Jimmy's Hall
Jimmy's Hall
Jimmy's Hall
Jimmyho tančiareň
Jimmy's Hall
Režie:
Ken LoachKamera:
Robbie RyanHudba:
George FentonHrají:
Barry Ward, Simone Kirby, Jim Norton, Brían F. O'Byrne, Francis Magee, Andrew Scott, Denise Gough, Karl Geary, Conor McDermottroe, Aisling Franciosi (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Před vypuknutím Irské občanské války otevřel oddaný a odvážný aktivista Jimmy Gralton na irském venkově taneční sál, kde se lidé mohli vzdělávat, bavit, diskutovat, sportovat a hlavně tancovat. Popularita Jimmyho tančírny rostla a postupně se stala místem revolučních myšlenek, rozvíjení talentů, svobody a splněných snů. Její volnomyšlenkářská reputace však upoutala pozornost státu a církve, což přinutilo Jimmyho utéct ze země a proslavenou tančírnu zavřít. Po deseti letech neustálého cestování se Jimmy vrací do rodného Irska, kde se však znovu střetává s chudobou, omezováním osobní svobody i kultury. S podporou své první lásky se rozhodne svou slavnou tančírnu znovu otevřít a opět dát lidem naději snít. Bez ohledu na to, co to může způsobit. (Film Europe)
(více)Recenze (19)
Zlatá Palma - výběr ()
Nevím, jak to Ken Loach dělá. On mě už po čtvrtý dokonale zaujal námětem, který vybízí k obrovskému zájmu. Tedy v případě, že máte evropská dramata rádi. Jenže pak na ten film čučíte a celé je to takové....běžné. Civilní a běžné. Neurazí to, ale na můj dojem ze 106 minut je tady až málo děje. ()
║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $4,085,000▐ Po otváracej ceremónii na Art Film Feste 2014, prišiel na radu snímok z výberovej sekcie nominovaných filmov festivalu Cannes a to Jimmyho tančiareň(Jimmy's Hall,2014) veľa krát oceneného významného tvorcu Ken-a Loach-a. Samotný film prišli uviesť dvaja hlavný protagonisti Barry Ward(ako James Gralton) a Simone Kirby(ako Oonagh). Po skončení filmu a následujúcom večierku pre pozvaných hostí, boli obaja herci prívetivý pre množstvo záujemcov o rozhovor, bol o nich veľký záujem, radi rozobrali tému filmu, ktorá bola založená na skutočných udalostiach odohrávajúcich sa v Írsku v období 20.-30.rokov minulého storočia. Príjemne vystupujúci komunikatívny Barry Ward sa dokonca pochválil svojim ďalším projektom ako Blood Cells(2014), ktorý bude mať premiéru na filmovom festivale Venice v Auguste tohto roku. Jimmyho tančiareň pre tunajšieho diváka ponúka u nás neznámu tému, keď sledujeme zaujímavé udalosti počnúc rokom 1921, tesne pred vypuknutím občianskej vojny, keď postavil írsky ľavicový aktivista Jimmy Gralton tanečnú sálu na vidieku a pri nevôli komunity zloženej z významných ľudí v zákryte za cirkevným hodnostárom, takto musí prekusnúť útoky na svoju osobu a ľudí ktorý chcú žiť pokojným životom a občas sa trošku uvoľniť, zabaviť v jeho tančiarni. /videl v kine na filmovom festivale Art Film Fest 2014: 60%/ ()
Ephemeral as we speak. Neobjevná taneční balada o komunistickém mučedníkovi se socrealisticky plochými charaktery. [60%] ()
Spoločnosť sa za desať rokov nezmení a nezmení sa ani po 90 rokoch a asi nikdy. Jimmyho tančiareň vnímam ako aktualizáciu historickej udalosti pre súčasné publikum, žijúce v dobe odmietania cudzieho prichádzajúceho na náš kontinent a samozrejme aj toho všetkého iného, čo už tu je. Čomu by zodpovedalo aj Loachovo ľavicové zmýšlanie a aj hlavného hrdinu filmu. Tej tančiarne si vo filme príliš neužijete, viac sa pohybujeme v klasickejších prostrediach a počúvame nijako objavné dialógy dvoch opozitných strán, kde má jedna skrátka pravdu a druhá sa mýli a Loach tak jasne vyjadruje svoj názor. No a hádajte, ako je na tom cirkev. Film má vizuál veľmi podobný Zdvíha sa vietor, ten bol ale veľmi silnou emocionálnou bombou, Jimmyho tančiareň je skôr taký príjemný - nepríjemný film snažiaci sa príliš nešokovať niečim brutálnejším, aj keď by mu to možno aj prospelo. ()
Príjemné slávnostné otvorenie festivalu s možnosťou stretnúť po premietaní Barryho a Simone. Čo som využila, boli zlatí. (Art Film Fest - ODA - Trenčín - 21.6.2014) ()
Na snímku "Jimmyho tančírna" je zajímavé hlavně to, jak je také možné se podívat na historické události, v tomhle případě prostřednictvím jedné tančírny, u které byste si řekli, že není nijak důležitá. A přesto byla. Děj mě ale nedokázal zaujmout, jak by bylo asi záhodno pro film o událostech, které mi nejsou tolik známé. ()
Nikdy som nebol sympatizantom marxistického zmýšľania. V krajine v ktorej dostali komunisti priestor dodnes môžeme pozorovať dopady na niekoľko generácií a preto sa Loachovo slepé sympatizovanie a (súdim podľa náznakov z filmu) popieranie určitých historických skutočností absolútne míňa účinku. Nie že by postavy a ich zámery neboli z časti sympatické, hrá sa tu na dobrých a zlých a len ťažko sa zariadiť inak, ako to autor chcel. Splošťovanie a ohýbanie názorov a tápanie v akýchsi nekonfliktných vodách taktiež ničomu nepomáhajú a film sa zasekáva niekde medzi sympatickým hlavným hercom, pomerne zaujímavým antagonistom, z ktorého sa dalo určite "vytrieskať" viac a nedotiahnutými a nezaujímavými motívmi romantického vzťahu, či načrtnutému, no nedotiahnutému vzťahu k matke... Napriek tomu v pomerne rozumnej stopáži film nenudí, sem-tam dokonca nadchne nádhernými výjavmi tamojšej prírody, či čarom scény osvetlenej iba prirodzeným svetlom. ()
Zajímavý komorní film z irského venkova před vypuknutím irské občanské války. Hlavní postava Jimmy Gralton byla opravdu skutečná postava a jeho myšlenka "tančírny" pro zábavu, vzdělání, diskutování a samozřejmě i tanec byla pro tehdejší irský venkov opravdu něčím revolučním. Tančírna dokázala místní chudé lidi semknout a v jejich nelehkém boji za důstojné přežití alespoň částečně odreagovat a potěšit. U bohatší (vládnoucí) třídy včetně církve byla ale přesně naopak absolutně nepřijatelná. Je důležité ovládat stádo "poslušných ovcí" a chraňbůh kdyby snad chtěli být aktivnější či vzdělanější, proto to samozřejmě dopadlo jak dopadlo. Co mi to sakra jen připomíná :-( Při sledování snímku (obzvláště tanečních scén) se mi brzy vybavila slavná Scolova "Tančírna", která mistrným způsobem a beze slov mapovala historické dějiny i osobní život návštěvníků pařížské tančírny pomocí hudby a tance. Tady jsme měli místo toho pro změnu hudbu irskou/keltskou (mimochodem výbornou) a navíc i trošku toho "revolucionářství" a samozřejmě i "nástroji a prostředky moci". Přesto podle mne nadprůměrný film, který stojí za to vidět a raději nemyslet na to, že ty historické milníky se podezřele často opakují ... ()
