The Grasp of the State
VOD (1)
Obsahy(1)
Režisérka Zuzana Piussi začala nakrúcať svoj film zo zúfalstva. Od volieb 2010 do volieb 2012 pozerala okolo seba s otvorenými očami a zaznamenávala. Predvolebné kampane, politikov, ich voličov, demonštrácie proti Gorile, organizátorov týchto protestov…Výsledkom je fascinujúci pohľad na stav spoločnosti po 20 rokoch slobodnej samostatnosti. Slovensko, aké si nechceme pripustiť. Tento autentický dokument je potrebné vidieť. Pre vlastné zdravie a na vlastné riziko. V prípade nevoľnosti vyhľadajme svojho ošetrujúceho lekára. Pre istotu. Zaslúžime si to. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (66)
Dokument jako nástroj artikulace občanského zoufalství a deziluze? Proč ne. Bohužel se podobná věc dá provést s mnohem větší elegancí a formální bravurou, než jakou nabídne autorčin nepěkný hlas a mikrofon trčící do kamery. Působí to spíš dojmem středoškolského cvičení, jehož výsledkem není ani tak vyhrocená autenticita, jako místy rozčilující neučesanost. I tak hodnotím Od Fica do Fica poměrně vysoko. To, že autorce mnozí vyčítají blbopis, jednostrannost atd. nelze brát úplně vážně. Piussi zkoumá self-promo, performance, kampaň, čili snahu "moci" komunikovat s občany a vice versa - občany snažící se organizovaně komunikovat se "státní mocí". Daří se jí to hodně dobře i proto, že nezaujímá angažovaná stanoviska a zobrazuje i domnělé "ne-mocenské" jedince opojené mocí (pasáže z anti-gorilích porad jsou neobyčejně podnětné k analýze nemožnosti autentického rovnostářského hnutí). Výsledný dojem není levně usměrňované "moorovské" rozhořčení, ale spíše klusákovsko-remundovská fraška, z níž skutečně trčí krize komunikace i prázdnota slov a činů, která zachvátila zdejší parlamentní demokracie. Je omylem žádat od dokumentaristy objektivitu a hlubokou analýzu - spíš to svědčí o tom, jak moc chceme, aby někdo myslel a formuloval za nás. Piussi natočila nehezký materiál, který nabízí dost podnětů k zamyšlení. Pokud to zase skončí jen u nasraných odsudků "omezené subjektivní dokumentaristiky", anebo nadšených proklamací "událost roku", jen to svědčí o tom, že autorčino zoufalství je v jádru oprávněné. ()
When the pussy riots...Po pravde lepšie než som čakal. Avšak s tým, že autorka mala prakticky neobmedzený prístup na stretnutia organizátorov gorily a strihla ich ako bandu neschopákov, rojkov až psychopatov mám vážny problém, lebo si to odniesli aj inteligentní ľudia z autorkou neobľúbenej strany spektra ako Alena Krempaská a o niečo menej Eduard Chmelár. Sama Piussi sa netají tým, že netočí dokumenty a nejde jej o nestrannosť. Namiesto informačnej smršte teda čakajte najmä typický slovenský nahríbovatelý konzervativizmus. Že je film o kauze Gorila a názov má asi časovo rámcovať udalosti v konečnom dôsledku smeruje len k výkriku do tmy "Fico, Fico Fico je zlý, zlý.". O autorkinom talente a intelekte si nerobím žiadne ilúzie odkedy som ju počul rozprávať v Hríbovej lampe o súdnictve. Každopádne je to absolútne dokonalý námet na prípadovú štúdiu na tému ako spraviť zo zlého dokumentu marketingom hodnotné dielo. Úplne chápem, že toto nechceli do multiplexov, veď bez toho povyku čo to odmietnutie spustilo, by na to snáď nik nešiel. ...cocks crows...3/10 P.S. pre Martinia : Fica nevolím, o priamej demokracii ťa môžem učiť a som už medzi ľudmi dosť dlho, aby som chápal, že to, čo hovoria o druhých vypovedá skôr o nich samých. So continue with your crowing...so amusing ()
