokument nemá žádné slabé nebo hluché místo. ()

garten 

všechny recenze uživatele

Emotívny dokument. Hranica už navždy rozdelila ľudské osudy a spojenie už nikdy nevráti dedinu a ľudí v nej do pôvodných koľají. Oplatí sa vidieť. ()

tuberatanka 

všechny recenze uživatele

Autenticky pôsobiaci tragikomický dokument o obci, ktorá nielenže je kdesi "na konci sveta", ale navyše je rozdelená nepriepustnou štátnou hranicou napoly. Vďaka Vojtekovmu "anti-režisérskemu" spôsobu rozprávania, film pôsobí veľmi autenticky a uveriteľne (až natoľko, že človek ani nepostrehne, že jedna z postáv je v skutočnosti hraná:). Trochu je to problematické v strede filmu, kde sú niektoré sekvencie až pridlhé (i keď asi nie nadbytočné). Napriek tomu, tento film je pre mňa ďalší dôkaz toho, že surovo zachytená realita môže byť často pôsobivejšia a silnejšia, než akokoľvek prepracovaný scenár. Tento "nerežisérsky" prístup navyše autor kompenzuje skoro až "umeleckým" prístupom - film kladie množstvo otázok, a ukazuje množstvo absurdných situácií v tej najobnaženejšej podobe - či už trpké alebo humorné. Davy ľudí zhromaždené pred hranicou a kričiace na seba, čo je nové, novootvorený bufet "€uro" pri príležitosti vstupu Slovenska to EÚ, kamery na hranici snímajúce babku zbierajúcu krumple, stokilometrová cesta autom cez hranicu, aby človek mohol navštíviť príbuzných bývajúcich pár sto metrov ďalej. Toto nie je výmysel, to je absurdná realita podaná uveriteľným spôsobom. A práve toto, prekladané neobyčajnými osudmi "obyčajných ľudí" je pre mňa najsilnejšou stránkou filmu. ()

Reklama

Reklama