Koria

„VLÁDY SEVERNÍ A JIŽNÍ KOREJE SE ROZHODLY VYTVOŘIT SPOLEČNÝ TÝM PRO NADCHÁZEJÍCÍ SVĚTOVÝ ŠAMPIONÁT…“ /// Politický jiskření mezi mírovejma průkopníkama. Píše se rok 1991, ve kterém dochází k překvapivému sloučení nesloučitelnýho a my se můžem bavit rozdílnou morálkou, režimem a disciplínou členů společnýho týmu. Zaplesá nejen srdce sportovního fanouška, ale svý si vodnese i fanatickej obdivovatel Artěku. Film je plnej rivality (nejen k soupeřům), která se však postupně mění v přátelství, takže se připravte na patetickej doják, plnej sportovní radosti a spocenejch holek. A jestli čekáte patos, tak to očekávání vynásobte 10x. Vlastně – díky závěru, asi tak 100x! Stejně ale myslím, že si ten turnaj užijete, páč nejde ani tak vo sportovní drama, jako vo to lidský. Sjednocovací agitka, která míchá podprahovou politiku se sportem a lidskejma citama. To já můžu! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) HONG Cha Ok, HYUN Jung Hwa ,LI Bun Hui, YU Sun Bok…. 2.) Jedu jen kusy podle skutečnosti. 3.) Jsem vobdivovatelem 38. rovnoběžky. (ne vole, nemá kozy!...) 4.) Thx za titule ,,mevrt“. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR * AKCE ne NAPĚTÍ * (26.05.2015)

Môže šport spájať ľudí? Samozrejme, že áno... Máme tu dva nasilu rozdelené národy v spoločnom ping pongovom tíme, ktorý po očakávaných počiatočných nezhodách a doberačkách, začne spolu fungovať ako dokonale namazaný stroj. Len škoda, že väčšinou je politika a moc pár narušených jedincov nad zdravým rozumom. Emotívne a príbehovo zaujímavé. Navyše športovým scénam nechýbalo napätie a boli divácky atraktívne zvládnuté. Koniec sa mi v emotívnej rovine už zdal trochu mimo čiaru, ale nebolo to nič hrozné. Veľká spokojnosť. 75/100 (16.01.2017)

Takato nacionalisticky ladena obroda sa netocila ani za studenej vojny, United Korea v ceste za vitazstvom musi prekonavat vsemozne klise prekazky...uber zlu Velku Cinu, nepriazen rozhodcov, chorobu, nepriazen severneho bratra, ktory je samozrejme vacsinou aj tym slabym clankom v rozhodujucich momentoch zapasov. Nalajnovane podla najprevarenejsich mustier, vyuzite vsetky sportove klise, ale.... aj tak to ma svoje caro a hlavne, ak by to malo co i len nepatrne prispiet k buducemu zjednoteniu dvoch krajin (ale jedneho naroda), tak nech filmov podobneho razenia vznika kludne aj nadalej viac. A Bae du-na sice v mramorovom vyraze poslusnej DPRK sudruzky zo zaciatku vo vyraze tvare je takmer identicka s jej ulohou Sonmi-451 v Cloud Atlas, ale sympatie si aj tak dostala ziskat. (17.10.2012)

