poster

Futurologický kongres

  • Izrael

    The Congress

  • německý

    The Congress

  • Francie

    Le Congrès

    (Francie)
  • slovenský

    Futurologický kongres

  • anglický

    The Congress

Drama / Sci-Fi / Animovaný

Izrael / Německo / Polsko / Lucembursko / Francie / Belgie, 2013, 122 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Tom_Lachtan
    ***

    Od poměrně současného tématu virtuálního herectví po kozaté delfíny ve zdegenerované společnosti? Jde to, ale místama je to zbytečně nesrozumitelné a zamotané, přitom hlavní myšlenka rozhodně není nijak složitá. Animace je sice pěkná a je tam pár nádherných okamžiků, ale dost často sklouzává ke zcela zbytečné karikatuře a to navíc v momentě, kde selhává i děj, tahle kombinace stvořila cca dvacet prázdných a nudných minut, které dokonale kazí dojem, přitom závěr je minimálně fajn. Ari Folman je dobrej, ale tady si nejspíš vzal moc velké sousto. Nebo si prostě jenom chtěl kreslit podobné hovadinky jako kozaté delfíny, kdo ví.(12.1.2014)

  • RasputincZ
    ****

    Tak trochu Perfect blue, tak trochu satira o krizi kinematografie, tak trochu Matrix, a tak trochu film, který v mých očích dorovnal, ne-li převýšil kvalit Valčíka s Bašírem. Perfektně pojatá halucinogenní jízda, kde se opět prolíná animovaná část s částí hranou. Max Richter předvedl po Lore další parádní soundtrack, který obzvlášť silně rezonuje během scény "prozření", který má podobný šokový efekt jako scéna s mrtvou holčičkou ve Valčík s Bašírem. Silný zážitek, který si dám určitě znova.(2.7.2013)

  • Madsbender
    *****

    Sunset Boulevard 21. storočia. Alebo Matrix, Inception, Ghost in the Shell, Paprika. Vlastne aj Metropolis. Le Congrès je koniec koncov ničím viac, než povrchne "komplexnou" aktualizovanou variáciou vyššie spomínaného, ktorá sa oddáva bujarým "one-of-a-hell-trip" hrátkam na poli čisto účelnej odosobnenej dystopickej vízie sveta veku X. Splývanie dvoch rovín reality, Langovská utópia života "tam hore" a vytrvalá ignorancia toho "sveta dole", veľké posolstvo ako pozadie pre čisto intímny príbeh jednej ženy. A metamorfózy herca prestupujúceho dekádami nezastaviteľného pokroku (motív, ktorý snáď nemôže byť klišovitejší). Revolúcia sa nekoná, Folman neprináša nič nové - okrem jednej jedinej veci. Keď sa pozornejšie zahľadíte na hore spomínané tituly, udrie vám do očí jedna vec - a to, že sú jasne rozdelené na filmy čisto hrané a čisto animované. Folmanov najväčší, skrytý úspech spočíva v úspešnom vymazaní tohoto rozdelenia v prospech funkčnosti zamotávajúceho sa koherentného systému realít univerza a vnútornej logiky filmu. Rovnosť týchto zložiek audiovizuálneho poňatia, zámerne hraničiaceho s grotesknou karikatúrou a miešajúceho originalitu s odpisovaním a výstrelmi naprázdno, neponúka nič viac a nič menej. Len jeden zvláštny trip, ktorý má istý, tu viac, tu menej funkčný presah. Ale vďaka jeho šialenosti v určitých momentoch a Robin Wrightovej, ktorá je rovnako uhrančivá v oboch podobách, je to miestami napriek všetkému takmer dokonalé. 90%(15.8.2014)

  • KlárkaS
    *****

    Valčík s Bašírem to sice nepřekonalo, ale hudba Maxe Richtera je opět na koupení soundtracku a Ari Folman se řadí mezi už tak dost početnou židovskou filmařskou elitu. A slzy byly.(KVIFF 2013)(1.7.2013)

  • maddy
    ****

    Najambicióznejšie, najoriginálnejšie, najexperimentálnejšie, najodvážnejšie a najprekvapivejšie sci-fi za posledný roky. Od Futurologického Kongresu som čakal "artový gýč", ktorý bude bez rozmyslu miešať hrané scény s tými animovanými, nakoniec som však dostal originálne poňatý až dystopický sci-fi film, ktorý dokázal naservírovať oveľa vážnejšie témy a depresívnejšiu atmosféru ako som predpokladal. Jedná sa o skutočne ambicióznu psychologickú sci-fi drámu, ktorá postupom času prináša čoraz viac filozofických tém na zamyslenie. Zo začiatku pomaly buduje vzťah k ústrednej postave odpísanej herečky (skvelá Robin Wright), uštipačne rýpe a kritizuje fungovanie Hollywoodu, aby sa po hodine mohla z tejto satiry na filmový priemysel stať prechodom do animovanej časti až taká halucinogénna jazda, akoby ste dostali dávku LSD priamo z obrazovky. Tento prechod do polhodiny trvajúceho animáku má svoje opodstatnenie a nie je len prázdnym, nezmyselným úskokom bez hlbšieho zmyslu. Mení sa tempo, mení sa atmosféra, obmieňajú sa myšlienky a zo satiry sa film zmení na funkčnú metafora súčasnej spoločnosti umelo vytvárajúcej ideály, resp. individualisticky idealizujúcu samú seba. Dokazuje sa tu mimoriadne hravosť režiséra, aj keď mi tá animovaná časť prišla v určitých momentoch až príliš prestrelená s veľmi karikatúrnymi postavičkami, ktoré bola občas nahádzané do záberov bez ľadu a skladu až všetky nápady režiséra pôsobili ako taký mišmaš. Každopádne následný dystopický záver ma doslovne odzbrojil a priniesol prekvapivé vyústenie, pri ktorom som vôbec nečakal, že sa film vydá práve takto odvážnym smerom. Tam už po intelektuálnej stránke pracuje na plné obrátky a začne perfektne fungovať aj po tej emocionálnej (hlavne takmer až šokový prechod z animovaného obrazu späť do toho hraného). Veľkú úlohu zohráva aj vynikajúca hudba od Maxa Richtera, ktorá sa plne prispôsobovala postupne sa meniacej atmosfére a striedala ako hravé, tak aj stiesnené, až omamujúce melódie. A aj keď mám ku Congressu pár ďalších výčitiek ako napríklad kolísavé tempo, tak sa jedná po veľmi dlhej dobe o napodiv inteligentné (nedajte sa vôbec odradiť tým, že prostredná časť je animovaná) a hlavne netradičné sci-fi. V svojej podstate neskutočný filmový trip, avšak s neuveriteľne silným presahom. Pre bežných mainstreamovo zameraných divákov asi nestráviteľné, pre tých náročnejších, ktorí sa neboja odvážnych filmových experimentov však veľmi príjemné prekvapenie (naposledy si takto netradične dovolili zaexperimentovať snáď len súrodenci Wachovski s Cloud Atlasom ... aj keď tie dva filmy samozrejme nie je možné zrovnávať). CELKOVO: 3,5* (7/10)(20.6.2014)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace