Gappa

"Gappa" je starý, japonský monster horror. Ja som si ku týmto ázijským snímkom o obrovských monštrách nikdy nevypestoval vzťah. Filmové triky sú primitívne a herecké výkony šikmookých ochotníkov ešte primitívnejšie. Pamätám si, že asi ako desať ročný chalan som náramne túžil si to pozrieť. No namiesto "Gappy" ma zobral otec do kina na "Winnetoua". "Gappu" som videl až teraz a musím sa otcovi poďakovať, že v mladosti nedeformoval môj vyvýjajúci sa filmový vkus takýmto ázijským brakom. ** (25.08.2016)

Jeden z mála katastrofických filmov, prístupný deťom, bez následkov na ich psychiku. Príšery totiž nevzbudzujú hrôzu, ale skôr súcit a pobavenie. Dôležitá je v tomto smere aj eko stránka filmu, upozorňujúca na to, že človek by sa nemal správať k iným živočíšnym druhom ako ich pán, ale len ako ich rovnocenný druh. Naivné dialógy a isté akčné prestoje deti zvládnu, kým si budú lámať hlavy nad tým, čo za divné oči to svetielkovali na začiatku z mora. Naivné triky (ten s tankami mi pripomenul partizánsky film Vlčie diery) kultového filmu. Vôbec nie je tak hrozný, ako tu kolegovia píšu. Je detsky imaginatívny. Fakt je, že veľa z tých, čo videli film ako deti, stratili schopnosť naivného očarenia a prižmúrenia oči nad nedostatkami. Alebo skôr, nahradili ju (často zradnou) racionalizáciou všetkého. I umeleckého diela. Akým film je, bez ohľadu na jeho kvalitu. Nuž a Gappa je nadpriemerne kvalitná. Síce len kúšťok nad priemer, ale je. Samozrejme, s prihliadnutím k dabingu a záverečnému antifeminist posolstvu, kedy si fotografka z novín na základe skúseností s Gappou famíliou uvedomí, že jej miesto nie je v práci, ale výlučne pri sporáku a plienkach. (08.12.2020)

Film jsem viděl jako dítě v kině a pamatuji si, že si z filmu vůbec nic nepamatuji, takže mě nejspíš extra neuchvátil (na rozdíl třeba od King Konga s Bridgesem). A ono se není čemu divit, je to klasická monster pakárna s obříma loutkama příšer, které jsou k smichu a divákovi je jich líto, že to do nich ti zlí japončíci perou ze všeho možného, od pistolek přes kulomety až po tanky a letadla. Film bych doporučil jen těm, kteří film v minulosti taky viděli, pro osvěžení paměti, pak těm, kteří musí vidět každý monster movie, všem ostatním bych sledování nedoporučoval, podobných filmů je spousta, a jsou mnohem vydařenější nejen po trikové stránce, ale i scénáristické. (27.10.2016)

Tak to je tedy síla! :-) Podíval jsem se na Gappu z nostalgie, protože jako malý kluk jsem na ní byl s rodinou v kině a byl jsem naprosto nadšen. Teď už jenom kroutím hlavou - tak příšerné triky, herecké výkony, dialogy, kulisy, masky, design, tomu se nedá než smát. Ale zábava a nevěřícnost bohužel nevydrží po celou dobu stopáže, film se zatraceně vleče a ani závěrečné objetí Gappí rodinky mi nevynahradilo předchozích 60 pronuděných minut. (13.02.2012)

Gappa je dnes skôr humornou "podívanou", než serióznym filmom. Aj keď chcela byť (a vo svojej dobe asi bola) hororom o monštrách s morálnym ponaučením. Pozrela som si Gappu znova asi po 20-tich rokoch, ale okrem pobavených komentárov mi pri nej nič svetoborné nenapadlo. Priepasť rokov sa v tomto prípade nedá prekonať. Heslo znie: "Nezabíjajte monštrá, veď sú to tiež len ľudia". Tešia sa na svoje dieťa, pri stretnutí ho potľapkávajú, túlia si ho k hrudi a dokonca plačú. Od efektov, cez scenár, dialógy, hercov, až po "domorodého" chlapca namazaného boxom na topánky je to jedna veľká bieda. Ale v roku 1967 to v Japonsku mohla byť senzácia - kto vie, či sa úvodná pieseň (Gappaaa, Gappaaa:-) či záverečná (Sayonara Gappa:-) neumiestnili v rebríčkoch hitparád. Pikoška na záver - videla som Gappu ako malé dieťa na amfiteátri a asi ma dosť vzrušila, pretože viem, že v škole na výtvarnej výchove som potom nakreslila loď a dve veľké svetlá vynorujúce sa vedľa nej :-) To bola zároveň po celé tie roky jediná spomienka, ktorá mi z filmu zostala. (08.06.2006)