Reklama

Reklama

Rok 1914. Přichází válka a s ní i odchod mužů na frontu. Její dopad a krutost pocítí i jedna zapadlá oravská vesnice Ráztoky, kde po odvodech zbydou pouze starci, mrzáci a ženy – mezi nimi i mladá a krásná Eva Hlavajová (E. Vášáryová). Ta, jako spousta dalších žen, zůstala na všechno sama a může jenom doufat, že se její láska Adam Hlavaj (Š. Kvietik) vrátí domů živý a zdravý. Fyzicky náročná práce bez pomocné ruky ji však čím dál víc ubijí. Zcela zoufalá přichází prosit místního notáře Okolického (M. Huba), aby zařídil Adamův návrat z války. Ten využívá situace a podlomenou a zoufalou Evu znásilní. Po tomto aktu jí sdělí, že se o navrácení Adama postará, ale nesmí nikdy říct o tom, co se mezi nimi stalo, a ani prozradit otce případného dítěte. Měsíce však plynou, Adam se stále nevrací a Eva mezitím porodí děvčátko. Kromě úmorné práce a starání se o dítě se ale k tomu musí vyrovnávat i s tlakem jejího okolí, které si po narození dítěte na ni začne ukazovat. Eva se tak dostává na hranici svých sil... Sociálně kritické a protiválečné drama o dopadech první světové války na prostý slovenský lid bylo natočeno v roce 1966 podle stejnojmenné předlohy slovenského spisovatele Milo Urbana z roku 1927. Režisérem filmu byl slovenský začínající režisér Martin Ťapák, který k tématice slovenského folklóru měl více než blízko. Sám z oblasti Oravy pocházel, a také byl profesionálním tanečníkem a choreografem, jenž se zaměřoval na lidové tance. Do tohoto dvojdílného snímku zasadil prvky jemu vlastní – lyričnost, baladičnost a důraz na každodenní život a lidové tradice oravské vesnice. Což je patrné i v mnoha jeho filmech jako např. Balada o Vojtovej Marině (1964) nebo v další adaptaci díla Milo Urbana Krutá ľúbosť (1978). (Česká televize)

(více)

Recenze (44)

gogo76 

všechny recenze uživatele

"Chceš vedieť kto ti skántril ženu?..." Živý bič právom patrí medzi najlepšie slovenské filmy, z dedinského prostredia určite a môžem ho pozerať opakovane. Hraje v ňom výkvet slovenského herectva, scenár i réžia je na vysokej úrovni a čiernobiela farba filmu výborne sedí. Pri vrcholných dielach slovenskej kinematografie veľmi často spolupracoval skladateľ Z. Liška. Tu pravdepodobne pre pracovnú vyťaženosť nestíhal, ale jeho zástupca sa za výsledok rozhodne hanbiť nemusí. Na dedinskej atmosféra má hudba veľký podiel. Obraz dediny bez chlapov, plný žien, detí a starcov výborne dopĺňajú neherci v krátkych záberoch, v ktorých dokážete čítať vyčerponosť a bezradnosť. Do filmu výborne zapadol i J. Majerčík v roli veterána z 1. svetovej vojny, ktorý sa vrátil bez ruky a nemý. A Viera Strnisková? To bola božská herečka..."Syna mi vráť!..." Filmová verzia - 80%. Dvojdielna tv verzia - 100%. ()

Shakers 

všechny recenze uživatele

Pre mňa takéto staré československé filmy niesu a pozeral som to len z donútenia v škole, pretože profesor vravel, že to môže byt aj maturitná otázka.Polku som prespal, pretože ma to fakt nebavilo takže snáď si to na maturitách nevytiahnem :-) 35% - 2* ()

mchnk 

všechny recenze uživatele

Osud jedince i celé dědiny v těžké době. Každodenní bič, jenž nevynechává nikoho, využívání moci či svého postavení, ale i trest z davu, přinášející oběti...i ty dobrovolné. Tato malá dědina může být příkladem bezmoci i zlovůle mocných vládců. Bezchybné obsazení a silné individuální příběhy. Pro československé fajnšmekry určitě zážitek. ()

