poster

Bathory

  • maďarský

    Báthory - A legenda másik arca

  • anglický

    Bathory

Drama / Historický / Životopisný

Slovensko / Česko / Maďarsko / Velká Británie, 2008, 138 min

Režie:

Juraj Jakubisko

Hrají:

Anna Friel, Karel Roden, Hans Matheson, Vincent Regan, Franco Nero, Deana Horváthová-Jakubisková, Michaela Drotárová, René Štúr, Jiří Mádl, Robbie Kay, Lucie Vondráčková, Andrej Hryc, Bolek Polívka, Jiří Korn, Monika Hilmerová, Míra Nosek, Táňa Radeva, Eva Elsnerová, Zdeněk Podhůrský, Marek Vašut, Karel Dobrý, Petr Jákl ml., Marek Majeský, Beata Greneche, Ladislav Ondřej, Jan Vlasák, Rudolf Stärz, Sandra Pogodová, Pavel Kočí, Hana Vagnerová, Vladimír T. Gottwald, Jiří Krytinář, Jiří Maria Sieber, Jan Unger, Anthony Byrne, Václav Upír Krejčí, Kristýna Maléřová-Podzimková, Taťjana Medvecká, Marian Roden, Marie Viková, Karel Bělohradský, Marie Boková, Jana Oľhová, Pavel Skřípal, Zuzana Frenglová, Barbora Fišerová, Zuzana Stivínová, Jiří Pomeje, Jan Dolanský, Jaromír Meduna, Jan Maxián, Jan Šťastný, Jaroslav Kaňkovský, Jan Vondráček, Milan Slepička, Miloš Vávra, David Štěpán, Petr Meissel, Zdeněk Maryška, Jiří Hajdyla, Jan Pavel Filipenský, Martin César, Radek Balcárek, Ester Honysová
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • sportovec
    ***

    BATHORY místy nezapře, že ho tvořil přes všechny představitelné kontroverze velký filmový tvůrce. O to nepříjemněji překvapí nesmyslný motiv dvou mnichů - vliv JMÉNA RŮŽE z toho čouhá víc než okatě - i vědomé zkreslování historické pravdy včetně krajně nepravděpodobných scén (Alžbětino šermířské umění a síla ve věku, který byl tehdy věkem stařeneckým). Herci místy pro slovní vatu scénáře nemají co hrát. Z druhé strany tu jsou krásná básnivá místa, s nimiž se kamera i Jakubisko vysloveně laskají. Na Otakara Vávru můžeme pži této příležitosti jen vzpomínat. I v případě velikána, kterým Jakubisko nesporně je, nemusí být každý den posvícení.(17.3.2012)

  • Cival
    *

    Neuvěřitelně směšnej film. Zmatení komparzisti, davové scény jak z nějaké televizní pohádky, srandovní kreace Srstky, Vašuta (není nad jeho úsměv pod fousy), Upíra Krejčího, Podhůrského nebo Vondráčkový a neodbytný pocit, že v těch nažehlených (a skvěle vypraných!) kostýmech nejsou dobové postavy, ale jen současní herci. A jakým způsobem nefungujou pokusy o magii a poetičnost, to se jen tak nevidí. Upřímně lituju Slováky, že si musí udělat národní událost z takového blábolu - asi jako kdybychom my pořádali zájezdy na Crash Road.(23.7.2008)

