Pole neorané

Typický povojnový film o triednom boji na bohom zabudnutej zemi - na kysuckých lazoch. Hanobenie kapitalizmu a honbou za lepšími zajtrajškami spolu s komunistami. Film velmi silno a verne prezentuje biedu obyčajných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou a plácou do továrne a tí, ktorí ostávajú, sa len veľmi ťažko pretĺkajú životom. Triedne usporiadanie sveta je nevyhovujúce, čo je zjavné aj z vidieka, kde niektorí ťažia a zarábajú s chudoby a naivity obyčajných ľudí. Tradične do záporných úloh obsadzovaný Viliam Záborský sa zhosťuje svojej role veľmi dobre. Samozrejme, silnú politickú agitku treba vo filme prekusnúť, čo sa prejavuje hlavne v poslednej tretine filmu. Hodnotenie: 60% (03.05.2014)

Neviem, čo by ste v danom časopriestore, v ktorom tento film vznikol, čakali od "sociálnej drámy". Pole neorané sa nevyhlo ani propagande, ani klišé, ani naozaj unavujúcim a dnes nepochopiteľným (v lepšom prípade úsmevným) scénam, no popri takpovediac "povinnom" socialistickom podtóne sa tu objavujú i naozaj príťažlivé dejové línie (aspoň do čias, kedy nezahynie hlavná hrdinka) a nezabudnuteľné scény z každého súdka (romatické sledovanie hviezd, veľkonočná oblievačka, dojemné úmrtie na krížnej ceste ...) (16.04.2012)

Skúsil som sa pozerať na film ako na konkrétny príbeh konkrétnych ľudí, a nie ako na propagandu komunizmu. Ono to samozrejme príliš nejde, keď počúvate o poslancovi Gottwaldovi, ale Bahna bol našťastie dobrým rozprávačom. Stále sa niečo dramatické deje, sú tu masové scény, zvraty, skrátka dej odsýpa. Čo sa rozhodne nedá povedať o takej Rodnej Zemi. Ak sa dokážete pozerať na podobné filmy s odstupom, ako to bez problémov dokážeme pri takom Ezejnštejnovi kvôli jeho majstrovstvu, tak Pole neorané neprespíte, ani sa nepresmejete. Občas vám ale bude liezť na nervy. (30.05.2015)

Rozmýšľal som aj nad štvrtou hviezdou, ale akosi sa mi do nej nechcelo. Pole neorané je rozhodne veľmi pôsobivým filmom. Slovenská kinematografia bola v rozpuku a začala sa dotýkať tém politických a národnostných, na ktoré vo svojich filmoch hľadela tentokrát kritickým okom. Zároveň sa ale nemohla ubrániť určitej agitke a ideologickému pohľadu na daný problém. Film aj napriek svojej dĺžky nenudí a prezentuje nám niekoľko desiatok postáv, ktoré cestujú medzi mestom a dedinou a snažia sa uživiť zatiaľ čo ich pokrokový svet okráda a dostáva na pokraj chudoby. Herecké výkony sú znesiteľné - vo svojich postavičkách takmer bezchybné - možno až príliš veľké junáctvo Samuela Adamčíka pôsobí dnes trochu úsmevne, ale to je asi jediná výtka. Inak sa jedná o film, ktorý slúži aj ako historická pripomienka časov, ktoré som napríklad ja a ani moji rodičia nemohli poriadne poznať. Ukazuje nám ako sa vtedy žilo a žiadalo žiť. Film, ktorý ma podľa môjho názoru veľmi pevné miesto vo vývine slovenského filmu nie len spôsobom akým je spracovaný , ale aj o čom vypovedá. (25.03.2012)

Národní umělec Petr Jilemnický byl učitelem na Kysucku. Zde poznal zblízka bídu a zaostalost slovenských kopaničářů, vykořisťovaných vesnickými boháči, státem a církví, a jim věnoval svůj krásný román „Pole neorané", napsaný v době největší hospodářské krise a nejkrutějšího zotročení chudých zemědělců, v roce 1932. Hlavní myšlenkou, prostupující celým dílem, každou episodou románu i filmu, je růst postav k uvědomělosti. V tom je hluboký smysl cesty Pavla Húščavy do Vítkovic, v tom je smysl Koreskova působení na Pavla i odhalení Magátovy podlosti a pletich starosty Širance. Výsledkem je poznání, že proti organisovanému boji proletariátu jsou páni bezmocní. Sem dospívá Pavel Húščava, veliký příklad pro tehdejšího pracujícího člověka, strhující svými vlastnostmi a růstem k bojové uvědomělosti, jimiž může být příkladem i pro člověka dnešní doby. ... Poznámka: Vlado Bahna natočil jako svůj první celovečerní film podle vlastního námětu dokument o stavbě slovenské Trati mládeže „Ocelová cesta" (1950). Další jeho prací byl rovněž dokumentární film, tentokrát barevný „Dúha nad Slovenskem". Za tento dokument o výstavbě Slovenska po r. 1945 byl Vlado Bahna vyznamenán v r. 1952 státní cenou. — Vladimír Mináč, který zpracoval do scénáře román Jilemnického, je autorem námětu slovenského filmu „Boj sa skončí zajtra" (1951), — František Lukeš, Bahnův spolupracovník u kamery také při filmu „Dúha nad Slovenskem", natáčel v roce 1950 dokumentární film „Tatranský pohár". — Šimon Jurovský je autorem hudby slovenských filmů „Varúj" (1947), „Ocelová cesta" (1950) a „Lazy sa pohly" (1952). Filmový přehled 6/1954 (22.04.2003)