Nový život

Film odkrýva temnú stránku eugeniky, uvádzanej do praxe. Veda, ktorá sa snažila dosiahnuť rozvoj spoločnosti tak, že sa snažila zabrániť sociálne, fyzicky, mentálne a rasovo nevhodným ženám v reprodukcii, je v tejto komornej švédskej dráme s ľahkosťou spochybnená. Nakoniec, ťažko si predstaviť ako by asi vyzerala spoločnosť elity, úplne bez „dementov“, ktorí by na ňu pracovali. Film sa odohráva v 50. rokoch 20. storočia v tábore, v ktorom sú zastúpené všetky vyššie uvedené kategórie žien. Hrdinka spočiatku ani nepozná význam slova „sterilizácia“. Jej nevedomosť len zvyšuje napätie a zvýrazňuje tragédiu postáv okolo nej. Dej filmu sa vyvíja nenápadne, ale rovnako nenápadne naberá aj silu – je to silný príbeh ľudskosti. Vzbura hrdinky ma zaskočila, záver privaril v kresle. Život sa nedá spútať, prerazí si cestu. Nedá sa ani nalinajkovať, nájde si svoj smer. Nepomôžem si, ale páčilo sa mi to. (27.07.2011)

Svojou atmosférou a (bez)nádejou mi tento film veľmi pripomínal Never Let Me Go. Severania už tradične opäť "bez servítky" podali príbeh o snahe odstrániť genofond sociálne slabšej vrstvy. No tie kritéria o rozhodovaní, kto je vlastne menejcenný by ma fakt zaujímali, lebo práveže tí nadbytoční pôsobili ľudskejšie ako tí akože nadpriemerní (teda aspoň oni seba sa za takých považovali). Dej príbehu síce nebol nijak obzvlášť výnimočný, ale hlavne tá atmosféra a vzťahy medzi dievčatami vytvárali ten efekt, že človeka to donútilo premýšľať nad tým, že kto je vlastne ten "normálny". Záverečná "revolúcia" Gertrudy bola skvelým zakončením celého filmu. (08.12.2013)

V istých momentoch mi behali zimomriavky po chrbte, nad tým čo sa vo filme dialo. Skutočnosť pritom bola určite ešte horšia. Tak ako sme u nás mali obdobie "komunizmu s ľudskou tvárou", vo Švédsku by som toto nazvala takmer "nacizmom s ľudskou tvárou". Videné v rámci Challange tour marec 2016 - 30 dní so svetovou kinematografiou. (01.03.2016)

Omračující depresivní drama o genetickém inženýrství, které je o to vÍc překvapující, že má odraz v reálném životě ve Švédsku počátkem padesátých let. Ani v nejmenším by mě nenapadlo, že by něco takového mohlo být tak brzy po zkušenosti s druhou světovou válkou možné. Oni ti Švédové zřejmě vždycky měli k nějakému druhu socialismu, a tedy upřednostňování kolektivního mozku před svobodou jedince, sklony. (18.02.2011)

Když člověk překousne to, že správcem domova pro mladé dívky je vcelku hezký mladík (což by v reálu asi nebylo úplně možné), dostane se mu silného a "krásného" zážitku, který je ještě umocněn tím, že film je natočen podle skutečné události (i když víme, jak to chodí:-)). Severská pochmurná atmosféra nechybí. Skvělé herecké výkony, především hlavních hereček. (19.10.2011)