Kosenie jastrabej lúky

„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. (07.07.2018)

Celkom fajn, ako sonda do života dedinčanov v 80. rokoch možno aj celkom autentické. Ten scenár bol ale miestami veľmi cringe, potenciál postáv a výborne zahraných medziľudských vzťahov rôznych pováh ale nevyužitý. EDIT po piatom pozretí: Jeden z mojich najobľúbenejších slovenských filmov. Neviem prečo. (09.11.2020)

Ako dostať svojich troch synov domov? Kosenie Jastrabej lúky má pripomenúť korene, odkiaľ sme a kam smerujeme. Žiadna dramatická dejová línia, len pohľad do života synov a ich manželiek, vyslovená - nevyslovená otázka o zabudnutých ilúziách a čistote charakterov. Našťastie necítiť socialistický realizmus a divák sa môže kochať aj rôznymi zvukmi dediny - svišťanie kosy na zarosenej tráve, kvákajúca hydina. Niekoľko životných múdrostí aj hlúpostí. Jozef Kroner tróni celej balade. (29.06.2020)

(91/2023) / Výborný Uher. Tak príjemný, dobre napísaný a prirodzene pôsobiaci film som nečakal. Dokonca aj dialógy sú príjemné pre uši, aj keď už samozrejme pôsobia moc uhladene. Ak by sme hodnotenie filmu našili na túto dobu, tak sa jedná o indie psychologickú vzťahovku 🙂. Nenápadný ale výborný film. (9/10) (06.12.2023)

Ano, takoveto filmy se natacely, byly v oblibe. V podstate jde o setkani rodiny, na kterem nam tvurci pomoci jednotlivych charakteru predstavuji problemy (nejen) soucasneho cloveka. Me to ale nebavilo. Ne, ze by tam bylo neco spatne, ale proto, ze tam nebylo nic, co bych uz nevidel jinde a nebo udelane lepe... Pozitivnim tak zustava asi jen obsazeni. A nejvice mi bylo lito Sylvie Turbove, jako pohledne manzelky alkoholika a budizknicemy, pseudointelektuala Jelinka. (25.11.2023)