Brána do záhrobí

Nie som žiadnym veľkým fanúšikom talianskej hororovej kinematografie. Samozrejme poznám mená, ako Fulci, Bava alebo Argento, viem, čo je to giallo a milujem PHENOMENU, každopádne fanúšik nie som. BEYOND (známy pod viacerými alternatívnymi názvami ma ako dieťa minul. To vysvetľuje absenciu „nostalgického čara“, akým sa oháňajú niektorí diváci, ktorí tento šialený krvák videli ako malí a dávajú mu preto 100%. Napriek tomu, že som sa k snímke dostal až ako dospelý, atmosféra je poriadna. Najskôr sparný južanský vidiek s močiarmi a tajomnými opustenými obrovskými domami s vlhkými pivnicami, potom noc, počas ktorej ožívajú zombíci a zásobník v revolveri sa zázračne nabíja. Bavili ma dokonca aj herci (najmä ten, čo sa podobal na Jacka Nicholsona), čo je u talianskych hororov takmer zázrak. Gore je fascinujúco hnusné (to je pochvala) a úplne záverečná scéna je až... hm... filozofická? P.S. Samozrejme, skoro v žiadnom talianskom horore nemôže chýbať scéna, v ktorej domáci miláčik zožerie svojho majiteľa. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/151929/E-tu-vivrai-nel-terrore-Laldil224-The-Beyond-80.html (02.06.2007)

Atmosféra mohla být hustší, pozadí příběhu promakanější a některý masky míň komický, ale jinak je "Brána do záhrobí" (viz Otrlý divák 2007) docela sympatický dílko. Mám chuť dát snad i čtvrtou hvězdu za tu skvostnou závěrečnou scénu, která ve mně vyvolala TEN nedefinovatelný pocit, který má člověk po dočtení opravdu dobrého hororu... (3,5*) (19.03.2007)

Osmdesátková splatterová záležitost, na které se maskéři vyřádili dosytosti, no i přes to, že film obsahuje několik opravdu kvalitních, hnusících se scén, nemůžu dát lepší než průměrné hodnocení. To jest díky hned několika faktorům, kterými jsou nezajímavý děj, v pár případech močopudné gore efetky a otřesná 80's disko hudba. Hororovému fanouškovi by tohle utéct nemělo, ale pro vybíravce tohle není. 65% (20.04.2014)

Mám rád taliansku tvorbu a Fulci je pre mňa pomerne známe meno, no doposiaľ som od tohto majstra videl len skvelý Pastor Thomas čo musím napraviť. Bál som sa, že sa mi film nebude páčiť pretože je dej pre mňa nezaujímavý a typický pre podobné osemdesiatky, no div sa, ono to je naozaj dobré! Gore (ukrižovanie, upálenie chemickou tekutinou, vražedné pavúky, smrť vykonaná vlastným domácim maznáčikom,..) je pozoruhodné až fascinujúce (miestami som si spomenul aj na o rok starší Rosso Sangue), herecké výkony sú prekvapivo dobré (čo sa od Talianov čakať nedá) a atmosféra je strhujúca, nepríjemná (v dobrom slova-zmysle). Okrem toho film nenudí, každá scéna do neho patrí a dĺžka je primeraná, čo je za plus. A páči sa mi aj hudba, predovšetkým tá v titulkoch. (26.02.2018)

Viktoriánsky dom, ktorý je jednou zo siedmich brán do pekla a pekná blonďatá newyorčanka, ktorá ho chce po dlhodobej stagnácii obývať. Lucio Fulci sám vo svojich rozhovor uvádza, že ide o pocitový film a dej je v ňom na druhom mieste. Snímka však disponuje aj dejovými základmi a surrealistickými vložkami je iba (bohato) obložená. Jej najväčšou zbraňou je atmosféra a na Fulciho až prekvapivo elegantná štýlovosť, dosiahnutá skvelou kamerou a temnou hudbou (s výnimkou otrasného útredného motívu). Latexové efekty sú väčšinou úbohé. Ale najväčším hadicapom je katastrofálne deravý scenár, ktorý neospravedlňujú ani Fulciho alibistické výroky o pocitovom charaktere filmu. A ťažkopádne záverečné vyvrcholenie v nemocnoci tiež mohlo byť svižnejšie a vypätejšie. (05.09.2002)