Otoko goroshi onna goroshi: hadaka no zyudan

Wakamatsu režíroval a produkoval, scenár napísal Deru Dekuchi (jeden zo pseudonymov Masa Adachiho). Pred úvodnými titulkami sa ozve pár výstrelov revolveru. Stredne veľký dom v prírode a dvaja zabijaci v oblekoch. Parťáci sa nudia, plešatý komentuje počasie a vlasatý číta noviny. Vraví, že číta reklamy a smútočné oznámenia, ktoré nikdy nevynechá, lebo ho lákajú vety ako otec na smrteľnej posteli a dcéra, vráť sa domov. Tu by sa dala oceniť Wakamatsuova kritika spoločnosti, na ktorú pozerá cynicky a zdôrazňuje jej negatívne vlastnosti. Vo flashbacku sa vraciame ku jeho nešťastnej láske hranej Eri Ashikawa, ktorú po hlase spoznajú diváci režisérovho filmu z rovnakého roku Gewalt! Gewalt: shojo geba-geba. Spolu sú na úteku pred Yakuzou, ale nešťastne si vyberú z ponúkaných možností. Režisér opäť v tomto roku začína s čiernobielou, ale už začiatkom ôsmej minúty pri brutálnych scénach prepína na farbu. Asi si vravel, že červenú predsa treba vidieť lepšie ako dvomi farbami. Z vizuálu využíva aj rozmazané videnie zbitého po bitke. Scény sexuálneho násilia tu Wakamatsu štylizuje do trochu spomaleného pohybu a stlmenia výkrikov bolesti, pričom pridáva hudbu zarývajúcu sa pod kožu. Práve toto je pohľad zbitého, ktorého organizmus ešte neupravil svoje vnímanie do normálu. Dočkáme sa aj tradičného sekania malíčkov. Režisér sa tu snaží zaujať aj prestrelkami vonku. Napriek tomu, že som videl aj lepšie, jasná taktika krytia sa za rôzne predmety a beh za lepšími uhlami umožňujúcimi výhodu sa tu oceniť dá. Čo ale pobaví viac, je následná konzumácia mäsa potom, kedy trojica zvedavú zajatkyňu odbije hláškami a trochou filozofie. Do farby sa vraciame až pred záverom pri nahých scénach v kúpeľoch, kedy sú sexuálne scény normálnej farebnej kamery strihané so scénami v budúcom čase s modrým filtrom a z tých s modrým filtrom ideme zase do čiernobielej. Film je hrou na mačku a myš, plnou intríg a chamtivosti, kde sa jej účastníci snažia zakryť svoje úmysly do poslednej chvíle. Poteší aj westernovým finále, ale kriminálna hra na lepšieho nie je to, v čom Wakamatsu vynikal, je to práve sociálna vykorenenosť, okolo ktorej tento jeho film práve ani nešiel, aj keď ponúkol postavy z periférie spoločnosti. Na druhú stranu film režisér zvládol dobre, s väčším rozpočtom by to bolo možno ešte slušnejšie, chýba ale aj väčšie prežívanie príbehu s postavami. (30.04.2021)