Nepokojná situáciu v Írsku, náboženské a politické rozbroje, to všetko prenesené do ťažkej situácie jednej obyčajnej dedinskej tančiarne. V podstate to bola svojpomocne zrekonštruovaná chatrč s jednou halou, dnes by sme to v inej podobe nazvali centrum voľného času pre deti aj dospelých. Aj to dokázalo byť tŕňom v oku mocných, a k tomu jazz ako hudba z čiernej Afriky a nemravné tanečné pohyby. Napriek tomu dramatické momenty sú pomerne nevýrazné, je to skôr malá exkurzia do Írska tridsiatych rokov. ()
Jimmy's Hall mě opravdu překvapil. Na film jsem se podívala jen proto, abych si doplnila filmografii Andrewa Scotta. Nic moc jsem od filmu nečekala, protože i přes to, že mě popisek docela zaujal, trailer mě naopak vůbec nenadchl. Za začátku je film docela zmatečný díky přeskakování z jedné doby do druhé. Když se ale pak příběh rozjel, vtáhl mě do děje a já jsem se jím nechala unést. Film je sice občas v některých částech zdlouhavější, ale celkově se na něj velmi dobře dívá. Herecké výkony jsou výborné a scénář je opravdu inteligentní. Díky kameře jsem dokonce uvěřila, že je film natočený opravdu jako v době, kdy se odehrával. Pět hvězdiček ale přece jen filmu dát nemůžu kvůli pomalejšímu rozjezdu a některým zdlouhavějším scénám v průběhu filmu. Každopádně se ale na film znovu velmi ráda někdy podívám. ()
Pravdivy pribeh o tom, jak se jeden cirkevni hodnostar zase jednou sral do neceho, co se ho vubec netykalo. Tentokrate na malebnem irskem venkove, s neokoukanymi herci a ta irstina! Citim onu nespravedlnost a rozhorceni, preju si, at to s hrdinou dobre dopadne, ale oni ti fanatici maji svoje staletimi overene prostredky, na ktere je maly clovek proste kratky! ()
Osudy jedné malé tančírny na irském venkově 20. let a pronásledování jejího zakladatele, odbojného Jimmyho Graltona. Divák neznalý dějin Irska se na pozadí příběhu dozví mnohé o tom, čím Irsko krátce po nabytí nezávislosti muselo projít. A o vlivu myšlenek komunismu v dělnickém hnutí, tvrdě se usilujícímu prosadit proti moci irské katolické církve. To vše zabaleno do dramatického líčení osudu skutečné osoby irských dějin, Jimmyho Graltona. Tedy žádná ideologická propaganda, ale životní příběhy lidí, tvrdě bojujících s krutou realitou Irska mezi dvěma světovými válkami. Velký dík veteránu Kenu Loachovi, že nás s tímto kusem irských dějin seznámil. ()
Po navrate Jimmyho Graltona spät do rodneho Irska,po tom čo otvori tančiaren kde sa chcu ludia len zabavat a nerobia tam nič zle ,sa znovia otvoria aj stare konflikty.Loach svôj film zasadil do obdobia tesne po občianskej vojne.Hlavneho odborcu tančiarne a jeho zakladatela tu predstavuje cirkevna vrchnost.Jeho aktivity dokonca považuju za posolstvô komunizmu.Samotny film sa však nevyhne ani nudnejšim častiam a je zamerany primarne na irske publikum.Film sa však rozhodne oplati vidiet.7/10 ()
Pekný čriepok z írskej histórie a zo života v medzivojnovom období po občianskej vojne v Írsku. Snímok, ktorý len zobrazuje zvrátené chápanie sveta zo strany najmä katolíckej cirkvi. Síce zaujímavý snímok, avšak tak ako mi prišiel pod ruku, tak na neho aj rýchlo zabudnem. Preto len priemerné hodnotenie. 55 % ()
Bohuzel nejslabsi Ken Loach, co jsem kdy videla. Film vubec nefunguje. ()
Na film jsme šli do kina jen na základě traileru, který jsme viděli v televizi. O historii Irska nebo dějinných událostech v této zemi jsem neměla takřka žádné povědomí, takže jsem film brala jako výhradně jako příběh - příběh o snaze jedince něco změnit k lepšímu pro obyvatele celého okolí. Film vcelku příjemný. ()
