Muzika

Slovenský film o ztrátách a nálezech let nejen sedmdesátých. Na můj vkus tomu chyběla jiskra a mohla být lepší k hudební složka, když už jde o film o muzikantech. A taky bych ocenila větší nadhled, vtip a pohodovost (čímž nemyslím zlehčování doby, ale spíš výše zmiňovanou jiskru, která sršela například z tady již zmíněných Pelíšků). Prostě takový průměrný film, ale na místní poměry se jedná o lepší snímek. A nebylo k tomu ani zapotřebí prs Doroty Nvotové. (29.11.2011)

„Môžem ďalej?“ – „Prečo sa pýtate, keď ste už tu?“ – „Zo slušnosti.“ Viete, ja som dobrý chalan z malého mesta, ale ak mi niekto mieni pri pohľade na Kostelného, Pauhofovú, Nvotovú, Latináka, Kassaia a mladého Geišberga hovoriť, že Slováci nemajú dobrých mladých hercov, je pre mňa debil a to urážam ľudí, ktorí touto chorobou trpia. Opačnou stranou mince je, že scenáre našich nových seriálov a filmov nie sú dobré, málokedy sú aspoň postačujúce. V MUZIKE sa však stretol nielen výkvet mladej slovenskej generácie, ale i kvalitný scenár, ktorý ku koncu troška šumí do prázdna, ale minimálne prvých 80% z celkovej minutáže je na parádu. Možno jeden z najdôležitejších/najpotrebnejších/najkľúčovejších slovenských filmov za posledných desať rokov, pretože v ňom skúsený režisér Nvota (KRUTÉ RADOSTI) ukázal, že VIEME nakrútiť dobrý príbeh z našej minulosti a spätne tak reflektovať veci, ktoré vo svojej kinematografii nikdy nemali problém reflektovať napríklad Česi. (02.05.2009)

Akože film odohrávajúci sa prevažne v jednej obci, hraničiacej cez rieku Dunaj s Rakúskom je fajn. Tak na 80%. Ale tá rovnomenná predloha Petra Pišťanka (ktorý si v Nvotovej adaptácii strihol člena posudkovej komisie pri prehrávkach kapely), tak tá je vážené dámy a milí páni, stopercentná! (a pre Mr. Apacha: bez toho konca s ruským vojakom ponúkajúcim Junecovi jointa). (29.11.2011)

Velice příjemné překvapení. Má to nápad, má to hloubku a zároveň je to opravdu vtipné! Budař vyvažuje absolutní absenci slovenského akcentu dalším parádním výkonem (scéna před komisí je nezapomenutelná:)), Ľuboš Kostelný je jednoznačně tahounem celého filmu a Marián Geišberg baví v každé scéně. Muzika ve mně opět vzbudila naději, že slovenský film má stále co nabídnout. (04.07.2009)

Pamätám si ako na strednej škole nás zobrali na toto do kina. Niektorí sa bavili, niektorí nudili, ja som tomu na chuť prišiel až neskôr. Ono ten humor Kostelného, Pauhofovej, Nvotovej, Geišberga, Latináka a iných je špecifický, nie každému sa páči. Ako romantická komédia to celkom obstálo, bolo to o hľadaní šťastia a vzrušenia človekom, ktorého ničil komunistický stereotyp, o hudbe by som pomlčal, to že experimentovali bolo vidieť. Nakoniec z toho vyjde tragikomédia a aj láska akosi ustane, nuž ak chceli socialistické časy vykresliť ako nudné a smutné a ľudí ako exotov, z ktorých akože tí normálnejší ušli, tak im to vyšlo. (18.07.2012)