Režie:
Juraj NvotaScénář:
Ondrej ŠulajHudba:
Róbert MankoveckýHrají:
Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Jan Budař, Marek Geišberg, Marián Geišberg, Jana Oľhová, Petra Polnišová, Karol Spišák, Csongor Kassai (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Neďaleko veľkého mesta, niekoľko krokov od hraníc s nepriateľskou kapitalistickou krajinou v zapadákove, z ktorého cesty nevedú nikam len späť, sa začína veselý a trochu čierny príbeh o chlapíkovi, ktorý dúfal, že hudba mu pomôže z kaluže, ale namiesto toho vyváľa hudbu v blate. Bude to aj príbeh o jeho rovesníkoch, priateľoch, túžbach a snoch o slobode, ktorá bola v Československu na rozhraní sedemdesiatych a osemdesiatych rokov jednou z najvzácnejších, najlepšie strážených a najmenej dostupných hodnôt. Je to aj príbeh mladých ľudí, ktorí sa trápia s vlastnými životmi, s láskou, žiarlivosťou, pokušením. Narážajú na obmedzenia doby, v ktorej boli banány úzkym profilom a cesta za Západ nesplniteľný sen. Doby, v ktorej o všetkom rozhodovali členovia jedinej strany a v ktorej donášači informovali aj o tom, že kotolník hráva na saxofóne americkú muziku.
Jadrom príbehu troch muzikantov, ktorí sa rozhodnú dosiahnuť úspech a sebarealizáciu v hudobnom šoubiznise je tragikomický osud nadaného mladého muža, ktorý si svoj talent a možnosti uvedomuje len okrajovo, no o to jednoduchšie a divokejšie sa zaplieta do deštruktívnych vzťahov, ktorých skutočný rozmer a dosah si len postupne uvedomuje. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (193)
Muzika je mainstream. Nech sa na mňa nikto nehnevá. Problémy komunizmu iba načrtáva a to skôr polopatickým, lacným spôsobom. Jej vzorom sú typické české "tragikomedie ze života". Nestačí a asi ani nechce ani na hřejivého Hřebejka a jeho filmy z čias normalizácie. Napriek tomu je cítiť, že film je slovenský, je trochu melancholický a herci sa nevyžívajú v potenciálnych kultových hláškach. ()
Balans medzi troma - štyrmi hviezdičkami. Nakoniec však radšej absolútne zaslúžené tri a basta. Charaktery trochu typizované, no aj tak sa na ne dobre pozeralo. Herci sa dali, no výkony Pauhofovej a Nvotovej boli miestami až príliš ploché. Niektoré frázy interpretovali doslova neuveriteľne. Atmosféra parodicky nostalgická, ale výstižná, aj napriek pomernej dávke štylizovanosti. No aspoň je za tým celým cítiť "človečinu". Aj zasmiať sa na tom dá, čo je veľké plus, keď si vezmeme, že mnohým tvorcom komédií to posledné roky akosi nejde. (Alebo možno len ja mám smolu a nedostávajú sa ku mne dobré komédie?) Keby som sa narodil o dvadsať-tridsať rokov skôr, tak by som možno našiel v tomto diele moju generačnú výpoveď, takto bol z toho "len" príjemný zážitok. Kiež by sme mali viac takýchto slovenských filmov. ()
O poznání víc artové, o poznání méně pohodové, ale rozhodně stejně zapamatovatelné jako Pelíšky. Možná v té artovosti trochu tlačí na pilu, ale proč se nepodívat na tělo Doroty Nvotové, že?:) Muzika je zvláštní film, žádná chutná jednohubka, na kterou se dá podívat kdykoliv. Ale má vše, co by dobrý film měl mít, a je ve své svébytnosti a se svými zvláštními - občas nereálnými - postavičkami opravdu těžko zapomenutelný. Ľuboš Kostelný je vynikající (i když se chová jako slabošský kretén) a pro Jana Budaře nelze mít slov. Přidejte si k tomu, že má Muzika víc než jen dobrou muziku, a máte jasných 80%. ()
,,...MUZIKA JE MUZIKA, CHÁPEŠ?" __ V prvom rade musím povedať, že som sa na tento film naozaj tešil, ani nie kvôli (inak už dosť ošúchanému) námetu, práve pre to, čím sa stal. A i keď som presne nevedel čo očakávať, dá sa povedať, že nesklamal. Neviem nakoľko miestne je jeho prirovnávanie k Pelíškam, skôr by som sa hlavne pre dejové rozpätie priklonil k Pupendu, avšak obe predchádzajúce snímky sú na tom predsa len o niečo lepšie a nebude to len muzikou. Zo začiatku má film slušný rozbeh, postupne však naškodu stráca na ľahkosti a atmosfére a osobne by som si vedel predstaviť aj trocha iný záver. Posledných 20 minút ma už natoľko neoslovovalo, celok ako taký má však veľmi sympatický charakter a nebyť naozaj silnejúcich vyššie uvedených výhrad dal by som plné hodnotenie. Z hercov ma zaujali predovšetkým pohodový Marián Geišberg a pôvabná Pauhofová. Scenár je takisto veľmi dobrý, zastúpenie vulgarizmov nejde na úkor kvality a film disponuje celou radou prvotriednych hlášok. Nedá mi nespomenúť drobné výhrady k výprave. Muzika sa nakrúcala v Karlovej Vsi, v miestach, ktoré dobre poznám nakoľko tu bývam, dokonca okolo Vodárne prechádzam prakticky každý deň. Menším problémom tu sú, že napr. v interiérových scenách je na paneláku oproti bežne vidieť plastové okná či satelity, nehovoriac o úplne nových budovách, ktoré v časoch Muziky nestáli a ich výstavba sa začala len niekoľko rokov dozadu, čiže aj po novom miléniu. Zahrám sa ešte na Houndiniho. Máloktvo vie, že Muzika bola nominovaná na 14 národných cien Slnko v sieti a vyhrala ho v 9 kategóriach: Najlepší film, réžia, herec v hl. úlohe (Ľ. Kostelný), herečka von vedľ. úlohe (Jana Oľhová), scenár, hudba, výtvarný počin, strih a zvuk. ()
MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... ()
Galerie (17)
Zajímavosti (7)
- Film bol natočený v spolupráci s nemeckým štúdiom Box! Film. (Raccoon.city)
- Film je natočený podľa knihy slovenského spisovateľa Petra Pišťaneka "Mladý Dônč", ktorú tvoria tri novely. (metaldavid)
- Kvôli filmu bol vo Vysokej pri Morave postavený štvormetrový ostatný drôt podľa dobových fotografií. Niektorým miestnym obyvateľom to spôsobilo menší šok. (corona)
Reklama