Tři dcery (festivalový název)
-
Tri dcéry
Drama
Československo, 1968, 86 min
Režie:
Štefan UherHudba:
Ilja ZeljenkaObsah
-
Vesnický hospodář nechce dělit majetek, a proto pošle tři dcery do kláštera. V rámci kolektivizace mu však majetek začátkem padesátých let vezmou a on hledá ochranu u dcer. Pouze nejmladší mu vyjde vstříc ... (oficiální text distributora)
Vesnický hospodář nechce dělit majetek, a proto pošle tři dcery do kláštera. V rámci kolektivizace mu však majetek začátkem padesátých let vezmou a on hledá ochranu u dcer. Pouze nejmladší mu vyjde vstříc ... Komentáře uživatelů k filmu (13)
-
Flego
Film akoby sledoval dva prúdy, ten prvý, komorný, je nešťastný osud otca, ktorý sa zbavil troch dcér do kláštora, aby ich nemusel živiť a druhý, satirický, kde sa vedenie Štátnych majetkov ( poľnohospodárske družstvo ) snaží prevychovať mníšky v socialistickom duchu. Tieto prúdy sa schádzajú v postave najmladšej z dcér, mladučkej mníške Klemencie ( Alžbeta Štrkulová ) a jej vedomých či nevedomých rozhodnutiach. Štefan Uher ( scenár Alfonz Bednár ) sa nekompromisne vysporiadava s politickou situáciou začiatku 50 - tych rokov. Predstavitelia vtedajšej moci mali v plnej nahote nastavené zrkadlo v komických figurkách ( Dušan Blaškovič ) a preto musel ísť film do trezoru.(8.6.2009)
-
darkrobyk
Název filmu se inspiroval - stejně jako velmi volně i děj- u lidové moravské balady od Příbora - Tři dcery. Aktualizace, vzhledem k době vzniku, je snad více než zřejmá a pochopitelná.(13.12.2010)
-
Disk
Konflikt dvou dogmat a bezbranný člověk, který je těmito dogmaty vláčen. Další důkaz toho, že současné filmy, které si říkají "ukazujeme, že komunismus je zlo", jsou absolutně o ničem.(9.6.2010)
-
ScarPoul
Myšlienka tohoto filmu okolo mňa preplávala ako suchý list v rozbúrenom potoku. Moja snaha ho chytiť, bola zbytočná, pretože som náznak listu zazrel len jeden jediný krát kým ho voda strhla pod hladinu. Forma zvíťazila nad obsahom. Uher ma sklamal. Náznak baladickosti a typickej krásy tria Bednár, Uher a Szomolányi sa vyparila po prvých 10 minutách a vystiredalo ju neskonalé hašterenie medzi socialistickými zriadencami usilujúci sa o pokrok v komunistickom štáte za využitia mníšok a dogmatické normy, ktoré opantávajú kláštor a ktoré robia z matky predstavenej diktátora, ktorý zostáva skrytý a len na malú chvíľu ukáže svoju silu a schopnosť podmaniť si ostatných. Tieto dve veľmoci sa bijú celý film bez výsledku. Jediný kto trpí je otec a jeho tri sestry, lenže smutné je, že sa film na nich sústreduje len okrajovo a preto je nám vlastne na konci jedno čo sa s nimi stane alebo stalo. Po technickej stránke dokonalé. Po výpovednej neskutočne znásilnený námet. Keby nebolo podmanivej kamery a titulnej piesne, ktorá sa mi dostala pod kožu bolo by moje hodnotenie ešte menšie.(23.11.2009)
-
dr.fish
