Rozsudek
-
Ítélet
-
Rozsudok
Drama / Historický
Maďarsko / Československo / Rumunsko, 1970, 91 min
Režie:
Ferenc KósaObsah
-
Dej filmu sa odohráva v roku 1514 a pojednáva o najväčšom sedliackom povstaní v uhorských dejinách - Dóžovom povstaní. Juraj Dóža (Ferenc Bessenyei) je tu ukázaný ako zajatec, ktorý v početných retrospektívach spomína na priebeh povstania a zároveň čaká na rozsudok. Nakoniec je ako ,,sedliacky kráľ" upálený na rozžeravenom železnom tróne. Tento historický film nakrútil maďarský režisér Ferenc Kósa (21. 11. 1937) a v roku 1971 dostal cenu na MFF Karlove Vary. (curunir)
- komentáře
- zajímavosti
- ext. recenze
- galerie
- videa
- v bazaru
- ve filmotéce
- diskuze
Komentáře uživatelů k filmu (4)
-
Terva
Nesnesitelný útisk poddaných vedl v Uhrách počátkem 16. století k mohutnému povstání, které bezohledné velmože vyděsilo........ Scénář - Sándor Csoóri a Ferencz Kósa. Produkce - Tibor Dimény. Hudba - Cornel Taranu. Kamera - Sándor Sára.(10.9.2011)
-
Kangax
Nie je to zlé, dokonca scenár plný retrospektív je kvalitný, ale Dóžovo povstanie by si zaslúžilo určite lepšie spracovanie. (keby také povstanie mali napr. v Anglicku tak už máme asi 20 filmov s týmto námetom)... Komornejšia, psychologická rovina mi nikdy u historických filmov nevadila, ale tu bohvieako nefunguje. Bojové scény tu sú len okrajovo, a veľmi nepresvedčivé. Juraj Dóža (Ferenc Bessenyei) sa tvári dosť nezúčastnene a stoicky, čo mi na uhorského povstalca (určite s horúcou krvou ) vôbec nesedí. Vrcholom v tomto smere je záverečná poprava, ktorú Dóža zvláda ľavou zadnou - skoro to vyzerá že zaspáva od nudy. Pritom ho prinútia sadnúť si na rozžeravený železný trón, a na hlavu mu dajú rozžeravenú korunu. No neviem... či existoval v dejinách človek, čo by pri takejto poprave ani nemukol... Odkaz Juraja Dóžu však je zásadným v Uhorskej histórii, pretože v nasledujúcich 200 rokoch zasahovali podobné povstania túto krajinu jedna za druhou.. Pritom povstalci, od Bočkaya v 16. stor až po Rákoczyho v 18.stor sa vždy nazývali na počesť Dóžových bojovníkov: Kuruci (krížiaci) .(23.2.2011)
-
gumli
Juraj Dóža sa správne volal György Székely(Juraj Sikul,Juraj Sekeľ) a nebol to Maďar ale Rumun.Meno Juraj Dóža(György Dózsa ) sa začalo používať až o niekoľko desaťročí neskôr,oficiálne ho historici začali používať až v 19.storočí.A nebol to žiadny sedliak ale zeman,hoci vi filme z neho spravili obyčajného sedliaka.Ak by bol sedliak,tak by z neho kráľ Vladislav Jagelovský neurobil dvorného rytiera a ostrihomský arcibiskup by ho nevymenoval za veliteľa križiakov,ktorý sa sústreďovali v okolí Budína.Ináč je to jedná z najvýznamnejších postáv uhorských dejín,pretože Juraj Dóža bol na čele najväčšieho povstania v dejinách Uhorska.Nie je to zlý film,ale to by chcelo naozaj veľmi skúseného režiséra a veľké množstvo peňazí.Pretože boje v tomto filme takmer nie sú,a tých pár bitiek nestojí za reč.Po tejto stránke film nestojí za nič.Ale za pozretie určite stojí,už aj preto,že o tejto historickej postave asi neexistuje žiadny iný film.Škoda je,že známy rumunský režisér,medzinárodne známy(Boj o Rím,Dákovia,Posledná krížová výprava) sa nepodujal natočiť film o tejto historickej postave.Predsa len ,obaja sú Rumuni.Možno sa ešte niekedy dočkáme aj veľkofilmu o tomto mužovi,ktorý urobil najväčšiu vzburu v histórii Uhorska.(24.10.2011)
-
brasek
Snímok sa čiastočne drží istých známych historických skutočností, ale podľa môjho osobného názoru nijako sa nevymyká kvalite priemerných historických filmov. Podľa všetkého meno Dóža sa začalo používať až po pár rokov po smrti vodcu povstania a nejednalo sa o sedliaka, ale o sedmohradského šlachtica. Neviem, či tieto skutočnosti už boli známe pri natáčaní filmu, ale vo filme som ich nepostrehol. Celý film sa nesie v duchu spomienok, riešenia konfliktov, filozofovania a súdu... na bojové scény sa nezabudlo, ale stoja za babkin prd.(8.8.2010)