Snorlax 

všechny recenze uživatele

Podobné téma jako v Hriechu Katariny Padychovej je mnohem lépe zpracováno. Slabší první část je vyvážena emocemi napěchovaným druhým dílem. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Pokiaľ by sme hľadali film, ktorý by najlepšie charakterizoval vo všeobecnosti slovenskú kinematografiu, Živý bič by bol skvelý príklad. Adaptácia knižnej predlohy, depresia na slovenskej dedine, krásne zábery prírody, osudový príbeh, muž, navrácajúci sa z vojny, cirkev na vrchole dedinskej hierarchie, hysterické ženy a nakoniec krčma. Len mne pripadá snímanie slovenskej krajiny krajšie vo farbe, ale to je môj problém. Prvá časť je odlišná, ako tá druhá, čo je myslím dobre, skutočne som mal pocit, že pozerám skôr voľné pokračovanie, ako jeden film v celku. Bohužiaľ mám pocit, že pokiaľ ste videli viacero podobných slovenských filmov, tak vás Živý bič emocionálne až tak nezasiahne. 70%. ()

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Výkvet slovenského herectva, veľmi známe dielo, ale čo má totálne sralo bola uplakanosť až urevanosť. Ženská plače, dieťa plače, potom zase narieka tá istá ženská, všetko strašne hlasno, aby sme pochopili, že ozaj trpí. Nervy som mal z toho. Až som skontroloval, či to je naozaj Živý bič, alebo len Bitch. ()

ScarPoul 

všechny recenze uživatele

Živý bič mi jednoducho nesadol. Nie je to zlý film a rozhodne sa jedná o jeden z najatmosferickejších filmov z dedinského prostredia aké som videl. Biathová kamera, robí z každého záberu ódu na dedinský život a každý jeden záber je fantasticky komponovaný. Ťapák má samozrejme skúsenosti z dedinských prostredím a neustále sa k nemu vracia. Už v tomto filme je vidieť, že má pre budovanie scén cit a k tomu všetkému mu sekudnujú fantastický herci na čele z Kvietikom a Majerčíkom. Lenže Mila Urbana a jeho živý bič som jednoducho nemusel. Tam kde ma filmársky Drak sa vracial prekvapil oproti predlohe, tam živý bič nesklamal, ale ani neprekvapil. Knihu som nedočítal a s filmom som mal strašne problémy. Najhoršie na tom je, že všetky zložky sú dokonalé, len mne jednoducho vadia tie neskutočne infantilné výkriky do prázdna, ktoré majú byť akože výkriky zúfalstva. neveril som tomu a preto som sa nedokázal ani s jednou postavou stotožniť. Mrzí ma to, ale nemohol. ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Spoločnosť nám predhadzuje mnohé diela, ktoré máme akoby pokladať za výnimočné, za tie najlepšie v našej kinematografii, napríklad to prehnali s tým Obchodom na korze, ktorý mi až tak výnimočný neprišiel, aj keď bol dobrý, no Živý bič je podľa mňa jednou z najväčších klasík a balád, či všeobecne príbehov o slovenskom ľude, ktorému sa veru ľahko nevodilo. Na strednej škole to podobne ako Rysavá jalovica bolo jedno z diel povinnej literatúry určenej najmä k maturite a musím uznať, že som tomu vtedy až tak veľkú pozornosť nevenoval, aj keď mi to zostalo v pamäti ako niečo silné a nezbavil som sa toho, až časom mi to dochádzalo, aké veľké dielo toto je, aký som bol hlúpy a preto mi je smutno, keď vidím mnohých ignorantov, ako toto dielo zhadzujú. Vžiť sa do života ľudí počas 1. svetovej vojny je ťažké, no presne takto to bolo, vrchnosť zdierala obyčajný ľud, cirkevní hodnostári posielali ľudí na smrť za cisára, odmietali krstiť deti splodené inak, než manželským spôsobom, niektorí kňazi to pochopili, no nemali to ľahké. Taktiež ľud bol apatický a neschopný sa vzoprieť, čo i len pár nadriadeným, no až keď sa vojna z pohľadu Rakúsko-Uhorska prehrala a ľudu povstala možnosť sa s vykorisťovateľmi porátať, až keď prišli domov ich muži, až vtedy zahodili zábrany, no aj zľutovanie. No tá dedinská závisť, sprostota, čo sa týkala ohovárania, vysmievania sa, tá zostala dodnes. To ukazuje najmä samovražda Evy, ktorá sa bála muža a nevedela žiť medzi takým ľudom, ktorí ju odvrhol za nemanželského syna, to dokazuje aj hnev, síce oprávnený, no dotiahnutý do zlého konca na notára, dokazuje to aj odvrhnutie zmrzačeného muža. Vojna, choroby, ľudské zlerobenie a intrigy navzájom a vykorisťovanie cudzou maďarskou vrchnosťou trápili náš ľud a v istom zmysle ho trápia dodnes. Toto dielo sa mi páči viac ako podobné Červené víno, tu chlap radšej zbehol, aby zabíjal iných, či hlavne bratské slovenské národy, tu chlap burcoval apatický ľud, ktorý má dodnes apatiu v sebe a preto má výstižnú hymnu, ktorá mi snáď u žiadneho tak výstižnou nepríde. Stále nás potrebuje niekto zobúdzať, no vždy na to príde, až keď sa tak udeje aj naokolo, keď to dejiny zariadia a preto sme stále skôr otrokmi. Možno Slovenské národné povstanie sa dá považovať za výnimku, no keďže mám odpor k zabíjaniu, mám tu aj trocha dilemu. Niektorí u nás nie sú ovce, tu ňou nebol Adam, no takých máme v národe vždy málo a nikto ich nepočúva najmä zo strachu a tak aj dnes slúžime napríklad americkým záujmom a niektorí ich zločiny naschvál zamlčujú a nútia nevzdelaných a nevedomých podporovať zlo. Živý bič je poetické dielo, no napríklad, čo sa týkalo záverečnej smrti, vzhľadom na to, že ľudia na Orave asi nevedeli dobre až vôbec plávať, aj uveriteľným. Toto nie je žiaden trapas, žiadne preafektované dielo, kde by zlo bolo prehnane zvýraznené ako napríklad v Červenom víne, na tom má zásluhu aj skvelý Mikuláš Huba, no proste to dobro reprezentované Štefanom Kvietikom je niečo, čo sa mi ozaj páči. Klenot našej kinematografie, až sa mi nechce veriť, na čo sa to dal autor predlohy románu, ale na druhej strane u mňa opäť stúpol režisér Martin Ťapák. Dielo rovnako silné ako napríklad Je třeba zabít Sekala, najmä tým, že dobro tam vôbec nezvíťazilo a spravodlivosť sa hľadá, či skôr zmysel a existencia dobra na svete sa hľadá. Je to mierne iné a mne istým zmyslom, čo sa týka dobrých a zlých slovenských vlastností bližšie, no chcel by som ho v prvom rade odporučiť druhým. () (méně) (více)

curunir 

všechny recenze uživatele

Televízny film ,,Živý bič" nakrútený podľa románu Mila Urbana z roku 1927, ktorý bol kompozične rozdelený na dve časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj rozprávajúci o živote v dedine Ráztoky v roku 1917, ktorá je síce ďaleko od frontu, ale jej dopady sú veľmi silné na miestnich obyvateľov. Prvá časť rozpráva príbeh mladej ženy Evy Hlavajovej (Emília Vášáryová)j, ktorej muža Adama (Štefan Kvietik) odviedli na vojnu a jediný, kto jej v tejto ťažkej situlácii môže pomôcť vrátiť manžela späť je notár Okolický (Mikuláš Huba), ktorý však zneužíva svoje postavenie a dokonca Evu zneuctí a jej trápenie ukončí až tragická smrť. V druhom diely sme svedkami úteku Adama Hlavaja z frontu, jeho pomsty na Okolickom a vzbury dovtedy skôr pasívnych dedinčanov proti neznesiteľným pomerom v dedine. Martin Ťapák nakrútil film vtedy s prvotriednym obsadením (dobre zahratá je postava zmrzačeného a nemého Ondreja Koreňa v podaní Jozefa Majerčíka), pričom sa dá povedať, že prvý diel je viacej vydarenej ako druhý. Nič sa nedá uprieť ani výtvarnému spracovaniu a vcelku vydarenej hudbe Jána Zimmera. V kinách sa najskôr objavila skrátená 89 minútová verzia a neskôr mala v televízii premiéru plná dvojdielna verzia. (1. komentár k filmu) ()

Karlas 

všechny recenze uživatele

Film plný emocí, bolesti a zoufalých činů v hlubokém stylu slovenské kinematografie šedesátých let. Pohled na osudy První světové války očima v bezradnosti čekajících žen a matek, které jsou vystaveny zlovůli moci pokleslých jedinců. ()

MikO_NR_1909 

všechny recenze uživatele

Musím sa priznať, že takéto ponuré opisovanie dedinského života skrz typizované postavy slovenských dejín mám radšej, než v odľahčenej a komicko-tragickej podobe. Živý bič je obrovská klasika slovenského naturizmu. Je prerozprávaný akoby realisticky drsne, avšak používa metodologické prístupy naturalizmu, lyrickosti a osudovosti, ktoré vytvárajú zvláštny pocit surrealizmu a neistoty. V televíznom počine trochu stratil lapavosť a dychtivosť. Ťapák bol schopný do určitej miery pracovať s látkou v dramatických vývojoch (krutosť vojny, aj neodvratným údelom Evy Hlavajovej), avšak v televíznej utiahnutosti a šetrnosti šetril aj z hľadiska vizuálnej precíznosti, ktorá nereflektovala na akciu. Tam sa mohol priblížiť všetkým tým dôležitým aspektom, ktorý ponúkalo pero Mila Urbana, pretože tvorilo tu zaujímavejšiu, neverbálnu a fyzicky dotykovejšiu rovinu. ()

topi 

všechny recenze uživatele

Dvojdílný televizní film se odehrává v období první světové války a začínající režisér Martin Ťapák ho natočil krásným poetickým způsobem s obrovským vlivem slovenského folklóru a zobrazuje tak i lidové tradice, které se na začátku 20. století na slovenském venkově dodržovaly. Tohle jsem vždycky na Ťapákovi obdivoval, že dokázal točit snímky, ve kterých byla zjevná opravdovost a upřímná snaha přiblížit se co nejvíce realitě. Klobouk dolů před jeho ranými díly, nikdo to už takhle natočit nedokáže. Věrohodnost je podtržena civilními obličeji starých a upracovaných lidí, většina z nich bez hereckého vzdělání, jenž bezchybně doplňují opravdoví herci, kterým nedělal žádný problém srůst s rolí a mezi neherci působí naprosto přirozeně. Za všechny zmíním roli Mikuláše Huby (bratr slavnějšího Martina Huby, který jako by mu z oka vypadl) a jeho zákeřnou postavu Okolického. Co mě ale dovádělo k šílenství, byl spratek Adamko, který v každém záběru, kde se ukázal křičel a fňukal, jako kdyby ho na nože brali. Ve druhém dílu už je naštěstí klid. Hudbu zkomponoval Ján Zimmer a jeho burácivé tóny tvoří k filmu nezapomenutelnou kulisu. Musím zmínit ještě překrásnej čistej obraz díky HD kvalitě, ve které ho slovenská televize vysílala. Absolutní pastva pro oči!!!! ()

Trevor 

všechny recenze uživatele

Dielo ktoré dokonale vykresľuje slovenskú tvorbu v Československu a je spracovaním jedného z najlepších protivojnových románov napísaných našimi autormi (čo sa týka prvej svetovej vojny rozhodne tým najvýznamnejším) je zároveň naozaj typickým slovenským dielom dlhého obdobia našej kinematografie. Stvárnenie života na vidieku a SNP dostávalo mnoho priestoru a príkladom toho je aj Marek Ťapák v ktorého tvorbe dominujú tieto príbehy. Aj vďaka tomu že samotná predloha je dobrou knihou možno film zaradiť medzi tie najlepšie Československé. ()

dyfur 

všechny recenze uživatele

....tak 21 rokov po vojne vznikol na Slovensku protivojnový film na motívy kolaboranta Milo Urbana (šefredaktor novín Gardista v rokoch 1940-45,ktorý propagoval myšlienky nemeckého fašizmu počas druhej svetovej vojny na Slovensku).Tomu sa teda povie PARADOX.Zaujímalo by mňa aké protivojnové dielo by napísal z obdobia druhej svetovej vojny.........Filmu sa až na pár prehnane patetických scén nedá nič vyčitať aj keď kniha je lepšia -pôsobí silnejšie a sú tam viaceré témy rozvinuté a nie také "ufiknuté" ako vo filme.PS: pre prof.Fraňovú - s odstupom času si myslím,že môj referát o tomto diele mal naviac ako na dvojku :) ()

zdenotvor 

všechny recenze uživatele

Film zobrazújuci nezmyselnosť vojny,perfektne natočený,super herecké výkony,práca s kamerou,zobrazenie dedinského prostredia.....Aj keď podobné filmy zrovna nemusím a pozeral som ho podobne ako Shakers z donútenia,napriek tomu som bol nakoniec veľmi spokojný a dávam 4* ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Film z dedinskeho prostredia, kde chyba muzska cast populacie, kvoli svetovej vojne. Nestrhne to dostatocne, a film nema dostatocne vysperkovane dialogy, oproti povedzme Kladivu na Carodejnice. Na 60-ky ide stale o kvalitu, ale Bielikov Majster Kat je o cosi lepsi /ta neopakovatelna osmanska cast filmu, to boli proste vizualne orgie/, alebo vyssie u mna je aj film Ostre Sledovane Vlaky s Menzelom na reziserskej stolicke. 58 % ()

majo25 

všechny recenze uživatele

Priznám sa, keď som videl tento film prvýkrát, bolo to ešte v škole v rámci výčby slovenskej literatúry a jej klasikov. Bol to jeden z veľmi malého počtu filmov, ktorý nám bol pustený v rámci výučby; fakt, pustených filmov by sa dalo spočítať na prstoch jednej ruky (Ťapákovci, Živý bič, O myšiach a ľuďoch, Na západe nič nového,...a ešte nejaký). Samozrejme a pochopiteľne, stredoškolákov takéto filmy absolútne nezaujímajú. Napriek tomu som si z neho zapamätal výkon Mikuláša Hubu a vždy, keď počujem jeho meno, keď o ňom niekto v telke rozpráva, vybaví sa mi ako prvá práve jeho scéna z tohoto televízneho filmu. Ale späť k filmu. Teraz po mnohých rokoch (a v digitálnej retuši) vidím krásu tohoto filmu, jeho majstrovstvo i vtip, zaujímavú réžiu Martina Ťapáka a široký psychologický rozmer, ktorý do svojho príbehu vtisol Milo Urban. Síce by to išlo aj bez toho lyricko-poetického spracovania, ale to by nebol Ťapák, aby to tam nedal. No a Hubov výkon je naozaj hodný majstra. ()

SeanLSD 

všechny recenze uživatele

Typická slovenská klasika, ktorá sa za každých okolností venuje životu na slovenskom (pardon, hornouhorskom) vidieku, pretože len tam je to "pravé slovenské", spisovateľovi známe a filmárovi ľahko prístupné. Modernizmus románu sa do filmu až tak nepreniesol, je to film pekný a zvlášť emocionálny, ale až príliš tradičný. Priviedol ma k úvahe o odlišnom starnutí filmu a literatúry. Dnes, pri všetkých tých veľkolepých vojnových filmoch, je ŽIVÝ BIČ dobrý predovšetkým k uvedomeniu si, čo za vojny obnášal život v zázemí, že to tiež nebolo med lízať... ()

dr.fish 

všechny recenze uživatele

Jako ilustrace poměrů na Slovensku během první světové války asi dobré, ale příběh by se určitě dal vyprávět mnohem záživněji, bez neustálých nářků přítomných bab. Také hudební skladatel složil svou symfonii původně asi pro nějaký jiný účel. Velmi obtížně sledovatelné. Pan Ťapák zkrátka není režisérem mého srdce. 55% ()

Reklama

Reklama