Na rozdíl od jiných 3 mnou zhlédnutých režisérčiných snímků jsem měl právě zde největší pocit, že se neorientuju ve zkoumané problematice (především tedy politické scéně na Slovensku). Což se projevovalo i tím, že když se na předvolebních akcích mluvilo o různých stranách a jejich "hodnotách", já si nedokázal představit, jak moc ironicky to vyznívá. Na druhou stranu, na (odporné) překládání do znakové řeči, stejně jako (sebeparodické) Sladké mámení mi znalosti zdejších poměrů potřeba nebyly. Tak či tak, mám s dokumentem několik problémů. Jedním z nich je „nestrannost“; krom „Fico nekomentuje“ se mi nepodařilo zaznamenat nějaký větší prostor pro vyjádření obviněných (vlastně i ono profláknuté „no coment“ na kameru bych považoval za možnost odpovědi). Jako druhý problém vidím roztříštěnost, nekonzistentnost dokumentu. A za třetí z nich bych považoval neujasnění si hlavního tématu; kauzou a SMEREM se film (kromě animovaných částí) vlastně ani moc nezabývá, já osobně se skoro nic nedozvěděl. Na paškál si místo toho bere demonstranty. A já oceňuju, že jsem měl možnost pochopit, proč aktivisté naprosto selhali, ale nepotřeboval bych k tomu tolik debat, jejichž témata se stále jen opakovala. To jsem právě doufal, že se dozvím více o Ficovi, případu Gorila (k čemuž ostatně jasně odkazuje i název dokumentu). A osobně bych film střihl už při zpomalovačce s kolou jakožto exemplárním výsměchem (už jsem nepotřeboval to politováníhodné vystoupení v ČR). Ve výsledku mám tedy rozporuplné dojmy, a proto i hodnocení uzavírám na pouze lepším průměru. ()
Dzurinda: “O kauze Gorila som sa dozvedel z médií”. Kokot to nevymyslíš. Zločinec a podvodník najhrubšieho zrna. Dokument je spracovaný, ako inak, neuveriteľne amatérsky, s množstvom hluchých pasáži a zbytočných záberov. Tie si nevedno prečo, vždy nájdu miesto v Piussiných dokumentoch, pričom aj keby mal tento dokument hneď výpovednú hodnotu v podobe informácií, tá forma je tak žalostná, že mu dokonale podráža nohy. ()
Výpovedná hodnota tohto "goriláckeho dokumentu" tkvie v prvom rade v zobrazení hysterického davu, ktorý nevie čo chce, ale aspoň vie, čo nechce, rovnako ako jeho "vodcovia". Miestami to zaváňalo trpkou iróniou, že organizátori sú len banda filozofujúcich egomaniakov, kde si každý chce presadiť len to svoje...čo môže vyznievať jednostranne... Po technickej stránke je film slabý, amatérsky a "študentský" - kamera a strihy bohužial najviac. Po obsahovej stránke sa snaží opísať tie najhlavnejšie gorily tak, že ponúka zrkadlo, no všetko to robí subjektívnym pohľadom a práve vyváženosť pohľadov chýba najviac. O absolutne nevhodnom a uchu nelahodiacom hlase Zuzany Piussi sa na tomto mieste nebudem radšej ani rozširovať... ()
Dokument, ktorý dáva tuzemskej politike a "osobnostiam" trochu do tela, ponúka striedmy pohľad pod pokrievku a miesto nudnej demagógie ukazuje pravdu. Teda aspoň sa o to snaží. Zároveň sa nevyhýba ani roztržkám medzi samotnými protestujúcimi a dokazuje, že ani to, že sa ľudia proti niečomu konečne spoja, neznamená víťazstvo a práve ideálnu spoluprácu. A že riešenie môže byť stále v nedohľadne. 80% ()
Po formální stránce naprosto, opakuji, naprosto otřesné, jedna hvězda (a to ještě poněkud upocená) za krásnou ukázku, kterak se rozhořčení lidu a následný živelný protest dokáže dokonale rozpliznout ve veliké NIC. Nicméně, koukat na to až bolelo - například jsem nepochopila, proč záznamy odposlechů čte zrovna člověk s prokazatelnou vadou řeči, animované sekvence se do filmu hodily asi jako hyena na Antarktidu, autoři chvílemi nedokázali ani pořádně držet kameru. Udivilo mne, že režisérka má za sebou již slušnou řádku dokumentů, takový amatérismus bych čekala od někoho začínajícího. ()
"Výroba filmu nebola podporená žiadnou finančnou skupinou, televíziou ani fondom." Ani sa nečudujem. Ja by som na toto penieze tiež nedal. Riadna amatérčina. O čom to malo byť? Dementný úvod, nudný zvyšok (siahodlhé zábery do zákulisia protestov sú možno exkluzívne, ale absolútne nezaujímavé). Pri takejto koncepcii "rozprávnia" príbehu bez scenára by neobstál ani krátkometrážny film, nieto celovečerák. Čo sa týka témy a posolstva, ide len o to, že tí, čo kričia, že chcú slobodu a spravodlivosť, sú ochotí dosiahnuť ju aj za cenu porušenia slobody a spravodlivosti... Lenže takúto pointu si musíte skôr domyslieť, pretože režisérka nedokáže povedať, o čo jej vlastne išlo... ()
V politice je opravdu nadprůměrný počet psychopatů toužících buď po penězích, nebo moci a manipulaci. Škoda že tento podnětný pohled na naše sousedy je již zastaralý. ()
Dokument, ktorému by sa dalo (tak ako každému jednému od autorky) vyčítať množstvo chýb. Počnúc amatérskou formálnou stránkou, až po to, že "sme sa nedozvedeli predsa nič nové". Zuzana Piussi mi nie je síce dva krát sympatická, ale myslím že minimálne rešpekt si za svoju činnosť zaslúži. To v akých (ne)podmienkach pracuje alebo za to, že sa s tvrdohlavosťou púšťa do tém, ktoré ľudia radšej vidieť nechcú. Od Fica do Fica je takým malým nastaveným zrkadlom, kde si každý myslím nájde to svoje (prípadne to celé poriadne ofrfle). Nie tak výpovedné ako Nemoc Tretej Moci, ale aj tentokrát dávam palec hore. ()
Tento projekt zlyhal hlavne v producentsko-tvorivej fáze. Už názov filmu všetko pokazil. Ten film je vlastne iba o Gorile ale túžba autorov napochytro šokovať a kritizovať totalitný Smer-SD, ich priviedla k rade nesprávnych rozhodnutí. Názov nemal evokovať nič o Ficovi. Mal sa zamerať na tému Gorily, čo je vo väčšinovej spoločnosti stále horúca téma a hlavne sa vníma v spojitosti s kritikou pravicových strán. Takže by na film nakoniec možno prišli aj nejaký smeráci. Hlavný problém je teda v názve, marketingovej a distribučnej stratégii. Keby to išlo do multiplexov ako film o Gorile, tak by to nikto ani nezakázal (práve naopak by sa mohol Fico radovať, že celospoločenská túžba kopnúť si do chudákov z kauzy stále neutícha), film by mal prinajmenšom rovnakú návštevnosti ako pri aktuálnom názve. S touto zmenou by sa aj množstvo protiargumentov stalo zbytočných, nikto by viac nemohol namietať, že film nie je o Ficovi a vôbec by nevadilo, že na pozadí Gorily by presvitli aj nové skutočnosti