Obsahy(1)
Príbeh hudobno-scénického diela vychádza z voľného prerozprávania starej slovanskej legendy o rytieroch zo Sitna, ktorí boli zakliati a uväznení v útrobách sitnianskeho vrchu. Je to príbeh o základných ľudských hodnotách - spolupatričnosti, bratstva, priateľstva, rešpektu, lásky k rodine a úcty k prírode. Súčasťou deja je aj návšteva solúnskych bratov Cyrila a Metoda, prinášajúcich písmo a vzdelanosť pred 1150. rokmi na naše územie. Premiérové uvedenie hudobno-dramatického diela Oskara Rózsu a Petra Kollára aj týmto výročím získava na svojej aktualite. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (4)
Zaujímavý hudobno-dramatický projekt, ale mám vážne výhrady k scenáru, najmä k príchodu solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Sitno. Nechápem! Načo vlastne prišli, keď sa v podstate nič nezmenilo? Naďalej mal hlavné slovo pohanský veľkňaz, a pestúnka v závere vzývala ( tak ako v úvode) pohanských bohov! Vie vôbec scenárista aký zmysel mala ich misia? Toto sa teda nepodarilo! 800 členný detský zbor sa síce naučil spievať 9 pomerne náročných piesní, ale z celého projektu si o Cyrilovi a Metodovi môžu zapamätať iba to, že boli učitelia a v batohu doniesli "abecedu". Smutné. ()
Veršovaný text sa snaží držať krok s impozantnou hudbou a 800-členným detským spevom, ale nie príliš sa mu darí. V každom prípade ide o zaujímavý projekt. Prvý komentár. ()
Ojedinelý projekt spojil 800 obyčajných detí do výnimočného speváckeho zboru, ktorý ma skutočne očaril. Legenda o rytieroch zo Sitna spojila mladú krv z našimi známymi hercami a ponúkla vydarené predstavenie, ktoré dokázalo dojať, rozosmiať aj poučiť. Páčilo sa mi nielen predstavenie samotné, ale aj projekt ako-taký, pretože dokázal dať mnohým deťom zábavu a koníčka na deväť mesiacov, počas ktorých nacvičovali a verím, že aj zážitok na celý život. Ja osobne som mal najlepší zážitok z piesne o Mokoše. Surová a strhujúca skladba. Škoda, že som to nevidel naživo ale len z televízneho záznamu ale vraj sa chystá niečo podobné, čo si dúfam nenechám ujsť aj v hľadisku. ()
Ako projekt si toto hudobno-dramatické pásmo zaslúži jednoznačne pochvalu (preto ****) napriek tomu, že prevedenie nebolo až tak profesionálne ako by som čakal, ale dá sa to ospravedlniť tým, že kompletný zbor spoločne skúšal len niekoľkokrát pred premiérou, čo je žalostne málo. Omnoho lepšie dopadlo recitovanie textov profesionálnymi hercami aj keď chvíľami na mňa pôsobili akoby prehrávali, akoby do prednesu dávali viac pátosu a sentimentu ako je zdravé, avšak to je len môj subjektívny názor. A nakoniec mám zato, že scénografia mohla byť nápaditejšia, tú barbarskú jednoduchosť čoby obraz geniality tolerujem azda len u divadla Járy Cimrmana. :o) Najviac sa mi páčila monumentálna záverečná pieseň. ()