Na přelomu epoch, kdy staré časy odcházejí a nové nastávají se na cestě životem potkávají lidé z obou světů. Jedni opojeni vítězstvím, mocí a slávou, druzí poraženi, snažíc se zachovat holou existenci. Události roku 1948 připravily o střechu nad hlavou církevní řády, které tím přišly úplně o všechno. Někteří bratři a sestry začali nový civilní život, jiní ale neměli anebo nechtěli nikam jít a stali se přítěží systému, stejně jako kulaci, buržousti a další "odpadlíci" a "zrádci". Tento příběh je vyprávěním o skupině boromejek (asi?), které skončily na kterémsi panském dvoře v područí tamního správce a jeho nohsledů. Je krásné, jak nikdo tehdy vlastně nevěděl, co komunismus přinese, jak moc se budet "zametat", co ti soudruzi nahoře všechno vlastně chtějí. Hlavní bylo přežít. Pan režisér nám, lidem, krásně nastavil zrcadlo...lidská blbost je bezmezná. 90%(7.1.2012)
-
hemul
Film Tri dcéry nakrútil Štefan Uher v roku 1968 (3). Jeho príbeh je jednoduchý – ako balada. More sĺz, kvapka smiechu. Skúpy sedliak nechce deliť svoj majetok. Pošle preto svoje tri dcéry do kláštorov a statok prenechá synovi. O majetok však aj tak príde. Ukradnú mu ho komunisti, ľahko z cudzieho brať, ľahko z cudzieho dávať, a on je ako kulak spolu s rodinou svojho syna násilne presídlený do dediny, ktorá ani nejestvuje. Rozzúrený syn naňho zdvihne ruku a otec hľadá pomoc u dcér. A ty, dcéra najstaršia, choď bojovať za otca. Kláštory však medzitým komunisti prepadli a zlikvidovali. Najstaršia odišla z rehole a zatrpknutá otca neprijme, stredná v reholi zostala a stará sa v ústave o slabomyseľných. Postarať sa o otca odmieta a ten sa obracia k najmladšej, ktorá plná pokory a vernosti slúži Bohu. Kláštor jej rádu zničili, rehoľa však vytrvala a mníšky vo svojich habitoch spolu trpezlivo znášajú všetok útlak. Z kláštora boli vysťahované na štátne majetky, kde z nich vytvorili brigádu na výpomoc pri žatve. Práve tu otec nachádza svoju dcéru a u nej odpustenie a prijatie. Kvôli nemu však ona musí opustiť rehoľu. Ja, otecko, ja pôjdem, ja bojovať ja budem. Príbeh otca a dcér však tvorí len jeden prúd, jednu vrstvu filmu. Popri ňom sledujeme smutný príbeh rehoľných sestier, dosť silných, aby odolali neustálym útokom komunistov, príliš slabých, aby zniesli poníženie od zábavybažných dožinkových ľudových más. Sledujeme príbeh samotných komunistov – pôvodcov tých neslávnych udalostí – a zisťujeme, akí sú vlastne slabunkí, hlúpučkí a smiešni. Súdruhovia netušia, čo si počať s mníškami. Na svojich nekonečných posedeniach pri chlebíčkoch a pálenke veľa rozprávajú, nič nepovedia, a nie a nie pochopiť, odkiaľ rehoľníčky berú silu tvrdo pracovať, modliť sa, na doskách spať a to všetko oblečené v skromných uniformách. Dosky im za matrace vymenili, látku na civilné šaty zadovážili - zcivilizovať ich treba - učebňu zhabali, vysťahovali ich, a ony stále nič. Verne spolu a s Bohom držia. Ale je tu problém, je žatva a kláštorná čata podáva najlepšie pracovné výsledky, nemožno ju rozpustiť. Na súdružskej operatívke môžeme si vypočuť aj formuláciu, ktorá dokonale napĺňa základnú doktrínu boľševika: „Súdruhovia, zásada je takáto. Ak oni upevnia svoj kolektív, tým narušia náš. Ale ak my narušíme ich kolektív, tým svoj len upevníme.