Reklama

Reklama

Dané slovo

  • Brazílie O Pagador de Promessas (více)
všechny plakáty
Brazílie / Portugalsko, 1962, 95 min

Obsahy(1)

Zé do Burro musí splnit to, k čemu se zavázal pohanské africké bohyni Iansã. Tu brazilský náboženský synkretismus spojil se svatou Barborou. Kněz ale Zého nepustí do kostela. Poutník je tak nucen čekat se svým obrovským křížem před kostelem, přičemž celá událost postupně proniká do místního tisku a vůbec začíná nabírat poněkud nežádoucí směr.

Dané slovo bylo velkým překvapením na MFF v Cannes v roce 1962, kde byl snímek nadšeně přijat kritikou i diváky. V této euforii mu porota udělila cenu nejvyšší: Zlatou Palmu. Dnes to vypadá, že je film zapomenutý, ačkoli mu tehdy byla dána přednost před díly jako Anděl zkázy Luise Buñuela, Zatmění Michelangela Antonioniho nebo Kapka medu Tonyho Richardsona. Brazilský snímek lze chápat jako pamflet na téma intolerance nebo jako alegorii na vítězství víry nad pohanským kultem. Je třeba si uvědomit, že scénář kontroloval pověřený kněz a církev poskytla kostýmy i rekvizity, aby byla dodržena „čistota“. Debutující Anselmo Duarte chtěl dodat filmu punc dokumentárnosti, a tak záměrně vybral povětšinou neznámé začínající herce. Děj zasadil do lidového prostředí státu Bahia, avšak jej oprostil od jeho folklórního a exotického kontextu. S odstupem více než čtyřiceti let je zřejmé, že Dané slovo zůstává pro nás zajímavým svědectvím doby, důkazem renesance brazilského filmu a ukázkou kinematografie, od níž se cinema novo distancuje. Autor literární předlohy Dias Gomes a jeho žena Janete Clairová se v osmdesátých letech stávají s nástupem televize hlavními scenáristy prvních televizních románů (u nás chybně označovaných jako telenovely). Režisér Anselmo Duarte (nar. 1920) ztvárnil přes padesát nejrůznějších rolí. Asi nejzajímavější je jeho účast v nedokončeném filmu Orsona Wellese Všechno je pravda. Jinak se spíše proslavil v rolích svůdníků v chanchadas odehrávajících se v Riu de Janeiru. Jeho kariéra je velmi proměnlivá a většina filmografie je tvořena komerčními filmy toho nejhrubšího zrna. Dané slovo je jeho jediným výraznějším úspěchem, na nějž se snažil několikrát neúspěšně navázat (za zmínku možná ještě stojí Quelé do Pajeú z roku 1969), a v sedmdesátých letech upadl zcela v zapomnění. Ještě v roce 1971 byl členem poroty v Cannes, ale jako režisér přestal tvořit na konci sedmé dekády dvacátého století. [David Čeněk, LFŠ 2007] (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (16)

Sarkastic 

všechny recenze uživatele

Poněkud hořká podívaná (i když místy dost úsměvná), která velmi trefně pojmenovává vlastnosti církve a tisku. Hlavní hrdina svoji naivitou a čistou vírou diváka naprosto odzbrojuje a nelze mu nefandit. Zajímavý je zároveň střet křesťanů a pohanů, z něhož první skupina nevychází zrovna nejlépe. Dané slovo také upozorňuje nad nebezpečím pro jednoduché vesničany v podobě zkažených měšťáků. Film mě mile překvapil, dávám solidní 4*. ()