  • Marius
    *****

    Jakubiskova Bathory je šachová partia dvoch postáv v troch dejstvách. Práve preto sú výrazné a plnokrvne zobrazené len postavy šachistov – Erzebeth Bathory a palatína Thurza. Ostatné postavy pôsobia podľa svojej úlohy na šachovnici ako viac či menej dôležité figúrky, nie postavy. Práve preto sa dej košatí nespočetnými príbehmi – ťahmi týchto figúrok tak, aby sa do popredia dostali postavy šachistov. S konceptom priebehu šachovej partie pracuje film i v neexistencii výraznejšieho dramatického oblúka – nepotrebuje ho šach a preto nemám dôvod vyčítať dramaturgii Bathory, že nemá klasickú dramatickú štruktúru príbehu s jadrami a satelitmi, ale je skôr mozaikou rovnocenných ťahov a tak môže pôsobiť „dramaturgicky roztrieštene“. Nanešťastie tento spôsob čítania najnovšieho Jakubiskovho filmu je zatlačený do úzadia snahou o návratnosť investícií v podobe divácky vďačného epického veľkofilmu a mnohých divákov minie, práve kvôli zameraniu sa na divácky „vďačné“ scény bojov s Turkami, ktoré sú kompozične, filmársky i režisérsky jednoznačne najslabšou a najzbytočnejšou časťou mozaiky. Z Bathory jednoducho dýcha snaha byť filmom umeleckým a zároveň diváckym a komerčne úspešným. Lenže na to prvé je jednoduchá a na to druhé (súdiac i podľa „trefných a vtipných“ reakcií novinárov, písačov a majiteľov media group) zjavne komplikovaná. Bathory je však napriek všetkým rečiam a predsudkom výborný film. Obrazovú kompozíciu a vizuál režisér zvládol s výnimkou masoviek na výbornú už od úvodných titulkov, kde „stavia“ scénu a Čachtický hrad. Kasting je veľmi príjemný, v niektorých momentoch dokonca veľmi prekvapivý (Moniku Hilmerovú som si teda ako takúto mrchu nedokázal ani predstaviť, všetka česť). Obsadeniu samozrejme kraľujú šachisti Anna Friel a Karel Roden. Erzebeth Bathory je jednak veľmi dobre napísanou postavou a jednak Annou Friel výborne zahranou postavou, o mojom súkromnom ocenení za najlepší ženský herecký výkon minimálne v našich luhoch a hájoch mám tento rok absolútne jasno. Rodenov Thurzo je postava o čosi zjednodušenejšia, avšak i tú prvoplánovú chamtivú a neopätovanou túžbou zmierajúcu sviňu Roden premenil na slušného protihráča hlavnej hrdinky. Bathory je film, ktorý má všetky „chyby“ o ktorých budete čítať v recenziách, otázka je, či všetky ako chyby vnímať. Pretože i keď si ich všetky budete viac či menej uvedomovať, možno vás podobne ako mňa film zhruba po desiatich minútach chytí a nepustí až do posledného ťahu krvavej panej, pred ktorým musí kapitulovať i Thurzo. A skutočnosť, že 140 minútový film mi ubehol tak, že som mal pocit pätnásťminútovej návštevy kina a na film určite pôjdem ešte (aspoň) raz vás snáď presvedčí, že Bathory za ten lístok do kina stojí napriek tomu, že po nevydarenom Post Coitum je veľmi módne si do Juraja a Deany kopnúť. 10/10 P.S. Vŕtať sa v tomto prípade v historických nezrovnalostiach je absolútnym zabitím toho čo vám táto z môjho pohľadu trpká polorozprávka chce povedať.(11.7.2008)

  • Falko
    ***

    Pamätam si, ked asi pred dvomi rokmi ohlasili v spravach na Markize, ze Jakubisko zacina natacat film o Alzbete Bátory a ulohu prijala Famke Janssen. Zial neskor ulohu odmietla a tak producentka Jakubisková nasla neznamu anglicku herecku Annu Friel. Aspon teda pre mna neznama bola. Na premieru filmu som sa velmi tesil a konecne sa mi ju podarilo zhliadnut. Myslim si, ze hudba bola slusna na nase pomery, nejake tie bitky s Turkami sa samozrejme nedaju porovnat s vypravnym STATOCNYM SRDCOM (1995), takze to radsej bez komentara. Prva polovica filmu sa mi zdala byt trosku chaoticka, avsak druha ma uz zacala celkom bavit a mnoho veci tam bolo uz zrozumitelnejsich. Celkom ma potesili vo filme humorne postavy mnichov Polívka s Mádlom, ktore mi trosku zlepsili naladu. Avsak u mna asi navzdy zostane z nostalgie mojim najoblubenejsim filmom od Jakubiska jeho PERINBABA (1984) alebo serial TETA (1986)......12.11.2008 ____ Anna Friel - (Alžběta Bathory) +++ Hans Matheson - (Merisi Caravaggio) +++ Franco Nero - (Král Matyáš II. Habsburský) +++ Karel Roden - (Juraj Thurzo) +++ Deana Jakubisková-Horváthová - (Darvulie) +++ Boleslav Polívka - (mnich Petr) +++ Jiří Mádl - (mnich Cyril) +++ Lucie Vondráčková - (Lucie) +++ Marek Vašut - (Gábor Bethlen) +++ Andrej Hryc - (rychtář) +++ Hudba: Jan Jirásek, Simon Boswell +++(11.11.2008)

