Slepá bestie

Blind Beast je ťažko objektívne hodnotiteľným výplodom japonskej kinematografie, v ktorej o podobné počiny nie je núdza. Každopádne ide o odvážnu, dejovo prekvapivú a svojim spôsobom aj novátorskú snímku s nečakaným a ťažko pochopiteľným sadomasochistickým finále, ktorá je ale pre väčšinu divákov asi ťažšie stráviteľným sústom a niekomu môže prísť aj nudná (ako miestami mne). Pre milovníkov raritných a pokleslých filmov by však Slepá Môjû mohlo byť tou správnou voľbou. (27.05.2010)

Úprimne povedané vzrušujúci snímok, presne z hľadiska, ktoré vzrušenie priniesť má. Čiže po stránke erotickej a nie tej, pri ktorej si väčšina jedincov povie, či sú z psychologického hľadiska v poriadku. Telo hlavnej ženskej, prináša aj napriek celkovému miernemu zahaleniu dostatočný prísun testosterónu, aby bola mužská časť publika na úrovni vytrženia. Zvyšok je už len jemný torture horor. (05.05.2017)

KOMENTÁŘ MŮŽE OBSAHOVAT NÁZNAKY SPOILERU. Michio je amatérský sochař, který má sen stvořit své vrcholné umělecké dílo, a proto unese úspěšnou fotomodelku Aki do svého velice bizarního ateliéru, aby mu stála modelem. I když spáchá zločin únosu, v podstatě to myslí dobře. Je to takový ňouma a balík. Žije jen se svou matkou, která velice nerada vidí, jak se čím dál tím více sbližuje s Aki. Aki s Michiem totiž mistrně koketuje a flirtuje, tak aby ho obloudila a dostala se na svobodu. Při jednom nepodařeném pokusu o útěk je však smrtelně zraněna michiova matka a Michio Aki zavře ve svém temném ateliéru a nemilosrdně ji znásilní. Přesto nebo možná proto se Aki, která postupně přichází v temnotě ateliéru o zrak, do Michia zamiluje a celý film spěje k velice šokujícímu, ale docela čekanému závěru, kdy je požitkářská láska obou mladých lidí ultimátně naplněna. Je sice pravda, že závěrečný šokový efekt je poplatný své době, ale věřím, že v roce 1969 to musel být pro diváka nepěkný zážitek. Je zvláštní, že jsem se ani chvilku nenudil, i když ve filmu hráli jen tři herci a odehrával se v podstatě (až na začátek) jen ve dvou místnostech. (27.03.2006)

Pomaly plynúca a navyše aj nudná hovadina, ktorá toho okolo hororu moc nenachodí a okolo erotiky len tak, aby to mohli pozerať aj sedemročné deti. Hlavný hrdina - slepec, je taký presvedčivý, že mu zľahka uveríte aj jeho skvelú a bezproblémovú orientáciu (LOL, ROFL, OMG, OMFG, LMAO atď.). Pravdupovediac, tak ako on sa nepohybuje ani človek , ktorý ma oči v poriadku. Budiš, niekomu pri naháňačke v obrovskom sklade netreba ani tie oči. Ale to je už len čerešnička na prehnitej torte. Cmuk do Japonska. (24.02.2008)

Pokleslý žáner erotického thrilleru/hororu, v ktorého centre pozornosti trvalo zostáva obdivovaná a idealizovaná krása ženského tela (v našich končinách v kombinácii s detektívnou zápletkou zastúpený vo forme gialla, v Japonsku naopak v špecificky zvrhlom j-exploitation) dostáva v rukách Jasuza Masamuru kontúry komornej tragédie až antického nádychu. Stredobodom príbehu, odohrávajúceho sa v pomyselných troch aktoch (expozícia, zoznámenie s postavami a položenie základných kameňov rozprávania, ďalej vonkajšia premena hrdinky a v závere absolútne prevrátenie vzájomných relácií) je vzťahový trojuholník medzi modelkou, slepým umelcom a jeho matkou. Zrejme sa nevyhnem zrovnaniu s klasickým Peeping Tom Michaela Powella, s ktorým Blind Beast zdieľa umelca so skrytými psychopatickými sklonmi, ktorý pretvára svoje vízie ženského tela, ktorého taje sú mu odoprené, do formy vizuálneho umenia (v tomto prípade sochárstva). Jeho vzťah k ženám ako neznámemu územiu sa stáva priestorom pre vypustenie nahromadenej nenávisti a odporu k rodičom a svojmu údelu, ktoré pretavuje do umeleckej činnosti. S podporou vlastnej matky však táto forma sebarealizácie prekračuje spoločensky únosnú mieru a stáva sa hrozbou pre objekt záujmu - unesenú modelku. Filmu dominuje tradičná dramatická dejová výstavba, ktorá stupňuje vyššie povedané, pôsobivá vizuálna stránka (väčšina deja sa odohráva v temnom štúdiu plnom skulptúr partií ženského tela) a nespoľahlivý rozprávač, ktorým je samotná hrdinka. Tá totiž v priebehu razantne mení postoj nielen k únoscovi, ktorého si omotáva okolo prsta, ale aj jeho motívom a osudu. Film vrcholí v záverečnej 20-minútovke, ktorá je bizarne experimentálnym (celý film je pojatý ako žánrový experiment a bádanie na neznámom poli, ktorého metafora je zosobnená v konaní antagonistu) výbuchom perverzie a dokonalým zrkadlovo obráteným odrazom predchádzajúceho príbehu. Dôkaz, že traja herci, minimum natáčacích priestorov a na prvý pohľad jednoduchý a predvídateľný dej v tradičných mantineloch môžu v správnych rukách vytvoriť niečo nezvyčajné. Subjektívne mi chýbala snáď len väčšia miera násilia (resp. jej priamejšie a explicitnejšie zobrazenie, ktorému sa skvostná kamera vyhýba) 80% (22.08.2014)