Ultime grida dalla savana

Kusko.t2

Prvotriedne, úchvatné mondo! Jednotlivé zábery a rôznorodý štýl kamery, ktorá zobrazuje nádherné/drsné obrazy z prírody, do ktorej zasiahol človek svojim konaním alebo ktorú nechal tak a sledoval jej zúčtovanie ako pasívny divák, nenechá veľa ľudí chladných. Nie je to totiž materiál moc vhodný do televízie a to hlavne vďaka svojmu, miestami drsnému ladeniu (zabíjanie zvierat človekom v priamom prenose, ...dokonca aj opačne). A to všetko nasnímané za dynamického chodu, behu kamery, zhora, zdola alebo chladne staticky a to vždy detailným okom, ktoré sa díva práve do epicentra danej situácie nech je akákoľvek. Medzi tie najznámejšie scény použité v dokumente patria napríklad amatérske zábery dvojice turistov (Karl Zhoen a Resy Cohen) z Wallasee, Namibia, nakrútené dňa 18. februára 1975 v safari Angola Border, zachytávajúce nezmyselnú smrť Pita Dernitza, ktorý v to popoludnie podcenil situáciu a vybehol z auta s kamerou v ruke, aby si miestnych levov natočil z blízka. Filmovačku preto neprežil. Tieto skutočné smutné zábery sa do zostrihu dokumentu dostali už zhruba po ôsmych mesiacoch po ich desivom nasnímaní a stali sa tak súčasťou talianskeho mondo dokumentu Ultime grida dalla savana (dokonca na ne pútal aj plagát), ktorý v Taliansku vyšiel 24. októbra 1975. Druhou historicky vypovedajúcou scénou sú zábery z občianskej vojny v El Salvador, kde tzv. komando smrti zabilo LEN v období najväčších masakrov (1980-1983) odhadom zhruba 35,000 ľudí. Komandá smrti boli vojenské/polovojenské civilné jednotky platených vrahov, vykonávajúce sociálne čistky podľa potreby – tzv. “očistná kampaň“, do ktorej bola zapletená aj americká administratíva ako inak. V rokoch 1980-1992 zahynulo 75,000 ľudí a 8,000 sa nenašlo vôbec. V roku 1992 sa údajne občianska vojna skončila (aspoň teda údajne), niektoré komandá však zostali činné. El Salvador sa ale aj dnes nachádza na popredných priečkach v počte vrážd v závislosti na výške populácie. ### Záverečné posolstvo “Človek potrebuje zvieratá viac ako zvieratá človeka” už nič nezmenilo na mojom pochmúrnom dojme, ktorý sa mi počas predchádzajúcej hodinky a pol tak hlboko zakorenil. Posmutnený stav po záverečných titulkoch ešte viac (už neželane) vygradoval až do beznádeje, keď mi nadobro odišiel aj disk PC (krach). Fuuu to bola ale noc.(29.8.2008)