Režie:
Róbert ŠvedaScénář:
Róbert ŠvedaHudba:
Jana KmiťováHrají:
Vica Kerekes, Beáta Dubielová, Dagmar Duditšová, Attila Mokos, Ladislav Hrušovský, Martin Meľo, Miroslav Kolbašský, Jaroslav Broz, Tomáš Jeřábek (více)Obsahy(1)
Tri poviedky o troch rozličných ženách, kde každá z nich zrazu prežijev Vianoce inak, ako bola zvyknutá. Prvá, Soňa, „sestrička z Kramárov“, objaví krásu zamilovania sa a pred kľúčovacím plátnom televízie podľahne nepravdivým predstavám. Druhá, čašníčka Dáša, uteká na Silvestra do v zime zabudnutého národného parku, kde chce nájsť únik v objatí iného muža. Tu ju však nachádzajú aj iné, menej atraktívne oči, ktoré v nej vidia omnoho viac a tak sa musí rozhodnúť. Posledný príbeh je o Kláre, o vzťahu, ktorý už nefunguje, o manželovi, ktorý hľadá niečo iné ako lásku a o bláznoch, ktorí chcú byť milovaní. Tu niekde v srdci Európy nachádza Klára na Štedrý večer zmierenie so sebou a svojím démonom – túžbou milovať. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (15)
Tri poviedky: 1. Sklamanie naivného dievčaťa, nalákaného na mediálne prísľuby. Dej pohľadmi a obrazmi prostredí. Úsporné dialógy, plaché pohľady, nahota. Literárny odkaz: Buninova poviedka. Pocit: Vzplanutie a zhasnutie. 70% 2. Únik na vidiek s chvíľkovým potešením bez perspektívy zakotvenia. Opustené noci v chatke. Jazyková bariéra v kontakte s mužom, ktorý by snáď bol tým pravým. Literárny odkaz: Goethe: Utrpenie mladého Werthera. Pocit: Únikové sklamania. 60% 3. Skúmanie pacienta nerozumejúcim si manželským párom vo vyľudnenej liečebni. Nezrozumiteľné dialógy. Literárny odkaz – Muž je spisovateľ. Pocit: Účelový, emócie postrádajúci konštrukt a žiaľ aj najdlhšia časť filmu. 10% ()
na tomto filme je potešujúce asi len to, že je dôkazom, že na Slovensku sa točí a aj za pomerne málo peňazí, inak ma najviac na celovečernom debute Roba Švedu potešili asi len úvodné titulky, ktoré boli veľmi pekné . . . a potom? z troch poviedok je jediná ako tak dobrá posledná tretia - čo bol vlastne Švedov absolventský film na réžii na VŠMU - tento príbeh je asi najosobnejší, má tam akési scenáristické tajomstvo, nápad, je o niečom, i keď nie dokonalý, príjemný a pozerateľný, hoci mietasmi sa trápnosti v niektorých replikách a hereckých obratoch nevyhol, bolo jej tu predsa len menej, ako v poviedke strednej a najmä prvej, ktorá ide odnikiaľ nikam, je o ničom, scenáristicky i herecky trápna, ničnehovoriaca a na niečo sa tváriaca, no pritom prázdna; do seba uzacretý na umenie sa tváriaci pokus, ktorý ostal pri pokuse; čo je škoda, pretože Šveda zrejme talent má; len by si zrejme nemal písať scenáre sám; ()
"Pozreté kvôli Kerekes, ktorá nesklame (áno, je tam vyzlečená). Inak trápnosť nad trápnosť, pri niektorých replikách a scénach som sa ja sám už cítil trápne,.." - asi tak. Jenom bych ještě dodal, že málokdo má skutečný talent zachytit kamerou opravdu trapné situace, ovšem ze života. Na obranu tvůrců nutno poznamenat, že to se jim jako jedno z mála věcí povedlo. Minimalistická hudba by se ještě dala zkousnout, ale zfušovaný (pardon, autentický) zvuk dost vadí, postavám není moc rozumět. První povídka má ještě nějakou hodnotu, druhá je trochu umělecká a třetí je hrozná. ()
Všetko čo doteraz ŠVEDA nakrútil bolo istým spôsobom experimentátorské či remeselne zručné. Bohužiaľ - aj keď s realizáciou DÉMONOV (inak prečo skvelým BAVAovým filmom nazval práve svoj debut ???) mal problémy - jeho celovečerný debut stroskotáva na dementných dialógoch, vykoštruovanom scenári a dosť zlých hereckých výkonoch (LACO HRUŠOVSKÝ je megatrápny). Priznám sa čakal som VIAC profesionality. 2hviezdy za nahotu. Tá sa podarila. (9.4.2008) ()