lamps 

všechny recenze uživatele

Trpce humorný, většinou však hořce posmutnělý příběh o tom, že pro skrz na skrz slušného člověka zkrátka není na světě místo a pochopení. Divák se s hlavním protagonistou nemusí příliš ztotožňovat, jelikož více a více pozornosti je postupně orientováno na to, jaký dopad má jeho morální neústupnost a čistota na morálně zkažené a manipulativní okolí – a v tomhle ohledu je možná film předvídatelný a nepříliš objevný, ale pořád takřka maximálně oslovující a pravdivý. Vadily mi některé zdlouhavé taneční vložky a slabší gradace před povedeným finále, jinak určitě vyzrálé dílo a zajímavá parafráze příběhu Ježíše Krista… ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Kto je Zé? Mystik? Agitátor? Diabol? Falošný Kristus? Revolucionár? Komunista? Politik? Kresťan? Zaklínač? Otázky neberú konca, ale ľud sa pozerá a chce poznať pravdu. Ale kde ju hľadať? ////////// Duarteho o dva roky mladšia odpoveď na Kramerove Inherit the Wind. O Pagador de Promessas je výlučne miestny, geografický (až geopolitický) idióm. Nutno dodať, že značne kontroverzný a podvratný v obsahu i forme jeho sprostredkovania divákovi nielen v kontexte doby, ale aj nadčasovej aktuálnosti. Aby som to rozviedol: Duarte svoju ostro kritickú výbušnú zmes stavia na báze náboženského konfliktu úzko spätého s brazílskym folklórom (viera, vášeň, hudba, tanec), mystikou a kultúrnym odkazom. Je realista; dobre rozumie svojim krajanom a verejnej mienke. Nerobí si ilúzie a bez škrupulí zobrazuje cirkevné pokrytectvo, dogmatizmus, ale i demagógiu, mediálnu manipuláciu, politické zneužívanie, prekrucovanie, lži. Otvorene teda pranieruje celú plejádu inštitúcií, páli do vlastných radov a pri koncentrácii zásahov do čierneho sa nenechá len tak zahanbiť ani filmami kalibru Zvjagincevovho Leviafan. A to i keď z optiky nazerania na film vynechám dobovú príslušnosť, vek a teda s ním spojené "neduhy" v spôsobe rozprávania. Mimo toho je vo svojej komornosti (schody vedúce ku kostolu takmer neopustíme) a pri nízkom rozpočte (príslušnosť k tzv. out-for-streets-film manifestom hlásajúcim ideológiu tvorcov je nepopierateľná) kvalitne natočený; časté nájazdy a odjazdy kamery pri zobrazovaní celkov sú pôsobivé a ozvučenie je tiež na úrovni. Herci sú zvolení pestro a zaujímavo, no v každom prípade presne typovo obsadení. ////////// O Pagador de Promessas je filmom epickým (dejovým) a vo svojej vnútornej štruktúre epizodickým v zobrazení stretu kresťanstva a zdomácnenej formy pohanského náboženstva. Je plný zvratov a dejových zákrut, čím udržiava konštantné tempo a dynamiku. Miestami evokuje modely prevzaté do formátu telenovely - výrazné ženské postavy, ktoré pre dej nemajú nijak zvláštny význam, ale nanášajú ďalšiu vrstvu - vzťahový štvoruholník, do ktorého sa priplieta prostitútka a jej priateľ. Motív skúšky vernosti a konflikt medzi oboma mužmi je teda len otázkou času. Podobne lacne sa Duartemu darí vytvárať falošný dojem komplexnej omáčky príbehu, ale zachádza omnoho ďalej, než by sme čakali. Každý výraznejší charakter má totiž vlastný krátky výstup, ktorým sa dostáva do deja, vlastnú motiváciu, ktorá ho k tomu ženie a konkrétny postoj k celému rodiacemu sa škandálu. Na každom rohu číha fabulista, čakajúci na príležitosť zneužiť situáciu pre vlastné ciele, do ktorých Zé perfektne zapadá. Taká úroveň rozvedenia väčšieho počtu, i keď vo viacerých prípadoch len okrajových, ale ľahko zapamätateľných postáv (Zé, jeho žena, kňaz, "Handsome", prostitútka, básnik, novinár, barman, monsignor, zástancovia agrárnej reformy, uctievači bohyne Iansã a ďalší) je pri dĺžke ledva 92 minút (ak si odmyslíme záverečné titulky) viac než chvályhodná a preto si dovolím povedať, že je film v otázke príbehu i dialógov skutočne skvele napísaný. Epizodickosť a rôznorodosť motívov ako odmietavý dogmatický postoj cirkvi, honba novinárov za senzáciou, pokušenie či zrada so sebou prinášajú okamihy, v ktorých vám prebehne úsmev po tvári i také, z ktorých naopak behá mráz po chrbte. Čo je však dôležitejšie, nie sú len lacným prostriedkom na strhnutie a udržanie diváckej pozornosti, ale zásadným prvkom doslovného symbolizmu filmu. Čím sa opäť dostávame k hlavnému hrdinovi - Zé. ////////// Zé je titánom, idealizovaným romantickým hrdinom, padajúcim pod ťarchou bremena svojho osudu, ktorý strmo kráča hore po ejzenštejnovských Odeských schodoch v ústrety neblahej predtuche. Prešiel dlhú cestu, ale tá najťažšia skúška na neho čaká len pár krokov od jej konca. Mimo náboženského dochádza aj ku konfliktu jedinca a spoločnosti, nepochopenia. Duševný zápas jednoduchého človeka s intoleranciou symbolicky vrcholí počas osláv sviatku Svätej Barbory a nevyhnutne vedie k tragédii, ktorá završuje obraz moderného mučedníctva v Duarteho vrcholnom hanopise. Dychberúce opus magnum, ktorého naliehavá aktuálnosť sa nekompromisne zažiera do morku kostí. 100% () (méně) (více)

