poster

Pururambo - prales, kde se zastavil čas

  • Česko

    Kamera na cestách: Pururambo - prales, kde se zastavil čas

  • Slovensko

    Pururambo

Dokumentární / Dobrodružný

Slovensko, 2005, 54 min

Režie:

Pavol Barabáš

Kamera:

Pavol Barabáš

Střih:

Matej Beneš
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • ScarPoul
    ****

    Ďalší z dokumentov Pavla Barabáša, ktorý sa zaoberá domorodými kmeňmi v neprebádaných územiach nášho sveta. Znova sa vracia na Guineu a natáča tu dokument o stromových ľudoch, Oproti iným dokumentom má tento podstatne viac vyhrotenejších situácií, hlavne vďaka nedôverčivosti kmeňov, do ktorých expedícia zavíta. Tieto dramatické vsuvky spolu s komentárom budujú v divákovi akúsi neistotu, čo uvidí v ďalšej osade a môže v ňom dokonca vyvolať strach. Barabáš tu pracuje so svojími osvedčenými metódami, v možnostiach aké mu ponúka točenie ručnou kamerou. Ďalší s magických príbehov, ktorý rozpráva o civilizáciach nám neznámych, zo všetkými zvykmi, tradíciami a videním sveta, ktoré sú pre nás ako západnú spoločnosť cudzie a pritom v niečom lákavé.(26.11.2011)

  • Ruut
    ***

    Pro milovníky přírodopisných dokumentů o málo probádaných končinách a jejich obyvatelstvu je Pururambo určitě zážitek jako hrom. Já v něm viděl jen monotónním hlasem doprovázené obrázky z džungle. Možná jsem až moc navyklý na filmy Wernera Herzoga, možná jsem šáhl hodně mimo svoje žánrové spektrum. Ale každopádně mě Pavol Barabáš ničim neohromil.(3.6.2007)

  • Marek1991
    ****

    Nebyť toho záveru, tak dám aj plný počet. Najprv trocha kritiky z mojej strany. Začína ma unavovať to, ako Barabáš, hoci aj nepriamo cez komentátorov, všade akoby odsudzoval pokrok, kresťanstvo a jeho misionárov, moderný svet, pritom sám robí dokumenty za peniaze a často s podporou rôznych spoločností, korporácií a na cestách je s ľuďmi, ktorí tiež nie sú žiadni anjeli. Patetickosť a dojmy nahrádzajú fakty a rozum, príliš ospevuje povery, občas má plné zuby výprav, protivia sa mu niektoré správania, no vzápätí to akoby otočí. Kresťanstvo a misie nie sú príčinou zla vo svete, nevravím že misionári, ktorí si veci zle vysvetľujú nerobia zle, no kresťanstvo priniesli napríklad aj k Slovanom, je v ňom istá morálka, pomoc a spolupráca, zanechanie vlády silnejšieho, čo jednoduché spoločnosti nemali a tiež zanechanie uctievania nezmyselných prírodných ukázov ako božstiev mi nepríde zlé. Spájať to s honbou za materializmom, s chamtivosťou, s drancovaním prírody, tak to je mylné. Existovala tu napríklad anarchistická spoločnosť v Španielsku v 30. rokoch 20. storočia, ktorá bola celkom vyspelá a bola špecifická kolektívnosťou, individuálnym prístupom, dbaním na prírodu, nebola založená na peniazoch a majetkoch, takže je to mylná predstava. Taktiež spoločnosti s nejakými diktátorskými znakmi tiež neprispievajú k dobrému životu a to je jedno, či primitívne diktatúry alebo vyspelejšie, pretože sloboda jedinca sa tam potláča. Zabíjanie, aby druhí nezabili je často zlou výhovorkou, pretože inak by sa zabíjanie už dávno odstránilo. Lovci lebiek mi neprídu normálni, kanibalizmus skrátka je podľa mňa dosť zvieracím úkazom medzi ľuďmi a dosť na to vplýva aj prostredie, aj keď podľa mňa určité svedomie v ľuďoch ho vie odstrániť, inak by sme podľa mňa boli všetci rovnakí, keby nás utváralo iba prostredie. No nechcem sa tu veľmi púšťať do sporu náboženstvo a veda, intuiícia, pudy, reflexy, vnemy, zakódované, či získané informácie. Tvrdiť, že nahota je v kresťanstve hriech, tak to je trocha zavádzanie, ako hriech sa to podľa mňa berie, ak to niekoho pohoršuje, je to spojené s nemravnosťou, aj keď k tomuto treba podľa mňa teologický výklad, lebo mňa nahota nepohoršuje a nadžaný viem byť aj bez toho, že je niekto odhalený, pretože predstavivosť mi funguje. Trocha treba ubrať z hodnotenia podľa subjektivity, najmä nezavádzať nejakými nasnímanými smutnými pohľadmi o celkovej situácii. Domorodci by podľa mňa privítali, ak by mali lieky, ktoré by zabezpečili, aby im nezomierali deti na liečiteľné choroby, no to, že sa im tam skôr vyvážajú zbrane, drnacuje sa ich územie a ich naivita sa zneužíva, to je už vec iná. Však len to, že tu niekto administratívne pripojil ich územie k Indonézii, o ktorej mnohí ani nevedia, je dôkazom že štáty a mocnosti nešíria hodnoty, ale presvedčenie, svoju vôľu, netreba to spájať s kresťanstvom a robiť z neho strašiaka, nech sa uvedomí aj sám Barabáš či tým, čím upláca a získava si dôveru domorodcov, je vždy skutočne to najlepšie. Teraz ku chvále. Mimoriadne pekne bol rozobraný život tamojších kmeňov, od viery, správania, každodenných potrieb a činov, až do detailov výroby niektorých nástrojov a vecí. Kamera hudba sa mi páčili. Bolo to dlhšie, podrobnejšie, malo to iskru a zaujímavosť, dozvedel som sa dosť o tej primitívnej civilizácii a tiež videl krásnu drsnú prírodu. Dobrodružstvo plné tajomstiev, nebezpečenstva, vynaliezavosti, niekoľkých zaujímavých myšlienok, napríklad o vedcoch a objavovaní vesmíru, no neskúmaní tunajšej planéty. Je to jeden z tých lepších cestopisných dokumentov od neho.(5.1.2014)

  • Nettrass
    ***

    Opravdu nešťastné místo i lidé. Neznají internet a dokonce ani CSFD, otravují je moskyti, misionáři a Barabáš a jídelníček ač pestrý, by mně nejspíš neudělal dobře ( odpouštím ti MC Donalde ). Taky jsem tam neviděl ani jednu dlouhonohou blondýnu a automat na vychlazené nápoje. Navíc mají hloupý zvyk vysílat na příchozí šípy a vůbec si neuvědomují, že to jdou lidi a může jim to ublížit.(9.6.2012)

  • Slarque
    ****

    Fascinující nakouknutí do toho mála ze zbytků ještě doopravdy civilizací nedotčených divokých kmenů. Slabším místem je snad jedině komentář, ale Pavol Barabáš si dělá všechno sám a tak výsledek vypadá a zní podle jeho představ.(14.12.2012)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace