Rozhovor s nepřítelem

Jeden z neúspešných pokusov ako oživiť slovenský film. V čase premiéry aj pred ňou som sa tešil na silný príbeh v krásnych horách...Treba pochváliť šikovný trailer, a tak som chcel svojou kúpou lístka do kina prispieť, aby slovenský film vstal z mŕtvych. Lenže stalo sa to, čo sa stáva bežne a to, že trailer ani zďaleka nedokáže ukázať dušu filmu. Na úvod pozitíva, ktorých tu je veľmi málo. Pekné exteriéry, kvalitná hudba a po dlhej dobe sympatický Kvietikov hlas. Úplne najväčší kameň úrazu boli totálne nepodarené dialógy, absolútne nezaujímavé a zbytočne kvetnaté, skrátka všelijaké len nie hodiace sa do vojnového obdobia a príbehu o dvoch ľuďoch z opačných strán. Kurva ,veď dvaja vojaci sa nemôžu rozprávať ako básnici. Keď sa asi tretí krát ozvalo z úst B. Farkaša:" Prečo si ho nezabil?" ozývalo sa kinom chichotanie a mňa vážne začal oblievať pocit trápnosti. Herci, to sú samostatná kapitola. M. Igonla sa do úlohy výborné hodil, ale jeho potenciál režisér ani scenárista ani zďaleka nevyužili. Bárta aj Farkaš predviedli štandard. M.Hilmerová sa filmom iba mihla a spätne sa mi zdá, že neprehovorila ani slovo. Labuda ml. v rovnako bezvýznamenej úlohe bez slova. Celkovo príbeh o rozhovore medzi nepriateľmi vyšumí z hlavy veľmi rýchlo, lebo už pri vychádzaní z kina som nevedel o čom sa vlastne tí dvaja rozprávali. Otrepaná hláška " že o ničom", tu platí dvojnásobne. Predloha skrývala obrovský potenciál a režisér z nej nedokázal vyťažiť ani štvrtinu. Veľká škoda a zvlášť, keď som za toto dvojhodinové utrpenie zaplatil vstupné. Inak... bolelo by to aj zadarmo. 30%. (26.05.2009)

„Počujte, vy sa jednoducho neviete tešiť z rozhovoru.“ Panebože, to bol strašný film. Panelák je jedna z najväčších sračiek, aká za posledných 20 rokov pre slovenský trh vznikla, ale je to stále lepšie, než Rozhovor s nepriateľom. Nesympatický Bárta s imidžom nasratého jazvečíka s besnotou a strašné, príšerné dialógy. Okrem odpudivo riedkeho príbehu (prvú hodinu sa nedeje nič iné, než to, že dve postavy kráčajú snehom a rozprávajú sa) snímku najviac ničia práve neznesiteľné dialógy. Tie sú svojou umelosťou, afektovanosťou a kvázi vznešenosťou smiešne, nedajú sa počúvať a otvára sa vám pri nich nožík vo vačku. Kým prvú hodinu som uvažoval, že si vrazím vidličku do nosa, poslednú polhodinu sa to troška zlepšilo (do popredia vstúpil aspoň náznak deja a Farkaš s Hilmerovou dostali väčší priestor). (30.08.2009)

Sledujem Slovensku hudbu /od cias Ursinyho ....../, sem-tam si precitam nieco od slovenskych autorov v dobrej viere, ze sa niekedy aspon priblizia autori ku klasikom 19. storocia. Slovensky sport je takisto v pohode sledovat, dokonca aj na politiku sem tam kuknem. Ale co som kedysi aktivne sledoval, a teraz uz to nejde, su slovenske filmy. A prave kvoli Rozhovoru s nepriatelom, Polcasu Rozpadu a podobnym "nadheram". 8 % (20.03.2013)

Inak to nemôžem zhodnotiť, ako že to úplne posrali! Každý Slovák, ktorý holduje filmovému priemyslu si určite nový slovenský údajne thriler nemohol nechať ujsť... Ja som po vzhliadnutí zahanbená a sklamaná na celej čiare!!! Riešenie existenciálnych dilém v takom kontexte, v akom to režisér divákovi naservíroval bol nesporne komický. V replikách rezonoval Hviezdoslavov recitál a nie prirodzenosť - sklamal hlavne vyslúžilec B.Farkaš, miestami som mala pocit, ža si všetci robia srandu. Žiadne nadšenie sa nekonalo, diváci húfne odchádzali z kina po prvej polovici filmu. Štedro dávam *! (24.03.2007)

Nechápem predpojatosť užívateľov ČSFD voči slovenským filmom! Väčšina vojnových filmov (spojeneckej produkcie) vykresľuje nemeckých vojakov ako nemysliace, podlé a zákerné stroje bez štipky kultivovanosti, tu je však ukázané, že aj oni boli ľudia schopní zamýšľať sa nad ťažkými témami, že aj oni videli nezmyselnosť konfliktu... Pre ľudí, ktorí sú nakazení americkou produkciou a očakávajú bezduchú streľbu, efektné výbuchy a happyend budú veľmi sklamaní filozofickým poslaním a záverom filmu. Prírodné obrazy, vynikajúci hudobný doprovod a perfektný výkon Marka Igondu robí film veľkým. Veľmi dobrým ťahom sú filozofické príhovory rozprávača (Š. Kvietik). Tak isto hlboké myšlienky v rozhovoroch donútia diváka zamyslieť sa. Troška dlhšia stopáž a jemne patetický dej a niektoré dialógy však nekazia celkový zážitok zo sledovania. Odporúčam ľudom mysliacim a nie bažiacim po krvi. (13.10.2010)