o Ficovi v rámci Gorily ilustrované prilepenými pasážami. Tomu sa vraví podvratnosť. Divák by si sám poskladal súvislosti dokopy a účinok filmu by bol mnohonásobne vyšší. Teraz pôsobí trochu ako agitka, kde sa na dobrý materiál naliepajú strihom a inými výrazovými prostriedkami ideologizujúce tézy. (Tento rozpor sa dá demonštrovať aj na úrovni žánru. Piussi totižto neelegantne a neúčinne kríži publicistiku a umelecký autorský film observačného módu). Sila je v exploatačných pasážach vyvolávajúcich smiech cez grcanie, za to klobúk dole. Nechápem výtky ohľadom kvality a trčiacich mikrofónov. Nejedná sa o žiadny iluzívny mediálny produkt, takže trčiace mikrofóny a iná technika a Piussin (autentický) hlas môžu na dôveryhodnosti len pridať (To ste nikdy nevideli nič od Vacheka? Dokument nie je prírodopisný film o párení kačiek v nedeľu poobede na STV.)................. Ďalšou veľkou chybou bolo neponúknuť film iným distribútorom, keď mal po kauze s cenzúrou reklamu ako máloktorý blockbuster. Tu však treba byť zdržanlivý. Ponuky a podmienky niektorých distribučných spoločností a ich jednanie je niekedy pekné svinstvo. Ťažko vidieť hlbšie do biznisu. Za pokus to však stálo. Na internete videli film opäť len ľudia, ktorí dané súvislosti už poznajú, alebo frustrovaní organizátori protestov Gorila a tiež voliči Smeru-SD (tí čo majú doma internet a pozerajú aj niečo iné ako TV SMER) ale tí by mohli zbadať aj Večného žida, aj tak budú furt spomínať na komunistické mlieko za dve koruny. A že by sa film dostal najbližšie štyri roky do telky, tak to nehrozí ani zďaleka. ()
Tento film nie je nestranný, chýbajú mu názory druhej strany. Taktiež treba povedať, že to nie je veľké umenie, lebo ukazuje uhlom a umiestnením kamery, akoby na kampane pravicových strán nikto nechodil a hneď na to ukazuje ako vyhrali voľby. Zároveň robí z organizátorov protestov Gorila neschopákov a hlupákov, z politológov a bársakých mediálne známych ľudí pomaly géniov. Nevravím, že v tomto dokumente nemajú pravdu, lebo majú, ale nie je to dobre natočené. Viete tento film ukázal, že rok 1968 sa opakoval a šanca, keď sme mali možnosť niečo vytvoriť, keď bolo všetko spontánne a nikto to nevedel kontrolovať sa opäť nevyužila. Preto sa bojím, že sa bude opakovať rok 1989 a politici a finančníci len prezlečú opäť kabáty, lebo k zmene bude musieť raz prísť, takto to ďalej nejde. Najhoršie je však, že nikto nevie, čo chce, dokonca ani o tej priamej demokracii skoro nikto nič nevie a tak je ťažké povaliť režim, ak nemáte alternatívy, neviete, čo chcete, celú súčasnosť chce niekto povaliť aj s tým dobrým, preto protesty nemali šancu na úspech, ani sami organizátori neboli veľmi vzdelaní a to mali veľkú možnosť niečo zmeniť. Som smutný, že tie protesty sa snažili zneužiť, či už hnutie 99%, komunisti a iní. V roku 1968 zničili veľa cudzie armády, dnes k tomu prispeli nielen slabí organizátori, ale aj policajti a tvrdá zakopaná moc, lebo v takom roku 1989, bol už režim nalomený, pád bol len otázkou času, preto toto má skôr paralely s rokom 1968, kedy Dubček mohol stvoriť tiež niečo veľké a dnes sme už nemuseli protestovať. Na začiatku roka som zakladateľovi stránky Spravodajská alternatíva predpovedal, že