Fontána pro Zuzanu

Námet a scenár: Karol Hlávka (na motívy románu Eleonóry Gašparovej Fontána pre Zuzanu) Toto je hlavny dovod pozeratelnosti prveho dielu fontanovej trilogie. Dalsie dva snimky F2 a F3 su uz scenaristicky z pera Dusana Raposa, a zda sa ze Rapos si nevie napisat aspon trochu zmysluplny scenar. Svojho casu jednoznacne velmi uspesny snimok, zostalo z neho nielen par peknych hitov ktore uz zrejme ani nezostarnu ale aj pribeh ktory nam pripomenie sidliskove leto rokov osemdesiatych.... (24.10.2008)

Nemůžu si pomoct, ale vidím ten film asi takový, jaký by mohl být a ne takový, jaký skutečně je. Když si totiž odmyslíte disko motorkáře a naivní kamerové filtry á la "romantické odlesky", je Fontána krásnou mozaikou příběhů z vnitrobloku. Některé z nich jsou chytřejší a trefnější, jiné více "limonádové", ale všechny mají spád, svižné dialogy a vtip. Navíc to není rozházený mišmaš, ale pěkně propojená síť sjednocená starou kašnou. A depresivní, syrový konec je tak super, že to od filmu s takovou pověstí snad ani nejde čekat. Fontána pre Zuzanu je mnohem lepší, než se o ni říká. (22.07.2009)

Výborný slovenský film. Za tým si stojím. Dejovo to síce nie je nič moc, ale malo to tú správnu atmosféru doby, ktorú som tesne minul. Ako som sa tu dočítal, tento film sa dá nazvať aj výpoveďou sídliskovej generácie. Krásna Vejmělková a famózna hudba, ktorá film posunula o * vyššie, si zaslúžia pozornosť. Nebyť toho, že je to SLOVENSKÝ film, hodnotenie by bolo trošku nižšie... 70% (03.08.2015)

V porovnaní s ostatnou tvorbou Dušana Rapoša vysoký nadpriemer, ale na bežné pomery jeden veľmi priemerný film, kde jeho klady sú dobová hudba a herecký výkon Slava Záhradníka (áno, ten Oné z Pacha), inak je to veľmi kŕčovitý až banálny príbeh o dospievajúcej mládeži 80tych rokov. Predabovaná neplnoletá Vejmělková s náhodne odhaleným bujným poprsím je ešte jeden klad, ale ten sa už týka trilógie samotnej (veď ako je možné, že rodená Bratislavčanka hovorí v dvojke československy a v trojke česky? najväčší fail v kontinuite), jej potmavšia kamarátka s bizónmi v podpazuší s hlasom Zuzany Tlučkovej, či postava Zuzaninej staršej sestry, ktorá je tak príšerne naivná a infantílna, že to trieska dverami, už patria k mnohým nedostatkom filmu. Ale ako som spomenul, je to priemer. (15.09.2010)

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)