poster

1.35 (studentský film)

Krátkometrážní / Psychologický

Slovensko, 2003, 10 min

Režie:

Milan Balog

Scénář:

Milan Balog

Kamera:

Milan Balog
(další profese)

Komentáře uživatelů k studentskému filmu (8)

  • AngelAngie
    ****

    Velmi vydařený krátkometrážní kousek, jehož největší plus vidím ve zpracování, konkrétně sestřihů fotek.(12.10.2008)

  • Flipper
    ***

    Skvelý nápad, ťažkopádna realizácia. Práve stávka na dlhé zábery odrážajú pozornosť diváka od podstaty, ktorú som vnímal ako akýsi úvod a nie konkrétny obsah. Život predstavujúci pokrčenú fotografiu a kopírujúce sa titulky však horšiu realizáciu (kde som pointu pochopil až po prečítaní obsahu) len mierne zachránili. Možno vidieť na: http://docalliancefilms.com/film/150/(9.1.2010)

  • swamp
    ****

    Obrazově zajímavé..po několikerém zhlédnutí musím ovšem změnit svůj původní názor, že mě tento dokument neoslovil. Jedná se o intimní zpověď muže, který kdyby mohl, tak by nejspíš změnil zásadní rozhodnutí svého života.(4.8.2006)

  • HareS
    ***

    Dobrá krátkometráž. Výborne urobené záverečné titulky (ako z kopírky). 55%(13.2.2009)

  • decay
    **

    18. art film fest(26.6.2010)

  • Pawlisman
    ***

    Zajímavé a silné dílo, ale 4 hvězdy takovýto výtvor u mně prostě dostat nemůže.(26.3.2007)

  • Weirdman
    ***

    5/10(13.5.2007)

  • mrdnalinka
    ***

    Film rozpráva príbeh emigranta, ktorý v 1968 roku nechal za hranicami svoju lásku. Ostáva mu mesiac života, no chcel by svoju drahú bytosť- ako ju vo filme nazýva, ešte raz vidieť. Jedinou možnosťou ako sa s ňou skontaktovať sú fotokópie artefaktov z jeho života. Autor filmu na jednej strane vytvára úplne jednoduchý a strohý príbeh, no na strane druhej naň nabaľuje inovatívne postupy prejavujúce sa predovšetkým v rámci obrazového rozprávania. Nápad s použitím kopírky ako komunikačného prostriedku autor nenechal len v rovine príbehu, ale inšpiroval sa ním aj pri vizuálnom poňatí filmu. Tento svoj zámer exponoval už úvodnými titulkami a postupne ho rozohráva. Svetelné pásy prechádzajúce obrazom evokujú proces kopírovania, ktorý umocňuje aj ruchmi kopírovacieho zariadenia odznievajúcimi pod danými obrazmi. Ďalšie tvorivé postupy, ktoré Milan Balogh využil, boli animácie fotografií. Jednotlivým fotografiám postupne dodával výraz ošúchanosti a opotrebovanosti. Tento výrazový prostriedok asocioval s prežívaním života respektíve s prchavosťou pamäti a spomienok. Tak ako sa zub času podpísal na fotografickom papieri, tak aj z ľudských spomienok ostávajú len fragmenty. Film 1,35 by sa dal svojím obsahom označiť slovným spojením „spomienka v spomienke“. Muž vo filme spomína na svoju emigráciu a na ženu, ktorú v ČSR pred tridsiatimi rokmi zanechal, no zároveň sa aj on stáva už len spomienkou, ktorá je zhmotnená a uchovaná v mozaike obrazov z kopírky. Pocit odcudzenia autor vytvára aj zvukovou réžiou. Divák nikdy nevidí muža hovoriť v synchrónnom zobrazení. Celá jeho výpoveď odznieva v podobe jeho vnútorného monológu. Týmto spôsobom sa postava stáva do istej miery nekonkrétnou. Síce divák má možnosť sledovať jej konanie v obrazovej zložke a počuť jej hlas vo výpovedi, no ku konkrétnemu spojeniu týchto dvoch zložiek v rámci jednému záberu nedôjde. Opäť teda vníma len určité fragmenty tejto postavy. Filmová reč, ktorou je príbeh filmu vyrozprávaný by sa dala označiť ako akási formálna hra. Autor používa veľmi alternatívne komunikačné prostriedky, ktoré miestami hraničia s experimentálnym uchopením témy. Je otázne či zložitá štruktúra zobrazenia témy, ktorú si autor zvolil, dokáže prekonať komunikačný šum existujúci medzi autorom a divákom a umožní mu tak pochopiť a absorbovať posolstvo, ktoré mu chcel autor prostredníctvom tohto filmu ponúknuť. Práve preto by sa dal za slabé miesto tohto filmu dala považovať práve jeho nekomunikatívnosť. to či tomu tak je ale závisí od konkrétneho prijímateľa.(8.1.2015)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace