Reklama

Reklama

Ostrov

(festivalový název)
  • Rusko Ostrov (více)
Trailer

Obsahy(1)

Za války v Severním moři zajali Němci sovětský vlečný člun a za příslib života donutili jednoho z námořníků zastřelit svého kapitána. Člun pak vyhodili do vzduchu. Námořník se ocitl v ostrovním klášteře a jako mnich Anatolij zasvětil svůj život bohu a pokání, aby odčinil svůj hřích. Po letech dřiny v kotelně získal dar vcítění do lidských duší a proslul jako léčitel. Ačkoli pochybuje o seslané boží milosti, neodmítá ty, kdo věří v jeho svatost a prozřetelnost. Poslechne ho i převor, otec Filaret, který se zřekne přepychu a pýchy a nastěhuje se do kotelny... Plyne čas a naplňují se dny Anatolijova života, jeho pokání a zázraků. Duši ctihodného, ale možná jurodivého mnicha rozvrátí příjezd nečekané návštěvy... Anatolij je přinucen rekapitulovat dosavadní život. Jak má nyní vnímat své svědomí, boha a dar, jenž mu byl propůjčen? (oficiální text distributora)

(více)

Zajímavosti (21)

  • Natáčelo se v severoevropské Kalérii ve městě Kem, které se nachází na pobřeží Bílého moře. (Terva)
  • Snímek získal mimo jiné cenu Golden Eagle pro nejlepší ruský film roku 2006. (Terva)
  • Film ovplyvnil život Pjotra Mamonova. Po natočení filmu jeho popularita prudko vzrástla, o jeho osobu sa začalo zaujímať veľa ľudí, ktorí predtým ani nevedeli o existencii takéhoto umelca a jeho rozkovej skupiny „Zvuki Mu“. (Arsenal83)
  • Keď bol film uvedený na federálnom kanáli Rossiya, sledovanosť vzrástla na 41%, čo je porovnateľné s novoročnými príhovormi prezidenta. (Arsenal83)
  • Na odovzdávaní cien Zlatý orol Mamonov ohromil zhromaždené publikum tým, že sa objavil na pódiu v jednoduchom pletenom svetri, obnosených džínsoch a lacných teniskách. Po prevzatí ceny predniesol obviňujúci prejav, ktorý šokoval spoločenské zhromaždenie: hovoril o smrti kameramana Andreja Žegalova, ostro kritizoval nedbanlivosť modernej ruskej spoločnosti, pričom si všimol nahrádzanie hodnôt, nemorálnosť podnikania v oblasti hazardných hier a každoročnú vraždu miliónov detí. Úrady podľa jeho názoru v tejto žalostnej situácii nič nerobia a podľa neho ak sa ruská spoločnosť nespamätá, čoskoro sa stane otrokom Číňanov. Jeho prejav bol na hlavnom kanáli takmer úplne vystrihnutý, ale vyvolal značnú rezonanciu v tlači. Slávna novinárka Irina Petrovskaja označila Mamonova za osobnosť mesiaca a online magazín “Rebel” zaradil toto šokujúce vystúpenie do “top 10 rebelantských činov roku 2007”. (Arsenal83)
  • Režisér filmu Pavel Lungin povedal, že film je „filmom o Bohu, hanbe, hriechu, zločine. Ale je tiež pokusom hovoriť o tom, aké neznesiteľne bolestivé je byť človekom. A aké nevyhnutné je byť.“  (Arsenal83)
  • Mamonov tiež dostal cenu „Vlastná cesta“, ktorá sa každý rok udeľuje ľuďom, ktorí nemenia svoje presvedčenie, za príspevok k oživeniu ortodoxnej kultúry. Takisto dostal cenu „Jorj“ - cena ruských ľudových filmov nekomerčnej povahy, založená na hlasovaní divákov, a nie odborníkov z filmového priemyslu. (Arsenal83)
  • Film bol prvýkrát uvedený na Medzinárodnom festivale ortodoxných filmových a televíznych programov "Radonež", kde bol ocenený ako najlepší kresťanský film roka. Všetci členovia filmového štábu sa zúčastnili recepcie s patriarchom Alexejom II,, pričom Mamonov patriarchovi povedal, že ak v dôsledku sledovania filmu aspoň jeden človek z desaťtisíc pôjde do kostola, „znamená to, že sme splnili svoju úlohu“.  (Arsenal83)
  • V roku 2007 film získal šesť cien "Zlatý orol" - národná filmová cena Ruska založená „Národnou akadémiou kinematografických umení a vied Ruska“ „Najlepší film roka“, „Najlepší herec vo vedľajšej úlohe“ (Viktor Suchorukov), „Najlepší herec“ (Pjotr Mamonov), „Najlepší režisér“ (Pavel Lungin), „Najlepšia kamera“ (Andrej Žegalov, posmrtne), „Najlepší scenár“ (Dmitrij Sobolev). (Arsenal83)
  • V roku 2007 film získal šesť cien Nika udeľovaných Ruskou akadémiou kinematografických umení: „Najlepší film roka“, „Najlepší herec vo vedľajšej úlohe“ (Viktor Suchorukov), „Najlepší herec“ (Pjotr Mamonov), „Najlepší režisér“ (Pavel Lungin), „Najlepšia kamera“ (Andrej Žegalov, posmrtne), "Najlepšia práca zvukára" (Stepan Albine, Vladimir Litrovnik, Stepan Bogdanov). (Arsenal83)
  • V roku 2007 režisér Pavel Lungin o filme povedal: "Počas natáčania sme bývali na okraji robotníckej dediny v malom prázdnom hoteli. Je tam mólo, odkiaľ odchádzajú lode na Solovecké ostrovy. V zime už samozrejme nechodili. Odtiaľ boli svojho času väzni posielaní do táborov. Sú to miesta presiaknuté prvou ruskou svätosťou, askétami, kláštormi a zároveň zaliate krvou neznámych mučeníkov sovietskych čias. Ostal tam ostnatý drôt a hrdzavé koľajnice. Z tých čias sa zachovala aj bárka, ktorú sme vo filme potopili. Práve na takýchto člnoch boli väzni odvážaní do Soloviek. Preto bolo toto miesto pre nás špeciálne. Počas nakrúcania sme mali v našej skupine úžasný zmysel pre komunitu, neprišli k nám žiadni cudzinci. Máme veľmi šťastné spomienky. Herci hrali lepšie ako kedykoľvek predtým. Kameraman Andrej Žegalov urobil akýsi kolosálny prelom a nakrúcal tak, ako nikdy predtým. Spoločne sme dokázali viac, ako by každý z nás dokázal samostatne. Toto sa stane raz za život. A som šťastný, že sa to v mojom živote stalo." (Arsenal83)
  • Film bol záverečným filmom filmového festivalu v Benátkach 2006. (Arsenal83)
  • Mimo Rabocheostrovska sa natáčalo iba päť dní. Vojnové scény sa natáčali na Volge pri Dubne, pričom sa „natáčalo v noci, aby nebolo vidieť, že to nie je more, ale rieka“. Scéna, kde Nasťa (Viktorija Isakova) a jej otec Tichon (Jurij Kuznecov) cestujú vo vlaku, sa natáčala na stanici Rižskij v Moskve. (Arsenal83)
  • Natáčanie sa začalo v októbri a skončilo začiatkom decembra 2005. Režisér Pavel Lungin sa pritom ponáhľal: "Musel som to rýchlo natočiť. Bolo potrebné dokončiť nakrúcanie skôr, ako Biele more pokryje ľad." (Arsenal83)
  • Filmový štáb strávil dlhý čas výberom miesta na natáčanie filmu. Vykonali až 4 neúspešné expedície: filmový štáb precestoval Murmanskú oblasť, navštívili Ladogu, Onežské jazero, Kiži a Pskovské jazerá. Žiaden z kláštorov pôsobiacich na týchto miestach režisérovi Lungina nevyhovoval, pretože potreboval „malý, opustený kláštor a všetky moderné kláštory sú obrovské mestá obohnané vysokými múrmi“. Počas piatej cesty konečne miesto našli - bol to okraj malej dedinky Rabočeostrovsk na pobreží Bieleho mora v Karélii. (Arsenal83)
  • Počas natáčania bol s filmovým štábom otec Kosma, mních z kláštora Donskoy, pričom aj odslúžil omšu v prvý deň natáčania. (Arsenal83)
  • Pjotr Mamonov bol podľa režiséra Pavla Lungina jediným hercom, ktorý mohol hrať postavu Anatoliho otca. Herec po dlhých presviedčaniach a konzultáciách so svojím spovedníkom súhlasil s účasťou, hoci spočiatku odmietal. Lungin povedal, že Pjotr ​​Mamonov „do veľkej miery hral sám seba“.  (Arsenal83)

Reklama

Reklama