“ To je hlavný rozpoznávací znak pri určovaní boľševika: nič užitočné nevytvorí a spľundruje čo sa dá. A podľa toho kľúča zisťujem, že práve takí dnes sedia v našej vláde a v parlamente. Sú všade, neujdeš pred nimi. Ale treba sa ich báť? Sú oni hodní našej bázne? Ničoho nášho nie sú hodní. Čistá baladická hudba Ilju Zeljenku predstavuje vnútornú prostotu a dobrotu najmladšej dcéry v kontraste s všadeprítomným rozkladom mravného zákona spoločnosti. Kamera Stanislava Szomolányiho vrství jednotlivé významy príbehu: Vyschnuté stromy, zbúrané domy, rozbité cesty sú znakmi úpadku; kone uväznené v ruinách znamenajú neslobodu; zúrivé psiská sprevádzajú svojich súdruhov a ich štekot ruší ich zasadania - sú symbolom strachu a bezmocnosti. viac tu: http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2010/05/03/nicoho-nasho-nie-su-hodni-pocta-stefanovi-uherovi/(10.5.2010)
-
vojo
Odvážné, silné, obrazy naplnené symbolmi to je dielo, ktoré je univerzálne odhliadnuc na dobu a miesto vzniku opisujúce "polčas ľudského rozkladu".(28.12.2010)
-
Flakotaso
Slovenský režisérský velikán Štefan Uher na pozadí konfliktu komoušů a ženského kláštera skvěle vykreslil nesmyslnost a naivitu obou přístupů.(30.6.2010)
-
lenzi
"Sú všade, pred nimi sa nikde neschováš." Bohužiaľ, tieto slová z filmu platia aj dnes, keď človek pozrie do parlamentu alebo do vlády. Film patrí medzi lepšiu Uherovu kvalitu a na svoju dobu bol taktiež dosť odvážny.(7.6.2009)
-
Jimbopepo
Myslím, že názov je trochu zavádzajúci, lebo vzťah otca a dcér (aj to v podstate len k jednej) je len vedľajšou líniou. Tou hlavnou je socializácia dediny a ľudí, tu zobrazená na členkách mníšskej rehole, a osud sestry Klemencie. Autori neskĺzli do bezduchej obhajoby doby, neboja sa poukázať na temné stránky a svojím spôsobom sa vysmievať "budovateľom svetlej budúcnosti". Samotné mníšky sú prezentované ako robotné ženy, ktoré môžu byť pre spoločnosť prínosom, sú však manipulované zvrchu, diktátorskou sestrou predstavenou, akousi sestrou Ratchedovou (Prelet nad kukučím hniezdom) slovenského filmu. Tragika filmu napokon nepadá ani tak na osud mníšok či na poníženého otca, ale na mladú sestru Klemenciu, na ktorej leží dvojitý spoločenský hriech - je služobníčkou Boha a dcérou kulaka. Napriek tomu, že na ňu socializmus zvodne volá, je jej šťastie v nedohľadne. Technicky výborné - kamera, réžia, herci. Chcelo by to trochu dotiahnuť scenár, ale inak to lepšie zo slovenského filmu.(24.1.2010)
-
reiser
Film zobrazujúci starú ideológiu (už samotné to slovo nenávidím), ktorá je pohlcovaná ideológiou novou, resp. náboženstvo vs. komunizmus, nám ukazuje kto mal v daných časoch jasne navrch. Téma je to dobrá, na starých slovenských hercov nedám dopustiť, ale viem si predstaviť tento film o niekoľko desiatok minút dlhší a niektoré veci rozpitvať hlbšie, napr. príbeh starého Majdu, ktorý bol (aj keď je uvádzaný ako hlavná postava filmu) oproti hlavnej téme odsunutý na vedľajšiu koľaj.(24.12.2009)
-
pierre9
S ohľadom na dátum výroby fajn film. Síce bez akéhokoľvek vykreslenia postáv, ale inak ok.(30.6.2010)
-
Prubner
Původně jsem myslel, že film bude o osudu otce a jeho tří dcer, ale tato linie je zcela zatlačena do pozadí satirickým líčením trapné snahy vedení družstva převychovat skupinu jeptišek. Nevím, jestli to byl záměr tvůrců, nebo se jim satirická linie jaksi vymkla z ruky, ale každopádně je to docela působivé, trefné a figury komunistů v čele družstva v některých momentech skoro připomínají postavy z Formanova filmu Hoří, má panenko.(26.6.2010)