zvýši počet svojich členov na stránke viac než dvojnásobne, prišla Gorila a stalo sa tak, lebo sme aj pomocou nej šírili rôzne materiály, tam som sa angažoval a hlavne internet pomohol zorganizovať tieto protesty. Je smutné, aký smer sme nabrali hneď v nasledujúcich voľbách, ideme s Európskou úniou na večné časy, ako to bolo v minulosti so Sovietskym zväzom, dúfam, že nenastane ďalší Černobyľ, nemyslím to priamo. Najsinejší moment z tohto filmu je výrok: "Národ kričí: "Chyťte zlodeja," no rád by bol na jeho mieste." Neviem, či sme taká mentalita, ale ak chceme nejaký švajčiarsky model zmiešaný s nórskym, islandským a nejakými kresťanskými princípmi, musíme byť vzdelaní, musíme to ozaj chcieť. Ja som duchovne už list obrátil, už čítam ďalšie kapitoly, či ho obrátim aj v praxi je otázne. Všetci chceme spravodlivosť, ale žijeme na druhej strane jednej mince, v kapitalizme, ktorý v roku 1989 nahradil komunizmus, ale je obsahovo rovnaký, lebo slobody bez peňazí v praxi akosi niet, stále sme väznení. Nemôžem si dovoliť nič zmeniť, lebo aj za uprdnutie odo mňa už pomaly niekto niečo chce, takže nemôžem robiť, čo chcem, myslím stále prax a nie už duchovno. Obdobie temna stále trvá, len si to ľudia neuvedomujú. Tento film na to jasne upozornil, napriek svojim chybám a naivite. Ani k tým pravičiarom, čo rozpredali krajinu by som sa neprikláňal, ako povedal pán Baránek, túto krajinu treba založiť odznova, povedzme si, kto už je hrdý na to, čo spravil Mečiar, čo nasledovalo potom, ako krajinu za jeho vlády a vlády počas rokov 1989 až 1994 rozkradli, následne v rokoch 1998 až 2006 rozpredali a následne počas 2006 až v súčasnosti opäť rozkradli. Film smutný, jednoduchý, ale pravdivý. () (méně) (více)
Práve vďaka takýmto tendenčným vodítkam politologického kvocientu, ktorý i Piussu odvádza na akési ideologické rozhranie pravica-ľavica, že zlo a tragédia spoločnosti sa nachádza na mítingoch HZDS,SNS a Smeru a nie tak na tých od Ivety Radičovej či Igora Matoviča živý túto chorú hru pre sklamaných voličov. Samozrejme, okrem toho dokument oprašuje akýsi historicko-dokumentárny generalizujúci progres vôle a bezmocnosti, ktorý sa dotýka hoci i organizátorov protestov, ktorý viedli protesty súvisiace s kauzou Gorilou. Ale neustále dávané na zreteľ protificovskú kartu ako oslobodzujúci čin v našom Gorilistane je odpudivé, kauza odpočúvania na Vazovovej je o privatizáciách z druhej Dzurindovej vlády a som si istý, že keby dáky odvážny pracovník SIS-ky odpočúval byt J&T tak vyjdú na povrch rovnaké zástupné materiály, ktoré by nášho hlavného demagóga odmaskovali viacej, ako samotné pitie koly. Od Fica do Fica mohol byť ukážkovým nástrojom zrkadla spoločnosti, ale na to by sa musel viacej odosobniť a netĺcť rozumy. Ak na to pristúpil (práve spomínané buldočie hádky a nezaujatosť pri obskúrnych protestoch), vtedy bol i kinematograficky zaujímavý. Ak mal v žargóne pre diváka, ktorý dokument sledoval čo i len nenápadnú sériu jednostrannosti, ktorú som miestami cítil v každých dvadsiatich sekundách, skĺzol k absolútnej amatérčine. ()
Najabsurdnejšia komédia slovenskej produkcie. O tom, ako sme sa z bodu A dostali do bodu A cez boj proti abecede. Pre komplexnejší zážitok poprosím aj pohľad zľava, 3D s takou výpovednou hodnotou sme v distribúcii ešte nemali! ()