O čo vlastne ide? Mať sa fajn. Robiť nejakú prácu, aby boli peniaze na život a zábavu. A po práci sa zabaviť. Prečítať si dobrú knižku. Zatancovať si, vypočuť nejakú hudbu, pozrieť skvelý film. Ísť na výstavu, športové podujatie, do prírody. Mať nejaké koníčky. Jasné. Aj tento film by mal zabaviť. Možno aj poučiť. A Loachov film o klube/ tančiarni, vzniknutom v 20. rokoch 20. storočia kdesi v írskych slatinách - na vidieku ukazuje presne to, prečo sociálno-kultúrne centrá, prostredníctvom ktorých si mohli ľudia realizovať veľkú časť svojich kultúrno zábavných voľnočasových aktivít, teda prečo tieto centrá (kluby) boli a dodnes sú tŕňom v oku mocným majiteľom ideových právd. Či na Západe alebo na Východe. Všetko jedno. Problém spočíva v tom, že ak si voľný čas chcete robiť po svojom, a nedaj Bože aj pre iných a to spôsobom nezávislým od dohliadajúcich autorít štátu, cirkvi, zvolených zástupcov - predstavujúcich moc, máte zarobené na problém. Obrovský. Navyše, ak to chcete robiť pre obyvateľov miestnych komunít (obce, mesta) spôsobom pripomínajúcim viac než čokoľvek iné prostú pomoc kamošom z jednej dediny alebo mesta, tak to môžete rovno zabaliť. Z dvoch dôvodov: politické, podnikateľské a cirkevné autority nepripustia aby nejaká tretia neautorita, vzniknutá samostatnou iniciatívou zdola, nezávisle na nich formovala vedomie a mysle ľudí spôsobom, ktorý je neautoritatívny, nehrabivý. V týchto prípadoch nejde ani tak o biznis ako o presvedčenie urobiť niečo pre tých, čo sa nehrabú za ambicóznym zárobkom kamsi do paže (jeden z mladých miestnych dedinčanom vo filme vraví: "Ale my nechceme odtiaľto odísť. My tu budeme žiť."). Jednoducho: vystavať klub, poskytujúci pre mladých aj starých miesto, kde sa môžu cítiť bezpečne a kde bez extra nárokov na ich peňaženku môžu realizovať to, čo ich baví, kde môžu chodiť na koncerty, divadlá a tancovačky, kde môžu chodiť bez toho, aby ťahali od rodičov veľké sumy. Takéto miesta vznikajú, no vždy len dočasne. Pretože spojená koalícia neprajníkov a mocipánov zapracuje. Vyšlú úderky polície, kukláčov, hygienikov, daniarov, sociálnych pracovníkov aby nezávislé sociálno-kultúrne centrá zrušili. A to je druhý dôvod - praktické kroky podmienené prvým dôvodom - ideologickým neprajníctvom. Aby organizácia času mládeže a výchova síce bol zachovaná, ale len a len v ich réžii. V réžii panujúcej moci. Napriek výhradám, ktoré mám k filmu (niektoré nadbytočné scény) dávam maximálne hodnotenie, pretože tejto téme sa spôsobom, ktorý ukazuje históriu a pritom je navýsosť súčasný, nevenoval v komerčnej kinematografii takto komplexne a presne zatiaľ nik. Poznámka: Aby som nekecal, tu dávam čiastočný zoznam klubov, ktoré na západnom Slovensku existovali v rokoch 1990 až 2014 a mali v niečom podobné ambície: klub Kominárska (Bratislava - zrušený), klub Propeler (Bratislava - zbúraný kvôli nespokojnosti herca Ľuba Romana, ktorému vadil hluk a skladba hostí rušiacich jeho dve reštaurácie v blízkosti), U -klub (Bratislava - po okresaní priestorov - časť prebrala počítačová herňa a strelnica, zmena názvu aj dramaturgie: dnes z 95% len elektronická hudba), divadlo Stoka (zbúrané pre projekt nákupného centra Eurovea + dlhodobé útoky mesta, polície, skinheadov), Intergalaktická Obluda (predaná kvôli územnému plánu, ktorý cez podnik navrhol rozšírenie cesty - dnes je v budove bývalého klubu Pneuservis), Hrana (klub v prírode v amfiteátri