Dionysos 

všechny recenze uživatele

Na náboženské počínání hlavního hrdiny se dá nahlížet z dvou úhlů pohledu - jednak jako na představitele lidového pohanského náboženství, jednak bychom ho mohli považovat za demonstraci faktu, proč v dnešní době neustále narůstají počty protestantů na úkor katolíků nejen v Brazílii, ale po celé Latinské Americe. Jeho akt víry je pro všechny ostatní nepochopitelný, což ale může být a je pro našeho hrdinu absolutně irelevantní - jde mu o naplnění jeho osobního, niterného rozhodnutí, které nemůže zrušit ani katolický kněz ani lidová šamanka. A na tom se nám ukazuje i neodvratná tragičnost naší postavy - není ani katolík ani protestant ani pohan - a proto končí jako Ježíš, který také nebyl ani křesťan ani žid. A to je pro okolí vždy nebezpečnější, než lehce přiřaditelná identita. Duartemu se skvěle povedlo zachytit lidskou sobeckost všech tříd a sort lidí, jejichž jednání učiní z hlavního hrdiny pouhým úběžníkem v perspektivě jejich vlastních zájmů. Nicméně z filmu na diváka občas zavane odér starších časů, které zakrátko budou odváty vlnou cinema novo. ()

corpsy 

všechny recenze uživatele

Ako lepšie vyznávať vieru? Pekne ako ovečka, kývať hlavičkou v studených kostolných budovách na zastrašujúce reči cirkevných hodnostárov, alebo plniť sľuby a dodržiavať morálne hodnoty? To a iné otázky sú položené v tomto diele, ktoré hlavne svojím švungom aj napriek takejto ťažkej téme nenudí a zaujme. ()

Terminus 

všechny recenze uživatele

Zéovi a Rose se po obřadu náboženství candomblé uzdraví osel – Zé chce splnit slib a přinést Sv. Barboře velký dřevěný kříž do desítky mil vzdáleného kostela. Kněz, který si je na jedné straně vědom nesmyslnosti léčby kravincem, ale na straně druhé je dogmaticky uzavřený, jej však odmítá pustit dovnitř, neboť slib byl učiněn při rituálu pohanského náboženství. Natočeno v Salvadoru, snímal původem britský kameraman Chick Fowle, který pracoval na mnohých britských válečných dokumentech i Duartově filmu Absolutamente Certo. ()

kaylin 

všechny recenze uživatele

Hodně krutý film, který ukazuje, že víra je pokrytectví, ale tak to je celkem normální zjištění. To, jak je příběh podán, to je skutečně zajímavé martyrium, takové moderní pojetí kalvárie, které je v brazilském prostředí o to silnější, že země je přece jen více věřící, než třeba ta naše. U poslední scény prostě nejde jen tak nevzrušeně sedět. Udělá na vás dojem. ()