Je to vydarená športová dráma. Má dosť dobrý príbeh o špičkových kórejských športovcoch stolného tenisu, obzvlášť dvoch najlepších hráčok zo severu a juhu, ktoré sa musia opäť uspokojiť len so striebornou a brondzovou medailou, pretože na číňanky nemajú, ale keď sa obe vlády rozhodnú, že ich týmy pre budúce majstrovstvá spoja, musia aj hráčky prekonať svoje nezhody a spolu skúsiť vyhrať. Spracovanie sa mi páči, ale dalo sa to podať aj o trochu lepšie. Je síce pravda, že prakticky celý film ide podľa plánu a ani tu toho nemá moc čo prekvapiť, jediný doplňujúci prvok oproti iným podobných filmom je prakticky iba vloženie rozdielnosti medzi juhom a severom, ale aj tak ma to väčšinu času veľmi bavilo. Na moje prekvapenie film nemá žiadny dlhý úvod a tak už po pár minútach sú všetky dôležité postavy na spoločnom tréningu v Japonsku a navyše sa film až na pár drobných detailov úplne vyhol všetkým postavám mimo hlavného deja. Zatiaľ čo v ostatných športových filmoch má vždy veľký priestor vzťah medzi športovcami a ich rodičmi a mnohými ľuďmi doma, ktorí im fandia, čo ma skôr ruší, tu sa venuje čisto len dôležitým postavám. A tak hlavne celá prvá polovica je nadmieru vydarená, nemá jediné slabé miesto, vôbec ničím sa nezdržiava, stále sa niečo deje a skvelo sa pozerá aj na obe strany a rozdiely medzi nimi, pričom si k sebe postupne začínajú nachádzať cestu. Ale nanešťastie tretia štvrtina filmu mi už až tak moc nesadla, niečo podobné sa síce kvôli politike dalo aj očakávať a aj na toto sa stále celkom dobre pozerá a pár momentov je výborných, ale napriek tomu to filmu narušilo tempo a určite by som sa bez toho obišiel. Ale aspoň to vynahradzuje zvyšok filmu, ktorý je už opäť hlavne športový, aj keď to zbytočne dlhé lúčenie mi už tiež prišlo skôr rušivé. Čo sa týka samotných zápasov, tak sa síce tiež dali podať aj lepšie, ale bavili ma. Niektoré ma sklamali tým, že stále bolo vidieť len postavy a ich pohyby rukou, nič viac, ale našťastie väčšina je prehľadná a tieto zápasy sú dynamické a občas aj celkom napínavé. A ani tá digitálna loptička mi nevadila. Herecké obsadenie je skvelé, či už perfektné hlavné duo Ha Ji-Won a Bae Doo-Na, postavy trénerov v podaní mojich obľúbencov ako Park Cheol-Min alebo Kim Eung-Soo. A bavili ma aj všetky zvyšné postavy, hlavne zamilovaný pár z oboch strán. Réžia a technická stránka sú výborné, na debutanta je to skvelá práca, až na pár nevýrazných detailov nemám čo vytknúť. A občas sa nájde aj nejaká vydarená vtipná situácia. Tak toto sa mi dosť páčilo, síce komerciu cítiť z každého záberu a keby sa z filmu stratila tá spomínaná tretia štvrtina, tak by sa vôbec nič zlé nestalo, ale športové filmy mám rád a tento patrí medzi tie najvydarenejšie, hlavne kvôli množstvu mojich obľúbencov. Dostal som viac, ako som pôvodne čakal. 78% (26.08.2012)

"Už nie sme Sever ani Juh, teraz sme Korea!..." Film zo športového prostredia-stolného tenisu je natočený podľa skutočnej udalosti a z dnešného pohľadu sa to zdá už neuveriteľné, pretože odvtedy sa tieto dva štáty opäť niekoľkokrát vážne rozhádali. Otázne je koľko divákov zo Severnej Kórei film videlo, ale je jasné, že film je určený v prvom rade Kórejcom. Počiatočná rivalita i postupne vybudované priateľstvo, to sa dalo čakať. Sú jedným násilne rozdeleným národom, takmer celý film si drží slušný kvalitatívny štandart a divák fandí Kórejcom tak ako nikdy predtým. Maďari, Francúzi ani Čína dnes nemajú šancu... Problém vidím iba v tom nešťastnom závere, v tom sa asi zhodneme všetci. Uplakané scény lúčenia nemajú konca a tu by som to rázne prestrihal a výrazne skrátil. Skutočné fotky z tejto udalosti, ktoré vidíme v závere filmu naozaj ukazujú dojatie i smútok, ale netreba z toho hneď robiť pohreb...70%. (26.10.2014)