Návraty k prameňom (TV film)

Pri štyridsaťročnej histórii SĽUK-u .
Začiatky Sľuku - z nácviku v sále rusoveckého kaštiela, - tanec, spevácky zbor, orcehster, hovorí Tibor Andrašovan o rôznorodom zložení členstva v úplných začiatkoch to boli mladí ľudia z celého Slovenska,ktoprí priniesli folkl.prvky z Detvy, z východu, ap. prvým skladateľom bol prof. Alexander Moyzes,ktorý vytvoril 1.program Sľuku a určil aj jeho umelecké smerovanie, prehodnotil folkl.základ do vyšej umeleckej podoby. Vznikol štylizovaný folklór, ale tak, aby nestrati svoj pôvodný kolorit.Prvé vystúpenie Sľuku bolo 29.aug.1949 pri príležitostio 5.výr.SNP vo Zvolene. Hovorí Andrej Pavlík, akademiko prítomnosti vládnych činiteľov - Zápotocký, Clementis, Slánsky, Šmidke, Husák, Novomestký,... Úspech 1.predstavenia pod Zvolenským hradom vyvolal po celom Slovensku obrovský záujem o SĽUK. Nasledoval mesačný vlakový zájazd po Slovensku, ktorý sa skončil predstavením v bratislavskom amfiteátri.
Sľukári opustili pôv.domov na Sliači, presťahovali sa do Piešťan. V tom čase iískal Tonkovič do súboru 2 posily - herca SND Martina Ťapáka a ten zagitova študenta medicíny Juraja Kubanku, ktorý patril do Lúčničiarskej skupiny odzemkárov. Obaja sa podielali na vzniku 21.sľukárskeho programu, s ktorým sa Sľuk predstavil 1.mája 1950 v bratislavskom amfiteátri. A najeseň 1950 získal Sľuk definitívne sídlo - kaštiel v Rusovciach. Vtedy do SĽUKu nastúpila generácia, ktorá držala súbor takmer štvrťstoročie. Pôvodne amatéri, so znalosťou len svojho domovského štýlu,
Úspechy Sľuku pobohatili aj filmovú tvorbu. Film Rodná zem mimoriadne opvplyvnil popularitu Sľuku, po úspešných zájazdoch v Maďarsku a v Sov.zvaze pricestoval začiatkom mája 1956 Sľuk do Paríža.Na predstavení v divadle na Champes Elesees prišiel sám Luis Aragon,a získali si rešpekt a obdiv Parížanov/ film.zábery sľukárov v uliciach popri Notre Dame.../
Na zájazd do Mos spomína Heda Melicherová, kde sa mali možnosť zoznámiť s umením Berjozky, Mojsejevovcov,tento pobyt ovplyvnil aj umelecké smerovanie súboru /ukážka z baletného nácviku/. Umenie sa presúva z polohy nadšených naturščikov do polohy zapálených umelcov. Mimoriadnou udalosťou, kedy Sľuk nemohol chábať bol 3.november 1956./zábery do tel. štúdia v bratislavskom PKO, kde začínalo 1.vysielanie ČST.Koncom roka 1956 ide súbor na trojmesačné turné po juhovýchodnej Ázii/ ceylón, kambodžas, Tutrecko, Bobbai /František Grendár, konferenciér Sľuku, spomína, ako tu vystupovali na futbalovom štadióne, v Indonézii dokonca prezident Sukarno dal vo svojom paláci postaviť javisko a do prezid.paláca pozval na recepciu celý súbor.
Scénickú výpravu, najmä kroje kreovali výtvarníci, kroje a korálkové nášivky sa robili v špecializovaných dielňach po Slovensku. Do Sľuku pricádzali návštevy, napr. umelecké súbory z Moskyv, kozmonautka Tereškovová, ale aj National Theatre z Paríža s najlávnejším jej členom Gerardom Philipom, Chruščov dostal opasok, ktorý mu mal dodať silu na viedenské rokovania s americkým prezidentom Keneddym. Anna Cigánová, jostýmová návrhárka starostlivo dbá na výber každého kusa kostýmu, aby sa Sľuk pri oslave výročia zaskvel v plnej kráse aj v najslávnejšom "kuse" - s názvom Podpolianska mlaď.
Na záver zhodnotí 40-ročnú cestu Sľuku Martin Ťapák medzi iným aj slovami básnika . ...a diamant v hrudi nezhnije. (oficiální text distributora)