
Otar Iosseliani, gruzínsky režisér žijúci
vo Francúzsku, je dnes jedným z najvýznamnejších
žijúcich filmových
tvorcov. Vo svojom najnovšom filme
Chantrapas sa špecifický gruzínsky
humor mieša s francúzskym – ide
totiž o retropríbeh mladého gruzínskeho
filmára Nikolasa, ktorého
poeticky štylizované videnie sveta
rozhodne nevyhovuje sovietskej
cenzúre. Jeho film (fragment zo skutočného
dávneho Iosselianiho filmu)
je zakázaný a Nikolasovi sa podarí
emigrovať do Paríža. Ako ohňostroj sa
spúšťa ironická historka plná starých
emigrantov, bohatých producentov,
príslušníkov oddelenia KGB na sovietskej
ambasáde a iných kurióznych
postavičiek, ktoré sa Nikolasovi buď
pletú pod nohy, alebo mu pomáhajú
pri jeho úprimnej, ale i nekompromisnej
ceste charakterizovanej
láskou ku kinematografii. Chantrapas
formálne evokuje nostalgickú náladu
starých gruzínskych filmov, zároveň
však ide o veselé a múdre rozprávanie
plné nonsensov od autora, ktorý
už zažil vo svete takmer všetko a má
nám čo povedať.
(FebioFest)