Určite lepšie ako prostoduchý Polčas rozpadu, i keď amatérskejšie natočené. 50%. ()
Mě to neoslovilo ani Slovensky. Jen snad Vica Kerekes. ()
**, ****, ***. ()
Tak toto je INÝ slovenský film. Zabudnite na gýčovitý Návrat bocianov, moralizujúci brak Rozhovor s nepriateľom aj na zdařilý Polčas rozpadu. Toto je čerešnička na torte pre klubového diváka. Tri príbehy, minimalistické sondy o láske. Mladá Soňa spozná úprimné zaľúbenie, so všetkou opojnou krásou i rýchlim sklamaním. Dáša už bola oklamaná a dostane druhú šancu, ale "jej láska z cudziny" sa vráti domov skôr než sa ona rozhodne, čo vlastne chcem. Tretia najviac neobvyklá poviedka Klára je o manželoch, ktorí prídu do liečevne pre duševne chorých za mladým Kristiánom, aby tu muž v strednom veku zistil či je alebo nie je homosexuál a jeho manželka pochopí, že si zaslúži viac milých slov hoci aj od bláznov, než jej hovorí jej manžel. Vo filme je minimum dialógov, ale jeho vizuálna stránka vypovedá aj za slová. Film vás vtiahne do deja, do smutno-veselej atmosféry plnej premenlivých ľudských citov . Zároveň je na divákovi, aby si domyslel, čo predchádzalo a čo dopĺňalo každý príbeh. Citujúc film poznamenávam: Slovensko má šťastie prišli sem mimozemšťania. Áno prišli tento film je na naše pomery mimozemský - umelecký a hĺbavý, hoci nie dokonalý. ()
Snaha režiséra o něco nového se bohužel nepovedla. ()
Sú filmy dobré a sú filmy zlé. A potom sú tu ešte Démoni režiséra Róberta Švedu z roku 2007. Poviedkový film - príbehy o troch odlišných ženách v čase Vianoc. Každá z nich rieši odlišné vzťahové problémy. Námet pomerne jednoduchý, zo života, tvárny materiál, s ktorým sa dá pracovať. Na prvý pohľad určite. Ale výsledok? Dielo, ktoré nielenže vyzerá ako zlý výstup z Vysokej školy múzických umení, ale ono ním dokonca v praxi aj je. Každá z troch poviedok je po obsahovej stránke nanajvýš nezaujímavá, žiadna z nich nie je príbehovo ani len trochu pútavá, všetky sú takmer diváckou tortúrou. Scenáristicky slabé ako niekoľkodňový čaj. Ale dobre, zlú príbehovú stránku by bolo možné ospravedlniť v prípade, ak by to Švedov film dokázal kompenzovať inde. Lenže na čokoľvek dobré tu môže divák čakať márne. Snímka totiž nedokáže zaujať ani po hereckej stránke (výnimkou je nahá Vica Kerekes, ktorá je bezpochyby tým najlepším, čo tento kvalitatívne zúfalý počin ponúka), tobôž po stránke technickej. Jedným zo znakov Švedovho diela je hrozná, roztrasená (možno autorský zámer, ale príšerný výsledok), ba až amatérsky pôsobiaca kamera. Aj keby sa netriasla, vidno na nej jasné znaky takmer až študentského filmu. Názov Démoni k tejto snímke na prvý pohľad nepasuje. Ak však divák zvládne strastných 105 minút, dáva názov jasný zmysel. Nie preto, že by poviedky vo Švedovom filme rozprávali o nejakých osobných démonoch jednotlivých žien, ale preto, že Démoni môžu diváka mátať ešte veľmi dlho. Filmový ekvivalent waterboardingu, ktorý dokonca nie je ani trochu schopná zachrániť Vica Kerekes. A to už je čo povedať. ()
Pozreté kvôli Kerekes, ktorá nesklame (áno, je tam vyzlečená). Inak trápnosť nad trápnosť, pri niektorých replikách a scénach som sa ja sám už cítil trápne, zaklincovala to posledná poviedka, ktorú som musel zrýchľovať, aby som ju vôbec dopozeral. Pre mňa čistý amaterizmus. ()
Hodina a pol (alebo dve?) pomalého umierania, bez akéhokoľvek zmyslu. Všetko podčiarknuté tradične príšerným zvukom a o nič viac lepšou kamerou a strihom. Tri poviedky spolu nemajú spoločné, až na miniatúrne výnimky, absolútne nič. Pomalé, bez zmyslu. ()
už druhý slovenský film v uplynulom období, ktorý ma dokázal ohúriť. veľmi veľmi príjemne. ()