Film som prvýkrát videl 8 rokov po udalostiach, ktoré zobrazuje (ktoré som vtedy nevnímal, keďže som v roku 2012 mal 15 rokov a politika má príliš nezaujímala.) Toto sledovanie malo veľmi pochmúrny nádych. Vláda sa odvtedy vymenila, no situácia vyzerá stále rovnako, človek dostáva pocit že sa my, naivný, hlúpy, zamindrákovaný a konfliktný národ, nikdy nepoučíme. Čo sa formy týka, bola klasicky "Piussovská" - dramaturgicky neujasnená, rozhádzaná. Zobrazenie udalostí v dokumente bude mať však nepochybne každým ďalším rokom od premiéry väčšiu historickú váhu. ()
Aj keď sympatizujem s myšlienkou tohto filmu, samotné spracovanie ma ničím neohúrilo a informácie, ktoré nám boli podané, neboli ničím novým... škoda. ()
dokonalá komédia, ak nie ste občan SR :-/ ... ak ním ale ste, tak vám ten dokument moc nepovie - je totiž doslova ušitý zo slovenskej mentality a naturelu (tie sa inak krásne premietajú aj do tunajších hodnotení a komentárov), ktoré mnohým bránia vnímať Slovensko, Slovákov, "slovenskosť" z odstupu. Prílišná slovenská zainteresovanosť inštinktívne nabáda takéto filmy degradovať, pretože Slovákov vykresluje nie lichotivo. A ako je známe, človek nedokáže byť objektívny v ničom, v čom je aj jeho záujem, alebo čo sa ho priamo dotýka. To nízke hodnotenie ma vôbec neprekvapuje, pretože film môže plne "vstrebať" iba obyvateľ SR, no a keďže za najväčších neschopákov sú označení samotní obyvatelia SR, tak vysoko to hodnotiť asi nebudú - hrdosť nedovolí :) ()
Objektivita pokrivkáva tak ako aj vyváženosť. Viac sa hádzalo na lavicu ako na pravicu, ale pozretie nelutujem. Povedalo sa to čo viem a to, že ludia su ako stádo ovci. Každý chce zmenu, ale predstavuje si to ináč. Spoločne bok po boku tam stál niekto kto chcel návrat socializmu, zaritý kresťan čo chcel priamu demokraciu na kresťanských hodnotách a anarchista čo možno ani sám nevedel čo chce, a mnoho iných. To je ťažké nájsť spoločnú reč. Napokom aj tak protestujúcich použili ako hajzelpapier a keby sa dostali k moci tak sa na ních vyseru. Prvé čo treba zmeniť je myslenie ludí. Haščák mal pravdu. Ludia o tom prt vedia a vnímaju to len povrchne, a zakladajú si na tom čo jedna babka povedala. Vymité mozgi z reklám a propagandy rozhodujú vo volbách o tom, o čom nemajú ani šajnu a odmenení su ďalsím mediálnym výplachom. ()
Pozrel som si dokument od Fica do Fica a musim povedat, ze toto je dokumentarny HNOJ. Autorka Piussi tu vystupuje ako ta, ktorej nazor /na tie jej kauzy, ktorymi ona zije/ je jediny spravny, neomylny a dokonaly. Ludia, co by jej protirecili, po tych tu niet ani chyru ani slychu. Amatercina najhrubsieho kalibru- presne to je dokument - Od Fica do Fica -, a to som videl dostatok dokumentov, da sa povedat stovky. Ze "slovenska filmova tvorba" po Novembri 1989 je hnoj, som si zvykol. Ale ze ma niekto tendencie kvalitne pohnojit aj tocenie dokumentov, to mi je novum. PS Preco za totality a najbrutalnejsej normalizacie sme tocili v byv. Ceskoslovensku same vyborne filmy /Kladivo na Carodejnice..../ a teraz, ked je demokracia a su podstatne vacsie moznosti, tocime jeden vykal za druhym? Dokumentu davam 6 % ()
