Krev Borgiů

Rok 1492. Na pápežský trón zasadá po (takmer) jednomyseľnej voľbe Rodrigo Borgia ako Alexander VI. a krvavý rod Borgia sa dostáva k (takmer) neobmedzenej moci. Jeho Svätosť sa nerozpakuje nielen vyzdvihovať svoje verejne priznané ratolesti (z ktorých veľmi zvučné mená majú najmä dve: Cesar Borgia, hlavný hrdina Macchiavelliho „Vladára“ a Lucrezia Borgia, múza a zároveň mecenáška mnohých významných umelcov renesančného Talianska) na najvyššie posty, ale ani odstraňovať svojich odporcov dobre nadávkovanou porciou jedu. Čo nezmôže jed, premôže pápežov syn dýkou a mečom. A v momente, keď sa zdá že rod Borgia je už svojou mocou natrvalo spätý s Rímom a pápežským trónom, rúca sa táto ilúzia silnou dávkou jedu, ktorá skosila Alexandra VI. S tajomným úsmevom zasadá na pápežský trón kardinál Della Rovere ako Julius II. (ten, ktorý Michelangela takmer násilím prinútil vymaľovať strop Sixtínskej kaplnky a ktorý v brnení sám velil svojim vojskám pri vojenských výpravách), čo znamená aj koniec pre Cesara z nenávideného rodu Borgia. Jediným prežívajúcim členom tohto rodu tak zostáva pápežova dcéra Lucrezia, ako vojvodkyňa d´Este. Film podáva nielen obraz fungovania života na pápežskom dvore koncom 15. storočia, ale predstavuje Rodriga Borgiu ako človeka a predovšetkým milujúceho otca. (Pontifex)