Aký je osud rodín s telesne postihnutými deťmi? Koľko sily, trpezlivej lásky a obetavosti je im treba venovať, aby rodičia zvládli tento ťažký, údel, "prekážkový beh na dlhé trate"...? Majú právo na vlastné šťastie, na vybočenie zo stereotypu povinosti? Ak áno, do akej miery, aby neubližovali svojim deťom? Tieto otázky v nás vyvoláva dojímavo ľudský príbeh tretiaka Ondreja Smeja, ktorý sa po obrne nedokáže sám bez pomoci pohybovať. Inšpirovaný vlastnými skúsenosťami napísal autor, režisér a pesničkár Juraj Bindzár námet aj scenár (spolu s Martinom Porubjakom) televízneho filmu OČI PLNÉ SNEHU. Ozajstné teplo domova cíti malý Ondrej
(J. Schvarz), viac u starých rodičov na chalupe. Narušené manželstvo rodičov sa prejavuje hádkami a nevraživosťou. Mäkký, prispôsobivý Šaňo (J. Sedal) a energická, frustrovaná Oľga (Y. Kožková) sa už nevedia zhodnúť na ničom, preto neprekvapí, že si obaja nájdu nových partnerov, aby unikli domácemu stresu. Nešťastná Oľga nájde útechu v náruči svojej bývalej študentskej lásky (P. Mikulík), starostlivý Šaňo zaujme študentku Martu (A. Kubeková) svojím tichým vzťahom s postihnutým synom nielen ako "zber materiálu" pre diplomovú prácu, ale aj ako muž. A keď je Ondrejko odoslaný na liečenie, rozhoria sa nové citové väzby naplno - najmä, keď treba vyriešiť problém kde, ako, s kým stráviť Vianoce. Chlapec zatiaľ robí v sanatóriu očividné pokroky, dokáže sa za pomoci barlí pomaly pohybovať.
Film o tom, že život bolí, nakrútil nesentimentálne, a pritom sugestívne v roku 1983 významný režisér Ivan Balaďa, tvorca takých televíznch filmov ako Smrť sa volá Engelchen podľa predlohy
Ladislava Mňačka, Tri gaštanové kone, Biela voči oblohe podľa Margity
Figuli a Dáma podľa Františka Švantnera.
(oficiální text distributora)