Výstižné zobrazenie slovenskej revolučnej nemohúcnosti a politickej bezmocnosti. Predvolebné mítingy ako záplava infantilizmu a kultúrneho debilizmu bez ohľadu na ideový prúd. Protesty voči finančným skupinám a ich politickým bábkam utápajúce sa vo vzájomných konfliktoch organizátorov. Vyplývajú z toho, že dnes každý vie všetko najlepšie - aj ako a proti čomu protestovať a takýmto vševediacim revolucionárom chýba akákovek pokora. Poznámka ku komentárom: Slovenský príbeh nie je vôbec o osi naľavo-napravo, ako tu čítam v niektorých komentoch, že tu chýba akýsi pohľad zľava či čo. O to tu nikdy nešlo. Tu vždy išlo len o jediné. Aby sa udržala personálna kontinuita dohody na nulovom postihu socialistických kapitalistov (alebo newspeakom "komunistov") po mocenskom prevrate v r. 1989. Na základe tejto dohody (možno len ústnej) sa moc a následne majetky rozdelili tak, že na posty hlavných privatizérov dosadili zástupcovia jednak menej nápadnej, no aktívnej garnitúry kádrov vtedajšej komunistickej strany Slovenska v tvorivom rozlete, ich potomkov (často neskôr zúrivých antikomunistov) a perspektívnych adeptov členstva v strane alebo Socialistickom zväze mládeže (často študujúcich v ZSSR, Číne, či aspoň gymnaziálnej prípravke v Banskej Štiavnici). Zároveň si podiel na ekonomicko-privatizačnej moci udržali ekonomicky uvažujúce "tvrdé" esá dosluhujúcej moci (plánovacia komisia, podniky zahraničného obchodu, vyššie štruktúry štb zaoberajúce sa napr. ekonomickou kriminalitou + tie, ktoré disponovali informáciami o dôležitých ľuďoch). Všetko toto s tichým súhlasom ľudáckej soldatesky - cirkevné štruktúry pôvodne často v Pacem in terris alebo ako agenti štb + za socializmu ohrdnutý a utlačovaný katolícky disent so sympatiami k ľudáctvu - títo všetci k sebe rýchlo našli cestu cez rozsiahle cirkevné reštitúcie a zmluvu s Vatikánom upečenú s vtedajším šéfom mafie na Slovensku. Títo ľudia a ich otrockí nohsledi (absolventi tzv. "nekomunistických" ekonomických, právnických, filozofických a sociálnych fakúlt bez akéhokoľvek hodnotového postoja s výnimkou mamonárskeho) dnes dokonale ovládajú slovenskú ekonomiku a zároveň politiku. A od roku 1991 je úplne jedno, kto je na čele vlády. Všetko to je naozaj len hra pre hlúpeho voliča, aby sa tu rozčuľoval nad akýmsi ľavičiarstvom a pravičiarstvom. Pevnú ekonomicko-politickú kľuku spojených eštébákov, vplyvných členov KSS s gardistami a ľudákmi a ich potomkami si nedovolil dosiaľ rozrušiť nik. Resp. áno, bol tu jeden návrh na vyvlastnenie vyvlastňovateľov, ale po ňom sa spustil tak extrémny povyk zľava aj sprava, že nakoniec z toho samozrejme nebolo nič. Pritom tvrdo a bez náhrady vyvlastniť vyvlastňovateľov je jediný účinný liek na marazmus panujúci v týchto postsocialistických ľudových džamahírijách. Žiaľ, v našom priestore pred chladným politickým pragmatizmom majú prednosť emočné výlevy. A tak dnes pred tvrdým a rýchlym odstránením dôsledkov slobody privatizačného a iného obchodu alias podvodu majú prednosť heslá o "kríze morálky" a podobné kokotiny o chýbajúcej humanite, ktoré teraz cyklicky a s obľubou vyslovujú v médiách od kultúrnych cez športové, ekonomické až po politické celebrity takmer denne. Ach, jaj. () (méně) (více)