  • T2
    ***

    Rozpočet $20miliónov(SK400milionov/ €13,5miliona)║Tržby Celosvetovo $6,964,000║ __Najočakávanejší projekt v histórii samostatného Slovenska robení v koprodukcii viacerých štátov, sa nám takmer s ročným oneskorením dostáva do kín. A tak sa naskytla otázka, či sa to dlhé čakanie oplatilo. Projektu sa upísal najznámejší Slovenský režisér Juraj Jakubisko, práve ten čo prv točil skvosty ako Tisícročná včela či Perinbaba ale dnes ho už poznáme ako dosť nevýrazného režiséra čo za posledných minimálne 10rokov nenatočil, nič čo by sa vyrovnalo jeho niekdajšej filmovej tvorbe. Okrem mnohých problémov okolo projektu Bathory, narastali obavy aj po uvedení prvej ukážky k filmu a tak neostávalo nič iné ako len dúfať, že sa za rozpočet vo výške 400miliónov nechystá len nejaká veľkohubá blamáž. __Film nakoniec po niekoľkých odloženiach premiéry zavítal do kín 10.Júla 2008. Kiná sa začali nedočkavosťou zaplňovať do posledného miesta. Film beží a diváci dostávajú z Jakubiskovho scenáristického pera prekvapujúci príbeh. Celý film je zostavení z jeho pohľadu na vtedajšie udalosti, ktoré sa v tej dobe podľa neho odohrávali. A za tento odvážni krok, mu treba uznať pochvalu, lebo spravil výrazný krok smerom k rozumnejšiemu „pravdivejšiemu“ vykresleniu života o Bathoryčke. Koncepcia filmu je rozdelená do troch etáp, kde sledujeme ako sa postupne situácia vyvíjala pred smrťou jej muža Nadasdyho(Vincent Regan), vtedy sa ešte mohla pokojne starať o dobré vzťahy medzi rodmi panujúcimi v Uhorsku. Horšia etapa života prichádza hneď po smrti jej muža, kde sa všetko rázne mení a začína nátlak zo strany Thurza(Karel Roden), ktorý by okrem nej chcel vlastniť aj jej majetky. Všetka Thurzová česť ide bokom a na získanie bohatstva používa tie najzákernejšie ťahy, počnúc od zákerných klebiet až po brutálne vraždy nevinných obyvateľov, pripisujúc ich na hlavu Bathoryčky(Anna Friel), čím začne medzi ľudom vznikať chýr o krvavej pani. V týchto ťažkých časoch sa jej oporou stala bylinkárka Darvulia (Deana Horváthová), ktorá cez jej liečiteľské metódy udržuje mladosť svojej pani ale pomáha jej aj v určitej rozvážnosti v jej konaniach... __Všetko čo nám ponúka príbeh je strhujúco vykonštruované a rozumne podané, o tom či aj pravdivo nám už nikto nepotvrdí, lebo za dobu 400rokov sa množstvo záchytných bodov mohlo dosť skresliť, až tak že dnes môžu vtedajšie udalosti vyznieť v presný opak. Na škodu je, že občas to pôsobí pre príbeh dosť úsečne, čo sa týka hlavne samostatných príbehových úsekov, ktoré v dejovom prestrihu môžu dosť miasť a tým aj strácať našu pozornosť. Hlavne pokiaľ ide o cestovaní medzi panstvami, kde nemusíme pochopiť zámer cesty sprostredkovanej v príbehu. Aby to fungovalo ako celok, malo sa o niečo menej strihať z filmového materiálu, prípadne niektoré úseky vypustiť úplne aby kompaktnosť mala svoju výpoveď. Je vidieť, že tam Jakubisko chcel dosť na silu natlačiť, čo najviac lokalít z natočeného materiálu v zámere aby snímka nabrala určitú rôznorodosť a pestrosť rôznych objektov. A tým pádom sa o dosť rozšírila aj základňa vtedajších obyvateľov panstiev, čo sa stáva pre diváka nevýhodou lebo každú chvíľu sledujeme inú osobu, čím šanca na jej výstup v dave hercov zaniká a tak si z celej plejády pamätáme len známe tváre hercov a nie postavy, ktoré znázorňovali. Možno v tomto prípade lepšie vyznie zamýšľaní seriál, ktorý by mal vzniknúť z tohto filmu a asi by mal toho povedať omnoho viac. Jedná sa hlavne o tie nedopovedané useknuté scény, ktoré by tam mali byť celé aby to nabralo na kompaktnosti. __Vykonštruovaný dej máme možnosť sledovať z dvoch pohľadov, jeden nám ukazuje život za múrmi hradov, zámkov, takže vidíme čo sa tam skutočne deje, ako sa riešia prichádzajúce problémy. A ten druhý nám poukazuje na to čo si domýšľajú ľudia žijúci pred hradbami vo svojich príbytkoch o svojej pani Bathoryčke. Jedná sa