If I Had a Gun
Režie:
Štefan UherScénář:
Milan FerkoKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Ilja ZeljenkaHrají:
Marián Bernát, Jozef Gráf, Daniel Lapúnik, Brigita Hausnerová, Emília Došeková, Anna Grissová, Ľudovít Reiter, Tomáš Žilinčík, Michal Monček, Igor Hrabinský (více)Obsahy(1)
Film, ktorý vznikol podľa literárnej predlohy Milana Ferka rozpráva o vojnových časoch z pohľadu detských hrdinov a patrí v tomto smere spolu s filmom Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi medzi najlepšie filmy slovenskej kinematografie. Na pozadí udalostí na Slovensku medzi vypuknutím Slovenského národného povstania a oslobodením sledujeme osudy malých hrdinov s ich detskými starosťami i radosťami. Stávame sa svedkami ich objavovania okolitého sveta, sexuality, komentovania ľudí a udalostí a v neposlednom rade i túžby po dospelosti, ktorú v tomto prípade paradoxne predstavuje puška. Mozaikovité rozprávanie však okrem dychtivého poznávania mladých hrdinov sprevádzajú nestále stretnutia so smrťou alebo aspoň hrozba jej zjavenia. Film Keby som mal pušku patrí do Zlatého fondu Slovenskej kinematografie a zaslúžili sa o to okrem režiséra Štefana Uhra aj kameraman Stanislav Szomolányi, hudobný skladateľ Iľja Zeljenka, strihač Max Remeň a v neposlednom rade herecké obsadenie (oficiální text distributora)
(více)Recenze (36)
satira na vojnu, silné v detailoch a odľahčené pasáže zapasujú, herecky skvostné zahrané /80%/ ()
„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúci kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? ()
Pozrela som si tento film, keď bol v televízii, aby som sa vzdelávala v slovenskej kinematografii, ale napriek zaujímavým momentom ma celkovo film nezaujal a správanie detí sa mi nezdalo vierohodné (normálne?). Chápem, že ide o udalosti odohrávajúce sa počas vojny, aj že chlapci v tomto príbehu majú inú mentalitu ako my teraz, ale predsa mi niektoré časti scenára pripadali priam hlúpe. Trochu možno zohráva rolu moja averzia voči filmom o deťoch (česť výnimkám), ale taký je môj názor. ()
Z hlediska celé Uherovi tvorba nebo slovenského válečného filmu nejde o žádný předělový snímek. Scénárista Milan Ferko se pokusil o pohled na válku očima malých chlapců, což zůstává hlavní předností filmu. Poetická linka ve snění dětských hrdinů, je podbarevená příjemnou Zeljenkovou hudbou. Pěkný vtípek ve 44 minutě filmu, kdy řezník vyměňuje prasečí hlavu ve výkladu za bystu Hitlera. Je vidět nápis E. Grečmer, což lze vnímat jako odkaz na kolegu režiséra Eduarda Grečnera. Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. ()
"Vlado vidí holú babu prvý raz...a zadarmo!, my sme za to cigánke platili. Mastným chlebom..." Nadávky a podarené hlášky sa spustili už od úvodu, takže o náladu je postarané - "Bodaj by ťa červíky zaživa žrali..." S vtipným nadhľadom podaný chlapčenský svet z obdobia SNP v roku 1944 robí z filmu dosť ojedinelý počin, ťažko nájsť niečo podobné. Vtipná detská debata o Židoch (netreba ich ľutovať), ktorá skončila odfaklenou predkožkou! ma dostala a čumel som. Odvaha im rozhodne nechýba. A čo keby tak mali ešte pušku? 80%. ()
Je to dobrý film, ale ve srovnání s Uherovou předchozí tvorbou šedesátých let (např. Organ, Slunko v sieti) bohužel zaostává. Dost se na tom podepsalo jak přepisování scénáře, tak nucená změna režiséra (původně měl film režírovat Elo Havetta). A bohužel neobstojí ani před Piesňou o sivom holubovi, která byla natočena o deset let dříve. Jako ano, rozhodně stojí Keby som mal pušku za vidění, ale už to zkrátka není ono. Na vysoké úrovni ovšem zůstává výborná kamera Stanislava Szomolányiho a hudba Ilji Zelenky. ()
Naprosto nepochybně jeden z vrcholů slovenské kinematografie, který nám nejen, ale hlavně dětskýma očima ukazuje události kolem SNP v jedné malé dědině. Výborný humor i drama, dětská fantazie, která se nakonec dočká i reálnosti a celá režie, dělá ze snímku skutečně vyjímečnou záležitost. Ukázka lidských povah, přizpůsobující se situaci (dnes nalévám náckovi, zítra Rusovi) přirozený odpor i bratrská pomoc a hlavně dětské vnímání a chápání zlé doby. Film, který je potřeba znát, považuješ-li se za znalce československé kinematografie. ()
Dětský film plný romantizování války přenechává veškerou hereckou iniciativu dětem, což rozhodně není naškodu. ()
Radosť sledovať komparzistov a špeciálne toho strýca na tom povoze ku koncu filmu ! ()
Francúzi majú Zbohom chlapci alebo Zakázané hry, my máme Pieseň o sivom holubovi alebo Keby som mal pušku. A podobných filmov, zobrazujúcich vojnu očami detí bude určite dosť. To je aj najväčšia devíza Uhrovho filmu. Absenciu poriadnej dejovej linky nahradzuje epizodickým rozprávaním a predstavami o hrdinských skutkoch mladých hrdinov, ktorých už ku konci vojny ťažko nazývať zjednodušene deťmi. Rázovité slovenské postavičky, dedinská mentalita, vojna a detstvo. O tom je Keby som mal pušku. ()
Filmy Štefana Uhra ma nedokázali nadchnúť, jeho poetiku som nechápal a filmové videnie neobdivoval. Nebolo tomu inak ani pri tomto filme. Jeho jedinou prednosťou bolo videnie vojnových, dejinných udalostí očami chlapca. Niektoré scény ma celkom zaujali, ale v rámci celku sa utápali v popisnosti, dokumentaristickom pohľade a z môjho hľadiska aj v určitej nevierohodnosti a strojenosti. Aj keď sa v popiske píše o ňom, ako o jednom z najlepších filmov slovenskej kinematografie, nemôžem sa s týmto názorom stotožniť. ()
Z dnešního pohledu je to dost zajímavý film. Až k neuvěření, že někdo na něco takového přišel. Kde se v klucích vzalo tolik odvahy a touhy pomáhat dobru s puškou v ruce? Tak předčasně zmoudřelí hoši? CS Film umí připravit lahůdky a zase je rád opakuje. ()
Ak si týmto Uher zarobil na chleba, tak je potom všetko v poriadku, ale poetikou je to niekde úplne inde ako jeho tvorba zo 60 rokov. Je to veľmi unavujúce sledovať stále tie isté témy dokola a bez prestania. Chlapci sú síce fajn, ale dedinské prostredie vždy tak trocha ponúkalo príbehy trocha z iného súdka, stačí siahnúť po Slobodovi, alebo Dušekovi. Keby som mal pušku má množstvo mikropríbehov, ktoré sa mi vidia charakterovotvorné pri postave hlavného chalana. Ale nemajú patričný presah a hlavne sú značne preexponované. Realita je podľa mňa a vždy bola otázkou prístupu, hlavne ak sa jedná o realitu filmovú. Pôsobí to na mňa veľmi zle, keď sa musím pozerať, ako národ plný príbehov, čo patrične dokazuje aj predloha Milana Ferka je vykreslený ako banda debilkov. Chcelo by to niečo ľudské, niečo prívetivejšie a hlavne divákovi bližšie. Tam kde sa reže predkožka a ešte stále sa dá chodiť, je možno dobré sa na chvíľu zamyslieť čo je sranda a čo jednoducho nevyšlo. ()
Ako príbeh detí z vojny je to veľmi vierohodné, to správanie zodpovedá vtedajšej kultúre a mentalite. Dnes sú už Slováci iní, deti iné, pohľad na veci ako vojna, vraždenie, či proste svet iný. Ako film je to zaujímavé, detskí herci hrajú na výbornú, no nemá to nejakú zaujímavú líniu, niečo zvláštne a pamätné, čím by ma to ohromilo, nehovoriac že aj ten pohľad na veci mám mierne iný. V istých miestach je to dokonca vtipné. Podľa mňa celkom slušný film. ()
Síla, to je teda kus. Uher byl mistr. Nemám moc co dodat, ale asi takhle. Když si pustíte deset současných hollywoodských (ale i jiných) spektáklů a pak takovejhle film, tak na vás zapůsobí jako naprostý zjevení. Nádhera. ()
Film, ktory rozhodne patri do fondu Ceskoslovenskej kynematografyje. Krasne vykreslenie reality SNP a oslobodzovania SR /mali na starosti sovietski generali Konev a Malinovskij/ ocami malych deti. Deti objavuju sexualitu, okolity svet a ludi, a popritom sa chystaju dost zasadne udalosti z domacej historie. Kvalita, a dalsi dokaz toho, ze normalizacna tvorba sa da stale pozerat. 56 % ()
Válka se pomalu blíží ke svému konci a ten se nevyhne ani malé slovenské vesničce, kde mladí kluci touží po boji. 30% ()
Svěží, vtipný příběh kluků kámošů z dob SNP 1944. Plný humoru a zároveň i vážných věcí. Dětský film výborně natočený a zahraný. 80% ()
Od režiséra Uhera znám pouze "Pásla kone na betone" a to mě velmi zklamalo. Toto je o kategoii lepší ale daný materiál nebyl nijak zvlášť využit. Příběhy chlapců jsou málo realistické, film trpí nudnými scénami a snové prostřihy hlavního hrdiny jsou někdy velmi nesrozumitelné. Co by s tímto tématem udělal G. Tornatore? To je přece jeho nejtěžší parketa. Zvládl by to na výbornou a ne jako Uher. Slovensky ušmudlané. ()
Trošku som sa vo filme strácal, čo je skutočnosť, a čo už nie je. Konanie detí niekedy fakt na zamyslenie aj pre dospelého. Ale detské sexuálne fantázie o staršom dievčati boli naozaj bez chyby. ()