Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Levoča, prvá polovica 16. storočia. Majster Pavol tvorí svoje najslávnejšie dielo - neskorogotický oltár v kostole sv. Jakuba. Do svojich služieb práve prijíma rezbárskeho tovariša Krištofa. (oficiální text distributora)

Recenze (25)

Willy Kufalt 

všechny recenze uživatele

(2x) ,,Človek nemusí byť hneď kacír, ak myslí aj vlastnou hlavou." Mám dojem, že slovenské kapitolky z ČS kinematografie bývajú na týchto stránkach (mnohokrát neprávom) prehliadané a nepovšimnuté. Skrytý prameň aj po repríze zostáva v mojich očiach dobre vystavanou a vystupňovanou historickou fikciou na pozadí reálnej umeleckej tvorby (kostolný oltár Majstra Pavla z Levoče). Pomerne stručný a odfláknutý text distribútora, ktorý oboznámi len s historickým pozadím, má predsa len jednu výhodu: neprezradí jeden vopred nečakaný zvrat, ktorý sa po zhliadnutí filmu asi každému divákovi navždy spojí s návzom Skrytý prameň. Spočiatku rozprávkový príbeh o mladom nadanom tovarišovi, ktorý si aj napriek drobným nedorozumeniam vytvára nádejnú kariéru v rezbárskom remesle, sa totiž po niekoľkých relatívne pohodových historkách pomaly mení na napínavú tragédiu s jedným výrazným hororovým momentom...! Stredoveké rozsudky bývali vždy prísne a nebývalo miesta ani na obyčajné odvolanie, nieto ešte na rozprávky. Neprekvapilo by ma, ak by za koncepciou príbehu stála sčasti aj vtedajšia ideológia, ktorá neznášala cirkev a potrebovala zobraziť výrazný kontakt (hoci len pracovný) so silne náboženským prostredím (kostol) ako osudovo tragický. Avšak musím oceniť, že vykreslenie oboch postáv (veľký Majster Pavol a Krištof ako jeden z jeho mnohých pomocníkov) ani napriek silnému motívu viny a trestu nevyznieva prvoplánovo len záporne a kladne, dokonca vykonanie rozsudku som tu vnímal ako trest (v rôznej miere) pre obe postavy. Kto vyvrcholenie príbehu pozná, o to ľahšie môže sledovať skvelo rozpracovaný motív osudových rúk od úvodného pretlačovania sa, cez objavujúceho sa žobráka (bez rúk) až po dokončenie poslednej sochy. Ak sa k takto prepracovaného scenáru pridajú Kvietik s Filčíkom a pôsobivá dramatická hudba, nemôže byť našinec nespokojný. (90%) (Československá filmová výzva) ()

Una111 

všechny recenze uživatele

Skrytým pramenem je pro mne hluboká křesťanská víra, která inspirovala nádherné dílo mistra Pavla i díla dalších umělců k oslavě Boha. Tato díla přetrvala věky a i dnes před nimi stojíme v němém úžasu! Ale v Bahnově filmu je tento pramen tak dokonale skrytý, že ho člověk musí doslova dolovat jako Aquaviva zlato z roztaveného olova... Co také jiného čekat od filmu z let normalizace? Nechci tvůrcům filmu křivdit, místy se zdá, jako by už už chtěli sdělit něco hlubšího, ale pak... Vše zase vyzní do prázdna. Např. v závěru filmu, když mistr Pavel brání sochu Madony s Ježíškem, je vzápětí naznačeno, že vlastně brání jen svoje dílo, to, co po něm zůstane. Co se týče mistra Pavla z Levoče, ten je tak trochu zneužit, v lepším případě využit k popularizaci filmového příběhu, až příliš plného renesanční rozpustilosti a nevázanosti. Za pěknou výpravu a zdařilé herecké výkony a pro mou lásku k Levoči, k tomu čarovnému městu, které se člověku navždy nesmazatelně vtiskne do duše, doplňuji na 4 *. ()

Reklama

mchnk 

všechny recenze uživatele

Naprosto nefalšovaný, pohádkový příběh, který se tedy skutečně dočká i svého dráma. Asi tak na 10 minut. Podobnou atmosféru jsem byl ochoten strávit v BOSORCE i v NAMESTÍ, ovšem zde už je ten pohádkový nádech velmi silný a ničím nepřebitý. Jednoduchý scénář, groteskně laděné postavy hloupých radních , kteří ovšem v rukou svírají lidské osudy a také hudba, by se v kdejaké pohádce neztratila. Herci hrají podle toho, jak režisér pojal celý film. Zářný příklad je naivně prosťoučká role pro Magdu Vášáryovou. Nezachraňuje mi to ani charismatický, načesaný svůdník, který má sice velmi šikovné ruce, ovšem jeho přímost a tvrdohlavost mu dláždí cestu jasným směrem. Osud tovaryše Kryštofa by si zasloužil daleko silnější dramaturgii. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Páči sa mi, že tvorba oltára majstra Pavla je iba pozadím príbehu a hlavná postava je tovariš Krištof, a nie samotný majster. Páči sa mi rozprávková atmosféra filmu, jeho kulisy, krčma u Kalicha a herci. Lenže skutočne sa film rozbehne iba v záverečnej tretine, dovtedy sme svedkami hovoriacich hláv, riešiacich dobové záležitosti, v ktorých sa zdá byť scenár celkom istý. Dočolomanský klasicky obchytáva kozy, v krčme to každý večer poriadne žije a nebyť vrchnosti, všetci by žili v harmónii, ktorá ak sa občas naruší, tak ju alkohol spoľahlivo utrasie. Aj tie karty by sa časom vstrebali, ale to by sme potom nemali dramatický konflikt. Poteší maľované pozadie Levoče, len škoda, že to nebol umelecký zámer, ale nutnosť. Záverečný konflikt je divácky atraktívny, ale z témy sa predsa len dalo vyťažiť o niečo viac. Zatiaľ najlepší film z toho mála, ktoré som od Bahnu videl. 70%. ()

Biopler 

všechny recenze uživatele

Myslím si, že film chcel vzdať poctu dielu Majstra Pavla, no nechcel cieliť priamo na tvorcu, a tak sledujeme nezáživný príbeh tovariša a celý kúsok prešľapuje na jednom mieste až do záverečného zúčtovania, ktoré zdramatizuje kliďánkové tláchaníčko. Herci naši slovenskí sú veľmi dobrí, klasicky vyčnievajú Filčík s Kvietikom. Papierové kulisy vyznievajú smiešne, hlavne úvodné zábery na papierovú Levoču nechápem, keď neskôr v priebehu snímky sa dej odohráva i priamo v exteriéroch Levoče. ()

Galerie (3)

Zajímavosti (4)

  • Scéna, kde Vavrinec (Michal Dočolomanský) uteká dole kopcom okolo hradobných múrov, sa natáčala v Bardejove, no v skutočnosti boli tie hradobné múry iba kulisy. (ČSFD)
  • Film sa natáčal behom júla 1972 v Levoči, Bardejove a taktiež aj na Zvolenskom zámku. [Zdroj: sng.sk] (ČSFD)
  • Komparzisti, ktorí účinkovali vo filme, dostali honorár 80 korún československých. (Odpocivadlo)

Reklama

Reklama