hlavne o zavraždených ľudí pohodených pred oči sedliakov, kde prichádza k domýšľaniu, čo má za príčinu, keď bledá mŕtvola ako vycicaná od krvi, má na krku dve smrteľné diery ako od draculu. Tým pádom sa to hneď zaokrúhľuje na to, že Bathoryčka je z rodu draculu... a je len na nás či uznáme tento pohľad ako reálnejší/triezvejší/, či ako len Jakubiskov výmysel a budeme radšej veriť v príbeh o najväčšej vrahyni všetkých čias. __Herecké obsadenie je na naše pomery maximálne hviezdne, taká rôznorodosť hercov sa len tak nevidí. Dosť ma spočiatku zarážalo obsadenie do podoby mníchov, komikov ako Bolek Polívka a Jiří Mádl, čím narástli aj veľké obavy či nebudú vtipnými hláškami zbytočne kaziť vážny dej. V tomto prípade to nebola až tak zlá stávka na týchto hercov, aj keď si Jakubisko neodpustil trošku od veci vsuvky, kde mnísi vymýšľajú výdobytky techniky ako drevené korčule, fotograf, odpočúvací telefón či padák, zostavených z prostriedkov či súčiastok dostupných v tej dobe. Dá sa pochopiť, že tie scénky majú pôsobiť ako odľahčenie ale nie úplne zapadajúce do tej doby, takže týmto si vytvoril zbytočný rušiví bod. Jednoznačnými oporami vo filme sa stávajú Anna Friel a Karel Roden, obidvaja prečnievajú nad výkonmi ostatných, ich scény majú dostatočnú dramatickosť či vypätosť. Dokonca musím uznať, že jeden kolega s Filmklubu apeloval na úlohu Bathoričky, že by mohla byť Oscarová a musím mu to uznať za pravdu, že jej vnútorná hútnosť smerovala k takým výkonom ale chýbalo tam nejaké to vypilovanie aby to bolo dokonalejšie podané. V každom prípade stávka na herečku Annu Friel bola tým najlepším čo tento film mohol ponúknuť. Smutné je, že osobnosť ako Franco Nero sa objaví asi len v troch scénach, takže ani poriadne nezachytíme koho tam hrá. Bojové súboje sa stávajú najväčšou slabinou filmu, jednoducho vôbec nezapasujú do takéhoto filmu, lebo davové bojové scény vyznejú len ako rozprávková „televízna“ fraška, jednoducho práve tu sa malo strihať a nejako ich obísť aby nekazili dojem. Samozrejme že sa nemôžeme porovnávať s veľkými Americkými produkciami ako Kráľovstvo nebeské, kde pracujú na choreografii súbojov, či aj tvorbe kostýmov, zbraní, špičkový odborníci. V tomto úseku sme len na začiatku a aby sme sa dostali na nejakú tu úroveň museli by sme si zaplatiť skutočných odborníkov pre takéto úseky filmu, čím by sa rozpočet vyšplhal omnoho vyššie. __Dokonca sme sa vo filme dočkali aj počítačových trikov a musím povedať, že našťastie v minimálnom rozsahu a nijako nerušili dej, čo bolo fakt prekvapením, aj keď v podstate išlo len o vkladanie hradov do vzdialeného pozadia, sledovaného zo statického pohľadu. __Z môjho pohľadu sa film oplatilo natočiť, aj keď nie je dokonalý ale treba niekde konečne začať a od určitého bodu v kinematografii sa snažiť napredovať a postupne sa dostať aspoň na úroveň Európskych produkcii. Po príbehovej stránke, by sme na to už mali ale to nie je samozrejme všetko a taktiež netreba hneď niečo čo sa úplne nepodarí odsudzovať, treba si uvedomiť že Slovenská kinematografia sa len pomaly po dlhých rokoch prázdnoty prebúdza. __Návštevnosť za prvý týždeň Slovensko 64 154 divákov (Slovenský rekord k 16. Júlu 2008), Česká republika 131 906 divákov, __Celková návštevnosť: Slovensko 426 000 divákov, Česká republika 692 142 divákov, /videl v kine 2x: 65%/(20.7.2008)

  • - Svého milióntého diváka přivítal už na podzim, protože se kromě Čech promítal i na Slovensku, a tak se diváci „federálně“ sčítali. (cariada)

  • - Hraběnka (Anna Friel) má na levém rameni na svou dobu nepatřičnou jizvu po očkování proti tetanu. (Pepy)

  • - Povestný "krvavý kúpeľ" Alžbeta nikdy nepraktizovala. Je to len fikcia protireformátora, jezuitu Ladislava Turóciho a prvý krát bola uverejnená viac ako 100 rokov po Alžbetinej smrti v jeho popise uhorských stolíc. (corona)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace