Bojovník

Mne teda pomalé tempo rozprávania vyhovovalo- vychutnával som si hudbu, obrazy, ktoré film ponúkal a mal som možnosť premýšľať (a pri tomto filme veru je o čom!). Rovnako mi vyhovovala postava indiána, ktorý mi trochu pripomínal Gilberta Grapea- mlčanlivý, uzavretý, no predsa čitateľný. Jediná vec, ktorá sa mi nepozdávala, bolo nedotiahnutie všetkých otázok do maxima (napr.: Aj keď rodina dostane 50 000 na dom, kto ju bude živiť potom?). A inak z Marlona Branda som nemohol oči stiahnuť. (06.07.2009)

Prekvapivo výborný režijný debut J. Deppa, ktorý sa sústredil hlavne na hlavného hrdinu, čiže samého seba a jeho psychické rozpoloženie týždeň pred dobrovoľnou smrťou. M.Brando uvádzaný v titulkoch hneď za Deppom tu štekne asi päť minút, prevažne v monológu o zmysle života, či strachu zo smrti. Oveľa lepšie malý priestor využil L. Guzmán, ktorý sa vám do pamäte zaryje spoľahlivo, rovnako ako scéna jeho súboja s Deppom. Výborne sedí použitá hudba, ktorá v spojení so zábermi na dumajúceho Deppa pôsobí ako meditácia o zmysle života. 80% (20.06.2011)

„Ale toto nie je láska, Rafael. Toto je skôr očistec.“ Priznajme si to, aspoň teda tí, ktorí na to máme: Johnny Depp nikdy nebol normálny. Zároveň bol ale super-hviezdou, ktorá si od polovice 80. rokov 20. storočia na svoje konto pripísala také žánre, ako sú slasher (NOČNÁ MORA NA ELM STREET), vojnový epos (ČATA), satira (NOŽNICOVORUKÝ EDWARD), melodráma o dvestokilovej mame (ČO ŽERIE GILBERTA GRAPEA), western (MŔTVY MUŽ) či gangsterku (KRYCIE MENO DONNIE BRASCO). Pil, kradol, fetoval, River Phoenix sa na smrť predrogoval pred jeho barom, demoloval hotelové izby, chodil s polovicou ženského osadenstva Hollywoodu, nenávidel Systém a miloval výzvy. Že bol miláčikom dámskeho a pánskeho publika, tak to bol vlastne len taký omyl, ktorý z duše nenávidel. Až príchodom DEVIATEJ BRÁNY, keď vďaka nakrúcaniu vo Francúzsku spoznal svoju životnú partnerku, skvelú francúzsku speváčku Vanessu Paradisovú, „našiel sám seba“, kúpil si tropický ostrov, stal sa majiteľom francúzskej reštaurácie, zabýval sa vo francúzskej dedinke, zmieril sa so svojou minulosťou... sám so sebou. V polovici 90. rokov to však ešte bolo ťažké – a jeho režijný snuff debut BOJOVNÍK je presne taký, aký by ste na mieste „vtedajšieho“ Johnnyho Deppa nakrútili aj vy. (01.09.2007)

Ačkoliv je hlavním tématem sebeobětování pro blaho druhejch, asi se mě to emocionálně nedotklo tak, jak by mělo. Rozhodně to v Deppově podání (a teď myslim Deppa jakožto režiséra) nebylo na 123 minut. To natahování bolelo a bylo zbytečný. Že žil Rafael v chudobnym slumu a že tam za velký prachy postavil kolotoč jsou asi jediný dvě věci, který mi utkvěj v hlavě, zbytek byl dost mdlej a nezajímavej. Depp jako herec ale nezklamal a prakticky si tu one-man show odtáhnul na bedrech úplně celou sám. Father Stratton: "You sold your soul!" Raphael: "No, father, I sold my body. Like a whore." (30.01.2013)

Tak to byla největší Deppárna ze všech Deppáren nejdeppovitější. Film o tom jak se někdo loučí se životem je docela klišé, ale řikám na rovinu že tohle vás pohltí a nepustí. Že je Depp výbornej to je jasný, ale role Marlona Branda vám zůstane dlouho v paměti, protože proti panu McCarthymu je plukovník Kurtz z Apokalypsy ještě docela příčetnej normální člověk. A scéna jak Raphael se synem nakupujou je boží. Jako bonbónek (sice jen pro mě) poslouží scéna když Johnny Depp se svojí dcerou říkají tu modlitbičku tak tu samou říká Steven Seagal se svým synem v Hard to Kill (Těžko ho zabít). (27.03.2005)