Lunik IX (TV film)

Sídlisko Luník IX. v Košiciach je v médiách zobrazované často ako nebezpečné ghetto, plné kriminality, neprispôsobivých Rómov a špiny. Opakovaním sa tieto informácie iba znásobujú a Lunik sa stáva akousi ikonou súčasnej situácie, typickým príkladom, ako sa "rómsky" problém nedá riešiť. Nemyslíme si, že informácie v médiách sú mylné, určite však neprinášajú pravdivý, celistvý pohľad na vec.
Sídlisko Lunik IX. bolo postavené v osemdesiatych rokoch 20. storočia s cieľom poskytnúť Rómom z okolitých osád bývanie a vyriešiť, hoci násilím, problém s ich neochotou začleniť sa do spoločnosti. V začiatkoch fungovania Luníka obývali paneláky Rómovia i nerómsky obyvatelia, v areály boli postupne vybudované škôlky, škola a nákupné centrum. Proces začlenenia do spoločnosti sa však nekonal, pretože v priebehu niekoľkých rokov sa všetci nerómsky obyvatelia vysťahovali. Rómovia, nezvyknutí na existenciu v panelákoch a nenaučení starať sa o spoločný priestor, sídlisko zdemolovali, zaniesli odpadom a vlastnými návykmi a tým urobili LUNIK IX neobývateľným pre ľudí z majoritnej spoločnosti. Deti vyrastajú najmä na ulici, od rána do noci, v zime, či v lete, sídlisko je plné ľudí. Rómovia sú ľudia exteriéru. Deti, ktoré sa napokon dostanú do základných škôl sú však inteligenčne nepripravené, bez sociálnych návykov, ostávajú súčasťou asociálneho prostredia a tým sa stávajú najhoršími žiakmi, najhoršími ľuďmi a tým sa pohybujú v začarovanom kruhu.
Situácia je to neutešená, nie však neriešiteľná. V roku 1997 vznikla na Luníku IX materská škola, dnes ju navštevuje cca 150 detí. Jej najdôležitejším cieľom je vytrhnúť deti z ulíc, naučiť ich kresliť, spievať, hovoriť slovensky, pripraviť ich tak na štúdium na základnch školách, ale aj povzbudiť rodiny v pozitívnych ambíciách, v ceste za zmenou života.
Celovečerný dokumentárny film LUNIK IX. chce ukázať kontrast dvoch svetov. Bezpečný svet škôlky, ktorý deťom prináša poznanie, radosť a zručnosti a divoký svet na uliciach Luníka, plný revu, bitiek, surových detských hier, špiny a neporiadku. A svet rodín, ktoré sa rozhodli vystúpiť zo začarovaného kruhu a začínajú si uvedomovať dôležitosť vzdelania pre deti. Bývajú na Luníku IX, no ich byty sú iný svet, snažia sa ich neničiť, takže sú to akési uzavreté, opancierované "oázy" pokoja.
Vo filme vystupuje niekoľko hlavných charakterov. Sú to predovšetkým deti Alex, Števko, Viktor, Tomáš, Jenny a Janetka, ktoré sledujeme a ktoré nám odkrývajú svet ich rodín a svet škôlkárskych rituálov. A potom je to asistentka Irena, Rómka, ktorá s deťmi v škôlke spieva rómske hity, hrá na klavíry a sníva o živote mimo Luníka. Prirodzenými hrdinami nášho filmu sú pracovníci škôlky, predovšetkým obetavá učiteľka Valika a riaditeľka Anna Klepáčová.
Priebeh filmu je modelovaný časom života v škôlke. Registrácia žiakov a začiatok školského roku, hry v škôlke, návštevy ZOO, či okolia, policajné exkurzie, poobedný spánok a návšteva základnej školy, do ktorej prichádzajú žiaci z Luníka, to sú orientačné a naratívne body, okolo ktorých sa nabaľujú obrazy a situácie z rodín a ulíc sídliska.
Film je nakrúcaný tzv. observačnou metódou. Nezaujímajú nás výpovede na kameru, ktoré majú vysvetľovať situáciu, snažíme sa skôr vytvoriť plastickú štúdiu prostredia a to najmä pozorovaním situácií, rozvíjaním obrazových motívov, emócií a prácou so strihovými asociáciami. (oficiální text distributora)