Hafran 

všechny recenze uživatele

Silný a velmi poutavý příběh o obyčejném a jednoduchém muži který složil slib a teď se ho snaží splnit. Ale snad celý svět se mu v tom snaží zabránit a všichni na něm chtěji profitovat a srazit ho na kolena. Jak se o jeho případ začínají zajímat ostatní obyvatelé a snaží se mu pomoci dostává jeho triviální slib obrovský rozměr a tiskem poháněná mašinérie z něj udělá nového Ježíše bojujícího za revoluci. Základ tvoří střet "lidového" křesťanství s dogmatickým páterem, ale hlavně nepochopení člověka člověkem. Všechny postavičky se chovají lidsky, srozumitelně a racionálně, žádná z postav není vyloženě záporná, ale v kontrastu s přímým, poctivým a nepochopeným Zéem se z nich stávají monstra. Velmi dobře natočeno, film stále graduje, nikdy nenudí - za což můžou i mnohé hudební a taneční vložky. ()

Rozjimatel 

všechny recenze uživatele

3,5   Tragikomédia odohrávajúca sa v Salvadore, hlavnom meste brazílskeho štátu Bahia, ktorého prostredie s jeho atmosférou hraje vo filme významnú rolu. Obraz je vďaka výbornej kamere krásny, dokonca mi film spôsobom, akým je nakrútený, pripomína talianskych majstrov danej doby (Antonioni, Fellini). Hlavným motívom filmu je štipľavá spoločenská satira - tvorcovia ani trochu nešetria všetky tie sily, ktoré ovládajú spoločnosť: cirkev, "čarodejnice", tlač, politické sily, polícia, obchodníci či predstavitelia podsvetia (pasák). Postavičky predstavujúce jednotlivé spoločenské sily sú veľmi farbisté a v podstate všetky jednajú iba zo zištných dôvodov. Farbisto je vykreslený aj kolorit mesta Salvador, s jeho rôznorodými obyvateľmi, kultúrou, folklórom. ()

Merggie 

všechny recenze uživatele

V prvom pláne je to film o somárikovi, o kríži, o svätej Barbare, o polovernej žene, a najmä o chlapíkovi, ktorého meno sa "blbo" skloňuje (je nesklonné, tým pádom ho nebudem spomínať, lebo to štylisticky rozbije celý text:-)). V druhom pláne je brazílska snímka podopretá náboženskými čačkami-bačkami. Na jednej strane sú kresťania, na druhej africkí prisťahovalci (pár storočí dozadu si určite túžili vydobyť nespiatočné lístky z Afriky do "kedysiportugalska"). Rozhorúčené skupinky sa pod brazílskym (aj keď sa vraj točilo v Salvadore, kde mohlo byť ešte teplejšie) slniečkom nejako nedokážu dohodnúť na tom, ktorý svätý je svätý, kto má pravdu a kto nemá, kto je diabol a kto nie je a ešte riešia množstvo iných dôležitých problémov z kategórie "religion classics". A kdesi uprostred, akoby mimo tohto sveta, sedí, kričí, presviedča, stojí i leží unavený Zé. Zo súkromia absurdného príbehu silno veriaceho vidiečana vstáva z mŕtvych kritická freska spoločnosti, ktorá bez servítok kritizuje aj modré nebo na nebi. To všetko za prítomnosti folklórnych hlasov, zvukov, nástrojov a neznámych hračiek, ktoré vyzerajú ako drevené perkusie. Nadčasový film. Bez pochyby. ps: A ten záverečný záber hore na kríž do neba, u la lá, magnifique :-) ()

florins 

všechny recenze uživatele

Snímek ukazuje střet mezi pohanským náboženstvím a klasický křesťanstvím. Zé poté, co se mu vyléčil osel, jde splnit slib, který dal sv. Barboře a bere na ramena těžký dřevěný kříž a odnese ho do desítek kilometrů vzdáleného kostela. Tam se ovšem setkává s farářem, který ho odmítá pustit dovnitř, protože Zé uctívá pohanské náboženství. Ze Zého se stává mučedník a začínají se k jeho úsilí přidávat další lidé. Zajímavý pohled na střet dvou náboženství a jeho složitého prolínání a také střet člověka z vesnice a drsného života ve městě, na který takový venkovský člověk není připraven ()

Reklama

Reklama