na myjavských kopaniciach - sústredené a neustále výjazdy policajných áut takmer pri každej akcii - po predaji si urobili z klubu krčmu myjavské športovkyne - tuším hádzanárky, či volejbalistky - polícia šibnutím čarovného prútika stratila o kontroly záujem), klub Los Veganos (neskôr Milénium) na Starej Turej - kukláči, policajti a hygienici sa tu striedali ako na bežiacom páse - pričom v klube samotnom sa tvrdý alkohol nepredával, len pivo - aj to vadilo (dnes je tu štandardná krčma s pár akciami, prípadne koncertami do roka). Samozrejme sú aj dnes miesta, ktoré Jimmyho klub z filmu pripomínajú, ale či už po stránke dramaturgickej (výlučná orientácia na kultúru, ktorej úplne alebo takmer úplne chýba vzdelávaco - sociálny charakter - s výnimkou toho, ktorý poskytuje samotné predstavenie alebo účasť pri jeho tvorbe) alebo po stránke sociálnej to nie sú ani zďaleka miesta, kde by sa všetci mladí z okolia cítili ako doma. Skôr ide o zárobkové miesta s krčmami a kaviarňami, pre mladých dobre zarábajúcich, či pre tých z bohatších rodín. Nezamestnaní, cigáni, robotníci, učni a študenti bez peňazí tam miesto veľmi nemajú, resp. len potiaľ, pokiaľ si to miesto môžu dovoliť a poplatia za predražené nápoje a bio "snacky". Koncepcia a dramaturgia týchto miest už z úvodu pre tieto skupiny jednoducho nie je nijako určená. Práve strata sociálno náučného rozmeru a len veľmi malá účasť ľudí v manažmente týchto klubov, ktorým nejde o zisk a napakovanie sa (či už na vstupnom, percente z poskytnutých dotácií, eurofondov a rôznych iných podpôr od podnikateľov, mesta a tak) spôsobila, že takýto klub dnes na Slovensku nie je. Medzi podobné miesta na Slovensku, kde je istá časť aktivít dostupná všetkým patrí dnes napr. stanica Žilina-Záriečie, novomestský Klub za rampami či bratislavský klub A4. Miesta ako KC Dunaj, Batelier sa síce snažia, ale celková dramaturgia týchto miest svedčí o tom, že ide skôr o vytvorenie alternatívy pre zazobaných dobre ekonomicky postavených mladých ľudí, či alternatívcov bez jasnejšej koncepcie. Sieť takýchto klubov je pomerne rozsiahla a široká aj na Západe, no pre súčasnú moc a systém nepredstavuje žiadne vážnejšie ohrozenie. Nie ohrozenie vyplývajúce z takého hurá rebelského postoja pri koncepcii programu, ale plynúceho z toho, že program je dostupný naozaj každému, aj sociálne strádajúcim bez pocitu, že tam nepatria, lebo nemajú prachy. Program naozajstného sociálno - kultúrneho klubu je obsahovo veľmi bohatý, každodenný, variabilný a pritom vytvorený takmer zadarmo. Toto predstavuje veľké ohrozenie pre všetkých dnešných manažérov kultúry, túžiacich po veľkých prachoch, veľkom vstupnom a veľkých dotáciách na programy, ktoré skoro nič nestoja, ale sú rozpočtovo vo vzťahu k štátnym, európskym i súkromným fondom prezentované div nie ako usporiadanie olympiády. Preto je to, čo sa tu deje, len hra v medziach systémového dobrodenia a posvätenia tej správnej kultúrnej tvorby. A k námietkam: nie riešením nie sú rôzne nízkoprahové centrá, centrá pre Rómov, pre krátkozrakých, sociálne odkázaných a pod., pretože tie sa obmedzujú programovo len na konkrétnu komunitu vylúčených, čím na jednej strane robia veľmi záslužnú prácu a na strane druhej len prispievajú k ich izolácii. Existujúce kluby (resp. 98% z nich) predstavujú len zábavu v medziach dovoleného. Nič viac, nič menej. () (méně) (více)