Ženy mého muže

Námet ten by ešte ušiel, mal tam niekde v hĺbke niečo skryté čo stálo zato, ale ani za boha ho nie dostať na povrch.....Autori sa zjavne snažili vniesť do filmu niečo zaujímavé, iné ale z veľkej miery to chceli dosiahnuť strihom a ten bol katastrofálny, čím sa vlastne zabíjal a dehonestoval samotný príbeh kedže mnohokrát to vypadalo tak, že scéna striedala scénu pričom spolu len prámálo súviseli a dej potom vyznieval nesúvislo, nezáživne...Strih bol proste až príliš divoký....No a potom nesmiem opomenúť ani milostné scény...ktoré končili skôr než začali. Vlastne to boli len akési náznaky, pričom ich vrcholom mala byť asi scéna nahých nadier Pauhofovej....ktorá však vyznela hmm...podivne. Rád by som vedel prečo Táňa vôbec do toho šla, prečo si zahrala vo filme v ktorom sa objaví asi na 1-2 minútky a ponúkne na obdiv svoje prednosti.( Pochopil by som to ak by šlo o film čímsi význačným, alebo mediálne hitovým....ale tu????....). (08.01.2010)

Okrem ďalších momentov mi pri tomto filme vyskakuje otázka, prečo sa vzdali pôvodného, pracovného, názvu "Kvet sakury", bol by minimálne poetickejší, hoci motív kvetu sa vo filme objavoval viac-menej náhodne a v konečnom dôsledku neurčito, až do bezvýznamna (neviem sa zbaviť pocitu, že to nebol tak celkom pôvodný zámer). Ale ani anktuálny názov veci nepridal. Celkovo mi tento filmík prišiel ako snaha o niečo trošku iné, aj keď stále vzťahové. Miestami almodovarovské, miestami lynchovské, no v konečnom dôsledku našsky trochu zahanbené a nesmelé, rozbehané na 5 smerov no vždy len pár krokmi. (možno som čakala väčšiu zlobu) (25.10.2009)

Možno je trochu smutné, na čo idú peniaze zo štátneho rozpočtu. Možno je trochu smutné, že Zdena Studenková hrá stále to isté a stále rovnako. A zrejme je smutné aj to, že údajne talentovaná Táňa Pauhofová je nútená ukazovať kozy v ďalšom svojom desať minútovom šteku... Ale možno je to aj dobre. Mám takú vrodenú slabosť pre slovenský kinematografický chlad, ktorý sála aj z tohto filmu. Na jednu stranu ma potešilo klasické nasnímanie s peknou kamerou, na stranu druhú som krútil hlavou nad neschopnosťou odpútať sa od psychologických príbehov, ktoré málokto chápe. Tvorcovia nedokážu rozprávať príbeh obrazom, a tak len sledujeme premrštené množstvo postáv ako hľadajú samích seba(?). Áno, dajú sa tam hľadať spoločné motívy aj zmysel, ale najviac z toho cítiť strach. Strach natočiť detektívku, strach natočiť kritiku spoločnosti, strach poukázať na politické problémy, strach natočiť naozaj intímny príbeh. Ostáva len nevyvážený mix. Filmu chýba potrebná hĺbka, ale potenciál tu bol... Aspoňže nikto neexperimentuje s formou... (01.01.2010)

Strih na Bratislavu, v zápätí scéna z Pražského metra, česko-slovensky, maďarsko-česky pokombinované páry - miestami som sa zmietala v rozkúskovaných príbehoch, ktoré chceli veľa vypovedať a zároveň toho moc nepovedali..Môj rozpäčitý dojem prehlbil mix policajných vyšetrovateľov Paulovič a Polívková..k tomu znova téma cudzincov, ktorí prišli "hľadať" útočisko na Slovensko. Už začína byť podozrivé, že utečenci sú povinnou súčasťou každého nového filmu v československej kinematografii. Príbeh aj keď mal svoju hľbku bol nudný a zaradí sa tam, kam na neho každý o chvíľku zabudne... (02.01.2010)

Dostávám se do věku, kdy tomu filmu začínám rozumět. Kdybych byl mladší, tak k němu rozhodně nebudu tak smířlivý. Takhle se nepřidám na stranu těch, kteří tady tvrdí, jaká že to byla hrozná kravina. Nebyla. Prostě spolu žijí 2 lidé, kteří už se mají za ty léta jeden druhýho až po krk. Žijí spolu, ale ve skutečnosti každej sám. To je základní linie, pro mě de facto jediná uchopitelná a zapamatovatelná. Pak je tu pro mě absolutně nezajímavej, nesouvisející příběh nějaké Makedoňanky - zbytečná odbočka. Pak je tady příběh nemocného grafika v podání Vladimíra Dlouhého - tuhle odbočku jsem nepochopil vůbec..? A pak je tu dramatizace v podobě vraždy mladé modelky. Jestli má zbytek působit civilně, tak tahle zápletka je čistě filmová, protože téměř nereálná. Celkově slepenec, kterej nebyl v podstatě o ničem. Z mého pohledu měl jedinou přednost - úplně nenudil. Jo, a líbila se mi i kamera. Jinak česko-slovenský film se dá zjednodušeně zobecnit jako stále dokola opakované pokusy o depku, které skutečně vyznívají depresivně a občasné pokusy o komedii, které rovněž vyznívají depresivně. A v tomhle my tady žijem. Ještě že už si dnes člověk může vybírat a zabrousit i jinam. Tohle je jasná krize a trvá to už pekelně dlouho. Sláva těm nemnoha výjimkám, o kterých mnou výše řečené neplatí. (13.09.2014)