poster

Boxer a smrť

  • anglický

    The Boxer and Death

  • Slovensko

    Boxer a smrť

  • USA

    The Boxer

    (neoficiální název)

Drama / Sportovní

Československo, 1962, 102 min

Režie:

Peter Solan

Předloha:

Józef Hen (kniha)

Scénář:

Tibor Vichta, Józef Hen

Kamera:

Tibor Biath

Scénografie:

Anton Krajčovič

Masky:

Anton Gendiar

Kostýmy:

Anna Liďáková
(další profese)
  • genetique
    ****

    Tematicky príbuzné filmy, spomenuté v komentároch kolegov, ktoré boli natočené aj tak neskôr, som pred týmto filmom ešte nezhliadol, takže príbehom a originalitou ma tento film ohromne prekvapil. Bolo by príjemné a zaujímavé zistiť, že sa tieto filmy so svetovými menami inšpirovali práve týmto snímkom. Jazyková bariéra troj-jazykového filmu bola prekonaná s úplným prehľadom a dokonca aj náročné boxerské zábery a pre hercov v tuzemskej tvorbe v tomto smere nevídané (najmä fyzické) predstavenie by sa malo dať zarámovať. Z tohoto obdobia určite. Akurát dej občas trošku pribrzdí a chvíľu trvá kým sa znova rozbehne, ale keď nabere to správne tempo, tak to stojí za to. 80%.(9.5.2008)

  • nascendi
    ****

    Netradične som tomuto filmu po opätovnom zhliadnutí pridal hviezdičku, pretože je v našich pomeroch výnimočný a nadčasový. Vyniká nielen famóznym herectvom Štefana Kvietika a výbornou kamerou Tibora Biatha, ale najmä tým, že to nie je ani koncentráčnický, ani športový film. Je to film o tom aké podoby môže nadobúdať človek v extrémnych životných situáciách. Páčil sa mi ten autentický jazykový Babylon, ktorý by americký divák vzdal po pár minútach a tiež to, že na filme spred polstoročia čas nehlodal.(17.1.2013)

  • cheyene
    ****

    Drsné, věruhodné - autenticky podané - a působivé. Štefan Kvietik zahrál roli boxera opravdu mistrovsky a pozadu nezůstávají ani ostatní herci. Nejsem si však jistý, zda by se ve skutečnosti mohlo odehrát něco takového, co se zde na konci filmu stalo. Proto nedávám plný počet.(14.10.2013)

  • ScarPoul
    ****

    Vskutku skvelý film. hlavne čo sa týka, slovenských pomerov. Solan vypudoval psychologickú štúdiu človeka, ktorý má šťastie a zachytáva jeho boj ani nie tak o slobodu ako o dokázanie toho že je lepší ako ostatný. Čo sa mu nakoniec vyplatí ale jeho zmysel pre česť a spravodlivosť nakoniec zvíťazí nad pocitom slobody a on sa porazení vracia do koncentračného tábora. V prvom rade tento film nie je taký naturalistický ako by mohol byť. preto vám skôr pripadá že koncentračný tábor je skrátka len vojnový výcvik, s veľmi krutými podmienkami, lenže samozrejme zasadenie príbehu do koncentračného tábora, má jeden jediný zmysel a to ukázať boj obyčajného človeka s výššou mocou o zápas ktorý je vopred určený a má nemenné pravidlá. Biathová kamera je pôsobivá, informujúca a hravá. preto hlavne pri boxerskych zápasoch som mal pocit že sledujem slovenskú verziu Rockyho jediný rozdiel je v tom že Rocky mal bullet timey keď niekomu vrazil do držky. Scenár je preplnený peknými myšlienkami a neskĺzáva do pátosu alebo trápnosti alebo nudnosti a preto je príbeh zaujímavy a pozerateľný aj teraz. Kvietik svojej postave dal nový rozmer a jeho Ján Komínek je zahraní presvedčivo . bez najmänšieho zaváhania. Tak isto Krug v úlohe nacistického veliteľa Krafta si svoju úlohu patrične užil a jeho zápal pre box a jeho pýchu znázornil presvedčivo. Tento film je veľmi dobrý , ale bohužial osobne mi koniec nesedel. Nie že by sa snažil byť poetický ale skrýval mravné poučenie v čase a dobe keď celý okolitý svet nemal ani zdania o mravnosti. a preto mi príde koniec taký priveľmi románoví a neuveriteľný čo je škoda lebo zvyšok filmu je vskutku pôsobivý.(23.12.2008)

  • anderson
    ****

    ČESKOSLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST = 26.1.1964 (7.1.2012)(7.1.2012)

  • - Hudbu do filmu skomponoval Wiliam Bukový (1932, Lučenec - 1968, Praha). Vo filme jej je asi 5 minút, no napriek tomu získala cenu za najlepší hudobný doprovod na MFF v San Franciscu roku 1963 aj preto, lebo predsedom poroty bol na tú dobu mimoriadne progresívny hudobník Luciano Berio. (rudeboy)

  • - Aj napriek zákazu riaditeľa Ústrednej správy Slovenského filmu Pavla Dubovského v auguste 1959 schválila Umelecká rada literárny scenár k filmu. Trvalo viac ako dva roky, kým sa film dostal do výroby. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)

  • - Pôvodne mala film režírovať režisérka Wanda Jakubowska, ktorá prežila Osvienčim. K spolupráci napokon nedošlo, najmä z dôvodu rozdielnych pohľadov na spracovanú tému. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace