Železná díra

Každý ďalší film je potvrdením Barabášového filmového majstrovstva. Akékoľvek prostredie - či už sa jedná o exotický dažďový prales, alebo o veľhory, dokáže zachytiť špecifickým spôsobom - využívajúc rôznorodú techniku a subjektívny pohľad, ktorý s jeho filmov, robí dramatické a dobrodružné spektákle. Trou de fer zachytáva štvoricu - s Palom - päticu dobrodruhov, ktorý chcú tento kaňon prejsť. Či už zachytenie príprav, samotného postupu, ktorý má rôznorodú náročnosť, alebo značne štylizovaných záberov - ktoré využívajú počítačovú animáciu, je podané ako snaha návratu k prírode zo všetkým čo k tomu patrí. Barabáš zachytil raj, ktorého obklopuje zo všetkých strán voda, a ktorý ukazuje jedno z najzaujímavejších a najnedotknutelnejších miest na našej planéte. Využívanie špecifík - ako zavádzajúca dramatizácia - výpovede účastníkov , ktorý rozprávajú o tomto dobrodružstve s úctou a s iskrou v očiach a monumentálne zábery podfarbené výnimočnou hudbou, tvoria jadro Barabášovej tvorby, ktorú dokáže prekonať, len on sám. (02.12.2011)

Niečo podobné ako v prípade Tepuy - Cesta do hlbín Zeme, aj keď tento dokument nemá tak silnú atmosféru. Zábery a dramatická výprava do málo prebádaných území našej planéty sú však famózne a tradične barabášovsky vysokokvalitne spracované. Pritom ide určite ťažko točiť kvalitné zábery, keď sa neustále musíte sústreďovať na neurobenie chýb pri fyzicky náročnom zostupe. Dokument ubehol ani voda, čo sa mi napr. pri 'etno'barabášovkách takmer nestáva. Netušil som dve veci: že už existuje aj také 'zamestanie' ako kaňonista a že obrie vodopády sa nenachádzajú len niekde vo vnútrozemskej pevnine ale aj na tak malom (a dovolenkovom) ostrove, akým je Reunión (nevem preto, čo pri tagoch robí 'Madagaskar'). Opäť pri barabášovkách chválim doprevádzajúci komentár. (09.08.2019)

Milovník prírody akým som aj ja, by takéto dokumenty uvítal častejšie. Možno je to ale práve dobre, že niečo takéto uvidím naozaj len zriedkakedy, pretože je to v konečnom dôsledku balzámom na dušu. Presne o tomto to je, sila priateľstva, divoká príroda a túžba po nespútanom dobrodružstve. Krásne scenérie, kolmé steny, vodopády, poriadna dávka napätia a adrenalínu, príjemný komentár - to je Trou de fer, dokument ktorý vám ukáže pravé hodnoty života. (24.02.2012)

[IFF 2011, Bratislava] 50 min. je strašne málo a v momente kedy má dojsť do tuhého, nastane koniec. Neviem prečo sa to utlo tak skoro, ale faktom ostáva, že "živé" zaznamenanie výpravy 5-člennej expedície po skalnatých previsoch, strmých vodopádoch a zarastených "bushoch" má žeravé emocionálne jadro. Pulzuje v telách odvážlivcov pre ktorých nevypočítateľné sopečné koryto "Trou de Fer" nie je varovnou výstrahou, ale veľkou výzvou. Poháňa ich kupredu, zvýhodňuje ich v zápolení s vegetáciou, je stavebným kameňom úspechu. Potvrdzuje, že pokiaľ niečo veľmi chceme, tak sa to za prispenia/súznenia mikro (agilita, vôľa, zápal) a makro (štastie, prostredie, interferovanie ľudským faktorom) aspektov dosiahnuť dá. Miroslav Dušek, Jaroslav Holeček, Natália Borecká, Pavol Barabáš, Martin Chroumal-gratulujem a smekám. (14.11.2011)

Už delší dobu mám sen se na Reunion někdy podívat, vožrat se s negrama a pak zdolat 2 hlavní kopce (Piton des Neiges a Piton de la Fournaise) ale do té ďoury bych teda nevlezl.)) 14 mrtvých z 10ti expedic mluví za vše. Tak klobouk dolů za to že tam nepochcípali a dovezli nádherný záběry abysme si mohli kvalitně vyhonit. Jinak přimej let z Paříže je lambáda, teď jen pobodat pár důchodců a valíme. (11.01.2012)